Požehnanie veľkonočných pokrmov

Úvod

Svätá Matka Cirkev ustanovila sväteniny. Sú to posvätné znaky - určité napodobnenie sviatostí -, ktorými sa naznačujú a na orodovanie Cirkvi i dosahujú najmä duchovné účinky. Ich prostredníctvom ľudia sa pripravujú na prijatie hlavného účinku sviatostí a posväcujú sa nimi rozličné životné okolnosti. A tak liturgia sviatostí a svätenín spôsobuje, že dobre disponovaným veriacim sa posväcujú takmer všetky udalosti ich života milosťou Božou prameniacou vo veľkonočnom tajomstve umučenia, smrti a zmŕtvychvstania Kristovho, z ktorého čerpajú sviatosti i sväteniny svoju účinnosť; a čajsi každé správne užívanie hmotných vecí sa dá zamerať na posvätenie človeka a oslavu Boha . K sväteninám patria svätenia a žehnania.

Aj požehnanie veľkonočných pokrmov patrí tiež k sväteninám. Na Veľkonočnú nedeľu bolo (a dodnes je) zaužívané požehnanie jedál v kostole.

Požehnanie veľkonočných pokrmov

Čo znamená zvyk žehnania veľkonočných pokrmov

Požehnanie je chválou Boha. Modlíme sa nad Božími darmi a pri ich používaní. Zdôrazňuje sa tak vzťah k Bohu a k veciam okolo nás ako Božím darom. Požehnanie dáva veciam zmysel na základe viery a tak vyjadruje vzťah človeka k svetu vo svetle viery. Takáto chvála Stvoriteľa v kresťanskej obci zahŕňa vždy tiež prosbu o spasiteľnú Božiu moc v Ježišovi Kristovi. Prosby sa nikdy netýkajú samotných vecí, ale ľudí, ktorí ich budú užívať, aby im pomáhali nachádzať cestu k Bohu a vidieť láskyplnú Božiu starostlivosť.

Žehnanie pokrmov na Veľkú noc súvisí so starou prísnou pôstnou disciplínou. Podľa nej bolo v pôste zakázané požívanie nielen mäsa, ale aj vajec a syra. Tieto dlho odriekané pokrmy boli na Veľkú noc požehnávané pre ich prvé domáce použitie. Požehnanie pokrmov pripomína, že spoločenstvo so zmŕtvychvstalým Kristom pri eucharistickom stole má pokračovať doma hostinou lásky – agapé. O to vlastne žiadame aj v úvode obradu požehnania jedál, keď prosíme Krista, aby bol naším hosťom a aby nám zoslal svoje požehnanie na pokrmy a aby v nás upevnil vedomie nášho spoločenstva s ním.Obrad žehnania veľkonočných pokrmov

Obrad žehnania veľkonočných pokrmov sa môže konať vo svätej omši – vtedy hovorí kňaz pred záverečným požehnaním iba modlitbu požehnania, alebo po omši, alebo môže byť úplne mimo svätej omše ako samostatný obrad. Súčasná prax pozná dve formy obradu požehnania veľkonočných pokrmov.

1)

a)Úvod:

K.: Naša pomoc v mene Pánovom.
Ľ.: Ktorý stvoril nebo a zem.

b)Nasleduje čítanie Božieho slova, je to čítanie podľa Lukáša.
c)Ďalšou časťou je modlitba požehnania. Modlitba nie je delená na viacero časti, teda pre rôzne pokrmy, ale je vcelku.
d)Záver:

K.: Dobrorečme Pánovi.
Ľ.: Bohu vďaka.

2)Druhá forma obradu je dlhšia, kde modlitba pozostáva z viacerých časti, no súčasťou nie je čítanie Božieho slova.

a)V úvode ja krátke oslovenie veriacich a uvedenie do obradu.
b)Nasleduje samotná modlitba požehnania. Začína sa dialógom kňaza a veriacich

K.: Naša pomoc v mene Pánovom.
Ľ.: Ktorý stvoril nebo a zem.
K.: Pán s vami.
Ľ.: I s duchom tvojím.

Za týmto nasledujú tri časti modlitby. Jedno je žehnanie mäsových výrobkov, ďalšie žehnanie vajíčok a mliečnych výrobkov a žehnanie chleba.

c)Nasleduje spoločné požehnanie.
d)Potom je kropenie pokrmov svätenou vodou a incenzácia.
e)Možno tiež spoločne zaspievať „Raduj sa nebies Kráľovná...“
f)Na záver kňaz požehná veriacich a prepustí ich.

Záver

V mnohých našich farnostiach sa tento zvyk žehnania veľkonočných jedál ešte zachoval. Svätenie jedál je väčšinou vo Veľkonočnú nedeľu ráno. Ak je svätá omša skôr, tak je obrad požehnania jedál súčasťou svätej omše, alebo po svätej omši. Jedlá sa však väčšinou požehnávajú skoro ráno, aby rodiny mohli pri spoločných raňajkách požívať už z týchto pokrmov. V niektorých farnostiach sa pokrmy svätia aj v sobotu večer.

Ako aj konštitúcia II. vat. koncilu Sacrosanctum Concilium hovorí, každé správne užívanie hmotných vecí sa dá zamerať na posvätenie človeka a oslavu Boha. V dnešnej hektickej dobe, kedy sa hodnotové rebríčky ľudí upierajú skôr k materiálnym veciam, je vysluhovanie sväteniny akou je požehnávanie veľkonočných pokrmov zvlášť vhodné. Poukazuje človeku, že nielen nejaké zvláštne predmety sa požehnávajú (sochy, ružence,...), ale aj predmety bežnej spotreby a jedlo možno správnym užívaním zamerať na posvätenie človeka a hlavne oslavu Boha.

Zdroje:

II. vat. koncil, konšt. Sacrosanctum Concilium -
Modlitebník, Spišská Kapitula (neuvedené údaje) -