Úvod

Láska k blížnym je jednou z ťažiskových tém Kristovho učenia. Poslanie túto lásku k blížnym ďalej šíriť zveruje Kristus apoštolom a tým celej Cirkvi.

V nasledujúcej práci sa chcem zamerať práve na jednu z foriem prejavovania lásky k blížnemu, a to na starostlivosť a službu chorým. V prvej časti uvádzam krátky pohľad na to, ako sa zmenil postoj voči chorým a chorobe v Novom zákone oproti Starému zákonu. V ďalších častiach bude ťažisko spočívať na danom texte z Jakubovho listu (Jak 5, 14 - 15), ktorý hovorí o viacerých aspektoch starostlivosti o chorých. Je tu krátky pohľad na prax pomazania olejom v Starom zákone, Novom zákone a kam túto prax posúva spomínaný text. Nasledujúca kapitola je venovaná úlohe modlitby v starostlivosti o chorých, jej účinkom a dôležitosti. Záverečná časť práce sa hovorí o ekleziálnom chápaní služby chorým, ktorí aj napriek chorobe sú členmi cirkevného spoločenstva.

Starostlivosť o chorých v Novom zákone

V staroveku bola choroba považovaná za trest božstiev za nesplnenie kultových úkonov. Výraz hriech je tiež výrazom označujúcim chorobu. Toto hľadisko prevažuje aj v Starom zákone, aj tu sa dáva do súvisu choroba s Božím trestom, mala byť nástrojom odplaty za zlé skutky(Dt 28, 58; 2 Krn 21, 18; Job 33, 17 - 19). V Novom zákone Ježiš prelomil židovský názor, že choroba je trestom za hriech. Ježiš hovorí o tom, že choroba môže byť aj prostriedkom Božej lásky, ktorou nás Boh napomína, skúša, ale aj zdokonaľuje(Jn 9, 3; 2 Kor 4, 16 - 17).

Starostlivosť o chorých a slabých má u Ježiša významné miesto. Sám uzdravoval ľudí, mnohé z jeho zázrakov sa týkajú práve uzdravenia od rôznych neduhov(Mt 8, 16 – 17; Mk 2, 1 – 12; Jn 6, 2). Moc uzdravovať mali aj apoštoli. V Ježišovom mene sa aj ich pôsobením dejú zázraky uzdravenia. Kristus, keď posiela Dvanástich, prikazuje im: „ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte.“( Mt 10, 8) Chorí teda boli tiež predmetom Ježišovej starostlivosti, pôsobenia a zázrakov a túto starosť o nich zveruje apoštolom a tým aj celej Cirkvi.

Mohlo by sa zdať, že uzdravovanie a pomoc chorým to boli len zázraky a nadprirodzené uzdravenia. Nie je to však tak. Apoštoli bojovali proti chorobe jednak modlitbou, ale aj prirodzenými prostriedkami.( Kol 4, 14; 1 Tim 5, 23; Jak 5, 14) Teda popri modlitbe aj pomazanie olejom, ale aj striedmosť a aj starostlivosť o telesnú stránku.Pomazanie olejom

Prax mazania olejom je dobré známa už v dávnych časoch. Pomazanie olejom malo rôzne významy ( preukázanie úcty hosťovi, posväcovanie všetkého, čo bolo určené službe bohu, uvádzanie do úradu, ... ) a jedným z významov bolo aj používanie oleja v súvislosti s liečebnou praxou. V helénizme aj židovstve sa mazanie olejom používalo aj ako liečebný prostriedok, no aj na vyháňanie zlého ducha, pričom sa tieto dva účinky často prelínali, pretože takmer každá choroba bola považovaná za pôsobenie zlého ducha. Zmienky o používaní oleja s terapeutickým účinkom nájdeme aj v Starom zákone(Iz 1, 6).

V Novom zákone sa tiež vyskytuje mazanie olejom v súvislosti so starostlivosťou o chorých(Lk 10, 34). Na inom mieste sa hovorí, že učeníci vyhnali mnohých zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali(Mk 6, 13; Sk 5, 12 – 16; Sk 19, 11 - 12). Tým tiež osvedčovali, že sú poslami Božieho kráľovstva a nimi ohlasované evanjelium je pravé.

V Jakubovom liste dostáva mazanie olejom zvláštny význam. Je tu odporúčanie pomazať olejom chorých, ale spresnené formulkou „ v Pánovom mene“, to znamená prostredníctvom autority Krista(Jak 5, 14). V takomto význame, teda pokiaľ je olejom pomazaný chorý v mene Pánovom, dostáva olej akoby nový sviatostný význam. Spolu s modlitbou sa stáva viditeľným znakom neviditeľnej Božej milosti. V tomto pomazaní chorých, pri ktorom sa vzýva Pánovo meno a ktoré vykonávali starší, Cirkev vidí počiatočnú formu sviatosti pomazania chorých .

