Úvod

Svätá Matka Cirkev ustanovila sväteniny. Sú to posvätné znaky - určité napodobnenie sviatostí -, ktorými sa naznačujú a na orodovanie Cirkvi i dosahujú najmä duchovné účinky. Ich prostredníctvom ľudia sa pripravujú na prijatie hlavného účinku sviatostí a posväcujú sa nimi rozličné životné okolnosti. A tak liturgia sviatostí a svätenín spôsobuje, že dobre disponovaným veriacim sa posväcujú takmer všetky udalosti ich života milosťou Božou prameniacou vo veľkonočnom tajomstve umučenia, smrti a zmŕtvychvstania Kristovho, z ktorého čerpajú sviatosti i sväteniny svoju účinnosť; a čajsi každé správne užívanie hmotných vecí sa dá zamerať na posvätenie človeka a oslavu Boha . K sväteninám patria svätenia a žehnania.

Aj požehnanie veľkonočných pokrmov patrí tiež k sväteninám. Na Veľkonočnú nedeľu bolo (a dodnes je) zaužívané požehnanie jedál v kostole.

Požehnanie veľkonočných pokrmov

Čo znamená zvyk žehnania veľkonočných pokrmov

Požehnanie je chválou Boha. Modlíme sa nad Božími darmi a pri ich používaní. Zdôrazňuje sa tak vzťah k Bohu a k veciam okolo nás ako Božím darom. Požehnanie dáva veciam zmysel na základe viery a tak vyjadruje vzťah človeka k svetu vo svetle viery. Takáto chvála Stvoriteľa v kresťanskej obci zahŕňa vždy tiež prosbu o spasiteľnú Božiu moc v Ježišovi Kristovi. Prosby sa nikdy netýkajú samotných vecí, ale ľudí, ktorí ich budú užívať, aby im pomáhali nachádzať cestu k Bohu a vidieť láskyplnú Božiu starostlivosť.

Žehnanie pokrmov na Veľkú noc súvisí so starou prísnou pôstnou disciplínou. Podľa nej bolo v pôste zakázané požívanie nielen mäsa, ale aj vajec a syra. Tieto dlho odriekané pokrmy boli na Veľkú noc požehnávané pre ich prvé domáce použitie. Požehnanie pokrmov pripomína, že spoločenstvo so zmŕtvychvstalým Kristom pri eucharistickom stole má pokračovať doma hostinou lásky – agapé. O to vlastne žiadame aj v úvode obradu požehnania jedál, keď prosíme Krista, aby bol naším hosťom a aby nám zoslal svoje požehnanie na pokrmy a aby v nás upevnil vedomie nášho spoločenstva s ním.