5.Gal 4, 19

Obraz duchovného materstva pre vyjadrenie svojho vzťahu ku komunitám, s ktorými bol v kontakte, apoštol Pavol používa vo svojich listoch na viacerých miestach ( 1 Sol 2, 7; 1 Kor 3, 2), no najširšie spektrum rôznych aspektov tohto vzťahu sa odráža v Gal 4, 19.

„ Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus.“

Použitím práve obrazu duchovného materstva chcel Pavol v prvom rade vyjadriť, aký hlboký a nežný je jeho vzťah ku Galaťanom. Aj napriek tomu, že sa Galaťania nechali zmiasť a dostali sa pod vplyv judaizátorov, Pavol ich nazýva „ Deti moje...“. Sú jeho duchovnými deťmi, on im hlásaním evanjelia daroval život v Kristovi a vždy pociťuje voči nim lásku a zodpovednosť. Tak ako matka, keď sa snaží naspäť priviesť svoje dieťa, ktoré zblúdilo, tak sa Pavol snaží znovu priviesť Galaťanov na správnu cestu. Takýmto dôverným oslovením sa Pavol obracia na svoje komunity aj v 1 Sol 2, 7; 1 Kor 4, 14.

Veľmi zaujímavým spôsobom vyjadruje Pavol túžbu tento vzťah s Galaťanmi obnoviť. Akoby ich znovu v bolestiach rodil. Vplyvom judaizátorov sa Galaťania priklonili k chybnej náuke a navyše je aj podrývaná autorita Pavla ako apoštola. Zase teda musí zdôvodňovať svoje poslanie a pravosť učenia, ktoré hlása. Prostredníctvom evanjelia ich chce opäť priviesť ku Kristovi, obnoviť v nich večný život. Na vyjadrenie procesu “znovuevanjelizovania“ a odovzdávania poznania Pavol používa obraz pôrodu. Tak, ako sa telesným pôrodom odovzdáva fyzický život, tak sa prostredníctvom Pavlovho zvestovania evanjelia dostáva Galaťanom duchovného života. V tomto zmysle akoby sa znovu stávali jeho deťmi a obnovoval sa tento ich vzťah matka – dieťa. Na druhej strane sa tento obraz javí ako nie celkom dostatočný. Matka pôrodom odovzdáva život dieťaťu len raz. Nemôže ho znovu porodiť, ak sa narodí postihnuté, či ak s ním nie je niečo v poriadku, ak sa nevyvíja, akoby sa malo, alebo sa jeho život obráti k zlému. No v duchovnej sfére je čosi také možné. Je možné korigovať niektoré chyby a snažiť sa to naprávať. Pavol to vyjadruje tým, že hovorí: „... znovu vás v bolestiach rodím ...“. Pôsobením Božej milosti tak môže apoštol Pavol opäť darovať duchovný život tým, ktorí ho už raz dostali, no podľahli vonkajším vplyvom a stratili ho, čo sa o fyzickom živote povedať nedá.

Za povšimnutie stojí aj ďalší moment, ktorý sa práve vo vyjadrení ... znovu ... dá zachytiť. Znovu znamená tiež, že už sa to kedysi stalo, že to nie je prvý krát, teda že už ich raz zrodil a oni jeho hlásanie prijali. A spolu s veršami, ktoré tento verš predchádzajú Gal 4, 14 – 16 je to odvolávka na jeho predchádzajúce pôsobenie u nich, aj na autoritu a priazeň, ktorú vtedy u nich mal.

Obraz duchovného materstva vhodne vyjadruje aj ďalší dôležitý moment v Pavlovom odovzdávaní evanjelia. Fakt, že matka v bolestiach odovzdáva život potomstvu poslúžil Pavlovi na vyjadrenie toho, aké utrpenie je spojené s odovzdávaním evanjelia a jeho apoštolským pôsobením. Keď berieme do úvahy, v akom stave sa cirkevná obec v Galácii vplyvom judaizátorov nachádzala a čo apoštola Pavla už prvé evanjelizovanie u týchto veriacich stálo námahy, je toto prirovnanie veľmi výstižné. Pavol na svojich cestách prinášal kvôli Kristovej blahozvesti nemalé obete. Teda utrpenie, bolesť, odriekanie sú súčasťou jeho služby. Pavol však je znovu ochotný podstúpiť toto všetko, aby bol v nich stvárnený Kristus. Aj na iných miestach Pavol pripomína, čo je ochotný podstúpiť kvôli svojim deťom, ba dokonca aj život za ne obetovať ( 1 Sol 2, 8; 2 Kor 12, 14 – 15; Gal 6, 17; Kol 1, 24 ).

Ďalším zaujímavým hľadiskom je, prečo to všetko Pavol robí a podstupuje. Ako sám hovorí: „... kým vo vás nebude stvárnený Kristus.“ Teda jeho cieľom nie je poslušnosť Galaťanov voči jeho osobe, ale za prvoradú úlohu si Pavol kladie doviesť ich k plnosti života v Kristovi. Nezrodil ich preto, aby sa stali jeho deťmi, v bolestiach ich zrodil, aby im daroval večný život v Kristovi, aby sa stali Božími deťmi. Takýmto spôsobom sa Pavlovo utrpenie posúva do inej roviny. Tak ako Kristus trpel, aby daroval večný život, tak Pavol v tomto diele pokračuje a prijíma Kristov kríž.

Záver

Na základe predchádzajúcich úvah si môžeme aspoň v základných rysoch urobiť predstavu o tom, na čom bola Pavlova apoštolská činnosť založená. Použitím obrazu duchovného materstva apoštol Pavol vysvetľuje mnohé hľadiská svojej služby a črty, ktorými sa jeho vzťah voči kresťanským komunitám vyznačoval. Od lásky, nežnosti, zodpovednosti, až po obavy o duchovný život jeho “ detí “ a obetovanie sa za nich. Ukazuje sa, že práve použitie sféry duchovného materstva oveľa lepšie vystihuje niektoré skutočnosti a pohnútky, ako použitie iných obrazov. V kontexte listu Galaťanom je to dobre vidieť ( skutočnosť utrpenia, ako súčasť apoštolského poslania, Pavlova láska aj napriek ich nevere, ... ). Apoštol Pavol takto celkom napĺňa poslanie, ktoré so sebou duchovné materstvo nesie.

Jeho pôsobenie voči komunitám kresťanov, ako vzťah matky voči deťom, sa tak stáva príkladom každej pastoračnej činnosti. Láska, nezištnosť, ochota k obeti a snaha pomôcť by mali byť samozrejmou súčasťou pastorácie. A nemyslím tým len pastoračné a misijné pôsobenie zasvätených osôb, ale aj pôsobenie všetkých kresťanov vo svete.