Modlitba za chorých

Starostlivosť o chorých sa v Jakubovom liste neobmedzuje len na pomazanie olejom. Neoddeliteľnou súčasťou je modlitba za chorých: „ Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu.“( Jak 5, 15) Modlitba s vierou, teda modlitba, ktorú majú konať starší Cirkvi ( predstavení Cirkvi, presbyteri ), majú sa nad chorým modliť a pomazať ho olejom. Je tu kladený veľký dôraz na silu modlitby. V nasledujúcich veršoch je dôležitosť modlitby zdôraznená. Autor na príklade zo Starého zákona, keď hovorí, čo Eliáš zmohol úprimnou modlitbou, autor ilustruje, akú silu má modlitba s vierou(Jak 5, 16n – 17; 1 Kr 17 - 18). Aj na iných miestach v Písme nachádzame vyjadrenia o tom, čo viera a modlitba zmôže(Lk 5, 20). Uzdravenia s vierou a v mene Ježiša Krista nie sú žiadnou zriedkavosťou. V Skutkoch apoštolov nachádzame viaceré pasáže, ktoré opisujú situácie, kde apoštoli na svojich cestách uzdravovali v Ježišovom mene (Sk 3, 6; 5, 12 – 16; 9, 32 – 35; 9, 40).

Ešte ďalší aspekt je tu dôležitý. A to je odpustenie hriechov: „ Ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu.“ Chorému sa odpustia hriechy, a to nielen všedné, ak má aspoň nedokonalú ľútosť. Odpustenie hriechov, ak sa z nich chorý nemôže vyspovedať, ale má aspoň nedokonalú ľútosť, je jedným z účinkov sviatosti pomazania chorých. Jej sviatostná formula je založená práve na slovách z Jakubovho listu(Jak 5, 14 - 15). Teda v týchto veršoch o pomazaní chorých nejde len o telesné uzdravenie, ale aj o uzdravovanie od hriechov.Ekleziálne chápanie pomazania chorých

Výrazný je apel na to, aby starostlivosť o chorých bola súčasťou života spoločenstva. Starší sú vyzývaní, aby navštevovali chorých, aby sa nad nimi modlili a pomazali ich olejom v Pánovom mene. Tento aspekt sa v Jakubovom liste nevyskytuje prvý krát. Už v evanjeliách sú zmienky o tom, ako Kristus posiela apoštolov k ľudu s poverením uzdravovať a vyháňať zlých duchov(Mt 10, 8; Mk 6, 13; Lk 10, 9). Modlitba spoločenstva je veľmi účinný prostriedok, ako je na rôznych miestach vyjadrené. Podľa evanjelistu sv. Lukáša, Kristus uzdravil ochrnutého pre vieru tých, čo ho priniesli(Lk 5, 20). Apoštol Pavol hovorí, že ak trpí jeden úd, trpia spolu s nim všetky a ak sa jeden raduje, radujú sa všetky(1 Kor 12, 26). Teda spoločenstvo má chorého sprevádzať, byť s nim, nenechať chorých opustených. Viera a modlitba spoločenstva má veľkú moc a pre chorého je iste veľkou posilou.

Záver

Starostlivosť o chorých je poslaním všetkých, či už priamou službou alebo modlitbou. Toto poverenie dostala Cirkev od Krista, ktorý sa sám o chorých zaujíma, ale dáva ich do pozornosti aj apoštolom. V Jakubovom liste je veľmi presne definovaná služba chorým. Zahŕňa jednak pomazanie olejom, ale aj modlitbu a zdôrazňuje, že má ísť o modlitbu s vierou. Vtedy sa môže chorému uľaviť, ba môže byť aj uzdravený. Tento text sa stal základom pre vysluhovanie sviatosti pomazania chorých. Cirkev ho chápe ako formu sviatosti pomazania chorých už v prvotných kresťanských spoločenstvách. Aj obnovená sviatostná formula lepšie zodpovedá slovám z Jakubovho listu a lepšie vystihuje všetky účinky takéhoto sviatostného pomazania, keď hovorí: „ Týmto svätým pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Duch Svätého. (Amen.) A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní. (Amen.)“ Sviatostné pomazanie chorých je tak naplnením poslania starostlivosti o chorých, ktoré Kristus zveril Cirkvi.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Starostlivosť o chorých v Jakubovom liste