Úvod

Pán Ježiš na začiatku svojho verejného učinkovania ohlásil príkaz o pokání: „Kajajte sa a verte evanjeliu.“ Podľa tohto Kristovho príkazu kresťania majú stále konať pokánie, snahu o obrátenie, zdokonalenie svojho života a úsilie o nápravu.

Ak sa však dnes povie pokánie, mnoho veriacich si pod tým predstaví len sviatosť zmierenia, občas ešte nejaký pôst, zrieknutie sa napr. mäsa, cigarety, ... Plodné prijatie sviatosti zmierenia však závisí v prvom rade od hĺbky vnútorného pokánia. Pán Ježiš pod pokáním rozumie hlavne vnútorný návrat k láske Otca, vnútornú premenu duše, to čo zvykneme označovať ako obrátenie, hlboké vnútorné obrátenie, navrátenie sa k Bohu. A práve jednou z pomôcok, ktorá veriacich privádza k takému pohľadu na pokánie je kajúca pobožnosť. Na kajúcich pobožnostiach sa naučíme vidieť pokánie ako vitálny, plodný koreň v hĺbke duše. Preto sú kajúce pobožnosti veľmi užitočné na oživenie ducha pokánia.

Čo sú kajúce pobožnosti

Kajúce pobožnosti sú zhromaždenia, na ktorých Boží ľud počúva Božie slovo, vyzývajúce obrátiť sa a obnoviť život a zvestujúce naše oslobodenie od hriechu, a to Kristovou smrťou a zmŕtvychvstaním. Je dôležité všimnúť si, že v prvom rade tu ide o zhromaždenie Božieho ľudu. Cieľom tohto zhromaždenia je počúvať Božie slovo a je to spojené so vzbudzovaním ľútosti nad hriechmi a s modlitbou za odpustenie.

Význam kajúcich pobožností je mnohoraký, pretože povzbudzujú k obráteniu a očiste srdca. Ordo paenitentiae uvádza tieto základne dôvody, pre ktoré je vhodné konať kajúce pobožnosti:

-na zveľadenie ducha kajúcnosti v kresťanskom spoločenstve;
-ako pomoc veriacim pri príprave na spoveď, ktorú si neskôr vo vhodnom čase môžu vykonať jednotlivo;
-pri výchove detí, aby si postupne utvorili správnu predstavu hriechu v ľudskom živote a o oslobodení, ktoré nám prináša Kristus;
-ako pomoc katechumenom na ceste k obráteniu.

Veľmi užitočné sú kajúce pobožnosti tam, kde niet kňaza, ktorý by mohol sviatostne rozhrešiť. Veď poskytujú pomoc na vzbudenie dokonalej ľútosti, ktorou si môžu veriaci – s úmyslom, že sa v budúcnosti vyspovedajú sviatostne – získať Božiu milosť . O užitočnosti a význame kajúcich pobožností sa nedá pochybovať. Je však veľmi dôležité dbať na to, aby si ich veriaci nezamieňali so sviatostnou spoveďou a rozhrešením.