2.Pojem plodenia a pôrodu vo vtedajšej filozofii

V Pavlovej dobe Tarzus bol známy školami, ktoré sa svojou úrovňou porovnávali so školami v Aténach a Alexandrii, vládol tu čulý duchovný ruch. Filozofickými smermi tej doby boli cynizmus, epikureizmus a stoicizmus. Pôsobili tu aj niektorí známi filozofi stoickej školy (napr. Athenodoros). Gréčtina, mu umožnila spoznať helénsku kultúru, ktorá svojim spôsobom tiež ovplyvnila jeho osobnosť.

Obraz duchovného materstva, alebo všeobecnejšie duchovného príbuzenstva sa nachádza v dielach vtedajších filozofov. V stoicizme sa obraz plodenia a pôrodu používal na vyjadrenie procesu odovzdávania múdrosti. U Sokrata sa odovzdávanie múdrosti a poznania – duchovné plodenie – dáva do paralely k telesnému plodeniu, odovzdávanie poznania učiteľom žiakovi sa prirovnáva k pôrodu. Učiteľ ako sprostredkovateľ a žiak ako prijímateľ poznania sú tak akoby v príbuzenskom vzťahu. Tiež v pohanských kultoch vtedajšej doby existuje duchovné príbuzenstvo medzi tým, kto uvádza do duchovného života a tým, kto do duchovného života vstupuje.

3.Obraz duchovného materstva u apoštola Pavla vo vzťahu k Starému zákonu

Pavol bol veľkým znalcom Písma. Osvojil si rabínsky spôsob myslenia a vykladania Zákona, no aj pravovernú židovskú zbožnosť. Veľmi miloval Zákon a horlil za neho. V snahe pochopiť použitie pojmu duchovného materstva a príbuzenstva u Pavla nemožno obísť ani tento fakt.

V pozadí výrokov o duchovnom zrodení a príbuzenstve, ktoré Pavol používa, stoja aj podobné biblické vyjadrenia v Starom zákone. Paralely možno vidieť napríklad u Izaiáša, kde pri opisovaní vzťahu Boha a Izraela si prorok pomáha obrazom jednak otcovstva Iz 64, 7, kde je Boh predstavovaný ako Otec, ktorý je tvorcom svojho ľudu, dáva život, ale aj obrazom materstva Iz 66, 13. Veľmi podobný obraz materskej starostlivosti, ale aj slová ako v danom verši používa Pavol v 1 Sol 2, 7b, kde hovorí, ako matka láska svoje deti. Aj u ďalších prorokov sú podobné vyjadrenia Jer 3, 19; Oz 11, 1, kde Izrael je v pozícii syna voči tomu, kto ho povolal, teda Bohu. V takejto súvislosti, teda pre vyjadrenie zrodenia v duchovnom živote, ale v Kristovi, používa podobné vyjadrenia ako v Starom zákone.

Obraz duchovného materstva a ešte viac otcovstva, čo našlo odraz u Pavla, je však použitý v Starom zákone nielen pre označenie vzťahu Boh – Izrael, ale dajú sa nájsť aj paralely, kedy ohlasovateľ viery je prirovnávaný k otcovi a prijímatelia sú v pozícii detí, čo ešte viac pripomína vzťah Pavla a jeho komunít. Napríklad Elizeus oslovuje proroka Eliáša: „ Otče môj, otče môj, ...“ 2 Kr 2, 12. V Nm 11, 12 Mojžiš sa v podstate pýta Boha, či on je azda matkou tohoto ľudu, keď používa slová: „ Či som ja nosil tento ľud vo svojom lone?“. Takže v zmysle, v akom boli obrazy otcovstva a materstva použité v Starom zákone, do určitej miery ich používa aj apoštol Pavol. Sú však u neho zrejme aj ďalšie aspekty, ktoré týmto obrazom vyjadruje: utrpenie pre nich, ktoré vidí ako súčasť svojej apoštolskej cesty, nezištnosť, ...

4.Obraz duchovného materstva v kontexte Pavlových listov

K lepšiemu pochopeniu obrazov duchovného materstva v Pavlových listoch: 1 Sol 2, 7; 1 Kor 3, 2; Gal 4, 19 ; je potrebné zamyslieť sa aj nad širšími súvislosťami a vo všeobecnosti nad vzťahom apoštola Pavla k svojim komunitám.

V jeho listoch si nemožno nevšimnúť používanie familiárnych výrazov a reči. Oslovenia typu: deti moje, milované deti, bratia, ... nie sú zriedkavosťou. Pavol, teda ten, ktorý im sprostredkúva Kristovu náuku, je tu predstavovaný ako rodič a tí, ktorým túto náuku odovzdáva, sú akoby jeho deti. Pavlovo správanie sa voči ním sa vyznačuje nezištnosťou, ako to prízvukuje napríklad v 1 Sol 2, 3 – 5; 2 Kor 2, 14. Nie pre seba, ani pre svoj úžitok a zisk to robí, ale pre nich, aby mali večný život. Zrieka sa dokonca toho, čo by mu malo patriť, svojich oprávnených nárokov 1 Sol 2, 6 – 7. Jeho veriaci majú miesto v jeho srdci 2 Kor 6, 11 – 13; 2 Kor 7, 3; Flp 1, 7. Miluje ich tak, že je ochotný obetovať pre nich všetko, aj položiť svoj život za nich 1 Sol 2, 8; 2 Kor 12, 15. Pavol sa cíti za nich zodpovedný, stará sa o ich ďalší rast a napredovanie vo viere, všetky nezhody a roztržky pociťuje veľmi bolestne. Ak je ich viera ohrozená, posiela im listy, ale aj svojich spolupracovníkov Flp 2, 19 – 20; 1 Tim 1, 3; povzbudzuje ich aj napomína. Svoje pôsobenie neskončil tým, že im zvestoval evanjelium. Naopak, medzi svoje povinnosti a záväzky ráta aj ďalšiu starostlivosť a zodpovednosť a osud týchto obcí mu leží veľmi na srdci Kol 1, 28; 1 Kor 4, 16 – 19. Táto skutočnosť pojem duchovného materstva, či otcovstva dobre vystihuje.

Za zmienku stojí tiež fakt, pri akých príležitostiach boli listy obsahujúce obrazy duchovného materstva - 1 Sol, 1 Kor, Gal – napísané. Podnetom na napísanie Prvého listu Korinťanom bol list, ktorým sa Korinťania obrátili na Pavla so žiadosťou o odpovede na konkrétne otázky, ale aj znepokojujúce správy o neporiadkoch, roztržkách a neprístojnostiach v Korinte. Prvý list Solúnčanom naproti tomu má byť povzbudením pre tamojšiu cirkevnú obec. Timotej mu zo Solúna nesie dobré správy o obci, no kresťania tu boli vystavení nepriateľstvu Židov a prenasledovaniu. List Galaťanom patrí k najostrejším. Pôsobením judaizátorov veľmi veľa ľudí odpadlo od viery a situácia v cirkevnej obci spôsobuje Pavlovi veľké starosti Gal 4, 11. Však bez ohľadu na to, ako sa jednotlivé komunity správajú, Pavol ich predsa nosí vo svojom srdci, tak ako matka svoje dieťa, či už je poslušné, či nehodné. Na vyjadrenie vzťahu Pavol – cirkevné obce je teda obraz materstva veľmi vhodným a pokrýva celú paletu aspektov v tomto vzťahu.