Ekleziálne chápanie pomazania chorých

Výrazný je apel na to, aby starostlivosť o chorých bola súčasťou života spoločenstva. Starší sú vyzývaní, aby navštevovali chorých, aby sa nad nimi modlili a pomazali ich olejom v Pánovom mene. Tento aspekt sa v Jakubovom liste nevyskytuje prvý krát. Už v evanjeliách sú zmienky o tom, ako Kristus posiela apoštolov k ľudu s poverením uzdravovať a vyháňať zlých duchov(Mt 10, 8; Mk 6, 13; Lk 10, 9). Modlitba spoločenstva je veľmi účinný prostriedok, ako je na rôznych miestach vyjadrené. Podľa evanjelistu sv. Lukáša, Kristus uzdravil ochrnutého pre vieru tých, čo ho priniesli(Lk 5, 20). Apoštol Pavol hovorí, že ak trpí jeden úd, trpia spolu s nim všetky a ak sa jeden raduje, radujú sa všetky(1 Kor 12, 26). Teda spoločenstvo má chorého sprevádzať, byť s nim, nenechať chorých opustených. Viera a modlitba spoločenstva má veľkú moc a pre chorého je iste veľkou posilou.

Záver

Starostlivosť o chorých je poslaním všetkých, či už priamou službou alebo modlitbou. Toto poverenie dostala Cirkev od Krista, ktorý sa sám o chorých zaujíma, ale dáva ich do pozornosti aj apoštolom. V Jakubovom liste je veľmi presne definovaná služba chorým. Zahŕňa jednak pomazanie olejom, ale aj modlitbu a zdôrazňuje, že má ísť o modlitbu s vierou. Vtedy sa môže chorému uľaviť, ba môže byť aj uzdravený. Tento text sa stal základom pre vysluhovanie sviatosti pomazania chorých. Cirkev ho chápe ako formu sviatosti pomazania chorých už v prvotných kresťanských spoločenstvách. Aj obnovená sviatostná formula lepšie zodpovedá slovám z Jakubovho listu a lepšie vystihuje všetky účinky takéhoto sviatostného pomazania, keď hovorí: „ Týmto svätým pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Duch Svätého. (Amen.) A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní. (Amen.)“ Sviatostné pomazanie chorých je tak naplnením poslania starostlivosti o chorých, ktoré Kristus zveril Cirkvi.