Pomazanie olejom

Prax mazania olejom je dobré známa už v dávnych časoch. Pomazanie olejom malo rôzne významy ( preukázanie úcty hosťovi, posväcovanie všetkého, čo bolo určené službe bohu, uvádzanie do úradu, ... ) a jedným z významov bolo aj používanie oleja v súvislosti s liečebnou praxou. V helénizme aj židovstve sa mazanie olejom používalo aj ako liečebný prostriedok, no aj na vyháňanie zlého ducha, pričom sa tieto dva účinky často prelínali, pretože takmer každá choroba bola považovaná za pôsobenie zlého ducha. Zmienky o používaní oleja s terapeutickým účinkom nájdeme aj v Starom zákone(Iz 1, 6).

V Novom zákone sa tiež vyskytuje mazanie olejom v súvislosti so starostlivosťou o chorých(Lk 10, 34). Na inom mieste sa hovorí, že učeníci vyhnali mnohých zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali(Mk 6, 13; Sk 5, 12 – 16; Sk 19, 11 - 12). Tým tiež osvedčovali, že sú poslami Božieho kráľovstva a nimi ohlasované evanjelium je pravé.

V Jakubovom liste dostáva mazanie olejom zvláštny význam. Je tu odporúčanie pomazať olejom chorých, ale spresnené formulkou „ v Pánovom mene“, to znamená prostredníctvom autority Krista(Jak 5, 14). V takomto význame, teda pokiaľ je olejom pomazaný chorý v mene Pánovom, dostáva olej akoby nový sviatostný význam. Spolu s modlitbou sa stáva viditeľným znakom neviditeľnej Božej milosti. V tomto pomazaní chorých, pri ktorom sa vzýva Pánovo meno a ktoré vykonávali starší, Cirkev vidí počiatočnú formu sviatosti pomazania chorých .

Modlitba za chorých

Starostlivosť o chorých sa v Jakubovom liste neobmedzuje len na pomazanie olejom. Neoddeliteľnou súčasťou je modlitba za chorých: „ Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu.“( Jak 5, 15) Modlitba s vierou, teda modlitba, ktorú majú konať starší Cirkvi ( predstavení Cirkvi, presbyteri ), majú sa nad chorým modliť a pomazať ho olejom. Je tu kladený veľký dôraz na silu modlitby. V nasledujúcich veršoch je dôležitosť modlitby zdôraznená. Autor na príklade zo Starého zákona, keď hovorí, čo Eliáš zmohol úprimnou modlitbou, autor ilustruje, akú silu má modlitba s vierou(Jak 5, 16n – 17; 1 Kr 17 - 18). Aj na iných miestach v Písme nachádzame vyjadrenia o tom, čo viera a modlitba zmôže(Lk 5, 20). Uzdravenia s vierou a v mene Ježiša Krista nie sú žiadnou zriedkavosťou. V Skutkoch apoštolov nachádzame viaceré pasáže, ktoré opisujú situácie, kde apoštoli na svojich cestách uzdravovali v Ježišovom mene (Sk 3, 6; 5, 12 – 16; 9, 32 – 35; 9, 40).

Ešte ďalší aspekt je tu dôležitý. A to je odpustenie hriechov: „ Ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu.“ Chorému sa odpustia hriechy, a to nielen všedné, ak má aspoň nedokonalú ľútosť. Odpustenie hriechov, ak sa z nich chorý nemôže vyspovedať, ale má aspoň nedokonalú ľútosť, je jedným z účinkov sviatosti pomazania chorých. Jej sviatostná formula je založená práve na slovách z Jakubovho listu(Jak 5, 14 - 15). Teda v týchto veršoch o pomazaní chorých nejde len o telesné uzdravenie, ale aj o uzdravovanie od hriechov.