Pôsobenie apoštola Pavla sa vyznačuje veľmi úzkymi vzťahmi s komunitami, ktorým ohlasoval pravú vieru. Dôkazom je už fakt existencie listov, ktorými sa snaží aj na diaľku usmerňovať, napomínať a povzbudzovať veriacich v týchto kresťanských obciach, ale aj voľba výrazov, spôsob, akým sa k nim prihovára a celkové správanie voči nim. Na zdôraznenie niektorých aspektov svojho vzťahu k týmto komunitám kresťanov niekoľko krát vo svojich listoch používa obraz duchovného materstva.

V nasledujúcich kapitolách uvádzam najprv pohľad na apoštola Pavla ako na Žida, Gréka aj Rimana, čo boli tiež činitele, ktoré ho formovali a mali dosah na jeho pôsobenie. Potom je tu krátky pohľad na pozadie obrazu zrodenia a duchovného materstva v gréckej filozofii a v Starom zákone, ktorých odraz je u apoštola Pavla vidieť. Ďalšia časť je venovaná použitiu týchto obrazov v kontexte Pavlových listov a v širších súvislostiach, ktoré z toho vzťahu plynú. Záverečná kapitola je venovaná veršu Gal 4, 19 a hlavne niektorým základným aspektom vzťahu Pavla a cirkevných obcí, ktoré použitie obrazu duchovného materstva v tomto verši vystihuje.

1.Apoštol Pavol – Žid, Grék, aj Riman

Činitele, ktoré vplývali na štýl apoštola Pavla, na literárnu stránku jeho tvorby a tiež aj na obrazy, ktoré vo svojich listoch používal, sa do veľkej miery odvíjali od toho, kde žil a aké prostredie ho formovalo.

Narodil sa v prvých rokoch nášho letopočtu (odhady sú 5 – 10 rokov po Kristovi) v Tarze v Cilícii (Malá Ázia). Bolo to prístavné mesto a vtedy bolo centrom helénskej kultúry. Bol Židom z Benjamínovho rodu a pri obriezke dostal meno Šavol, no od mladosti mal aj rímske meno Pavol. Od narodenia bol rímskym občanom. Doma bol vychovávaný podľa Mojžišovho zákona, bol prívržencom farizejov. Veľmi rýchlo sa okrem rodnej aramejčiny naučil aj gréčtinu a zoznámil sa s helénskou kultúrou a ľudovou filozofiou. Ako rímsky občan samozrejme poznal rímsky štát a tiež náboženstvo a politickú štruktúru rímskeho impéria. Veľmi skoro, zrejme už asi 15 ročný prišiel do Jeruzalema, kde u známeho rabína Gamaliela nadobudol hlboké znalosti Zákona.

Dá sa teda povedať, že Pavol bol Židom, Grékom i Rimanom (Sk 21, 39; 22, 25 – 29). Tak židovské náboženstvo, grécka kultúra a rímsky štát formovali Pavla už od začiatku. V jeho listoch sa prejavuje vplyv všetkých troch. Bol farizejom, poznal Zákon a miloval ho celým srdcom. Mnohokrát sa na Zákon odvoláva, používa obrazy známe aj v Zákone, ... Vplyv gréckej a rímskej kultúry badať napríklad vo vonkajšej forme jeho listov, ktorá sa podobá súkromnej korešpondencii z čias helenistického a rímskeho obdobia, alebo aj v používaní diatríby, čo bola určitá forma ľudovej filozofie. Teda v pozadí jeho vzťahu ako duchovného materstva stoja jednak podobné vyjadrenia v Starom zákone, ale aj obraz duchovného materstva v súvislosti s odovzdávaním poznania a múdrosti v gréckej filozofii.