Pôsobenie apoštola Pavla sa vyznačuje veľmi úzkymi vzťahmi s komunitami, ktorým ohlasoval pravú vieru. Dôkazom je už fakt existencie listov, ktorými sa snaží aj na diaľku usmerňovať, napomínať a povzbudzovať veriacich v týchto kresťanských obciach, ale aj voľba výrazov, spôsob, akým sa k nim prihovára a celkové správanie voči nim. Na zdôraznenie niektorých aspektov svojho vzťahu k týmto komunitám kresťanov niekoľko krát vo svojich listoch používa obraz duchovného materstva.

V nasledujúcich kapitolách uvádzam najprv pohľad na apoštola Pavla ako na Žida, Gréka aj Rimana, čo boli tiež činitele, ktoré ho formovali a mali dosah na jeho pôsobenie. Potom je tu krátky pohľad na pozadie obrazu zrodenia a duchovného materstva v gréckej filozofii a v Starom zákone, ktorých odraz je u apoštola Pavla vidieť. Ďalšia časť je venovaná použitiu týchto obrazov v kontexte Pavlových listov a v širších súvislostiach, ktoré z toho vzťahu plynú. Záverečná kapitola je venovaná veršu Gal 4, 19 a hlavne niektorým základným aspektom vzťahu Pavla a cirkevných obcí, ktoré použitie obrazu duchovného materstva v tomto verši vystihuje.

1.Apoštol Pavol – Žid, Grék, aj Riman

Činitele, ktoré vplývali na štýl apoštola Pavla, na literárnu stránku jeho tvorby a tiež aj na obrazy, ktoré vo svojich listoch používal, sa do veľkej miery odvíjali od toho, kde žil a aké prostredie ho formovalo.

Narodil sa v prvých rokoch nášho letopočtu (odhady sú 5 – 10 rokov po Kristovi) v Tarze v Cilícii (Malá Ázia). Bolo to prístavné mesto a vtedy bolo centrom helénskej kultúry. Bol Židom z Benjamínovho rodu a pri obriezke dostal meno Šavol, no od mladosti mal aj rímske meno Pavol. Od narodenia bol rímskym občanom. Doma bol vychovávaný podľa Mojžišovho zákona, bol prívržencom farizejov. Veľmi rýchlo sa okrem rodnej aramejčiny naučil aj gréčtinu a zoznámil sa s helénskou kultúrou a ľudovou filozofiou. Ako rímsky občan samozrejme poznal rímsky štát a tiež náboženstvo a politickú štruktúru rímskeho impéria. Veľmi skoro, zrejme už asi 15 ročný prišiel do Jeruzalema, kde u známeho rabína Gamaliela nadobudol hlboké znalosti Zákona.

Dá sa teda povedať, že Pavol bol Židom, Grékom i Rimanom (Sk 21, 39; 22, 25 – 29). Tak židovské náboženstvo, grécka kultúra a rímsky štát formovali Pavla už od začiatku. V jeho listoch sa prejavuje vplyv všetkých troch. Bol farizejom, poznal Zákon a miloval ho celým srdcom. Mnohokrát sa na Zákon odvoláva, používa obrazy známe aj v Zákone, ... Vplyv gréckej a rímskej kultúry badať napríklad vo vonkajšej forme jeho listov, ktorá sa podobá súkromnej korešpondencii z čias helenistického a rímskeho obdobia, alebo aj v používaní diatríby, čo bola určitá forma ľudovej filozofie. Teda v pozadí jeho vzťahu ako duchovného materstva stoja jednak podobné vyjadrenia v Starom zákone, ale aj obraz duchovného materstva v súvislosti s odovzdávaním poznania a múdrosti v gréckej filozofii.2.Pojem plodenia a pôrodu vo vtedajšej filozofii

V Pavlovej dobe Tarzus bol známy školami, ktoré sa svojou úrovňou porovnávali so školami v Aténach a Alexandrii, vládol tu čulý duchovný ruch. Filozofickými smermi tej doby boli cynizmus, epikureizmus a stoicizmus. Pôsobili tu aj niektorí známi filozofi stoickej školy (napr. Athenodoros). Gréčtina, mu umožnila spoznať helénsku kultúru, ktorá svojim spôsobom tiež ovplyvnila jeho osobnosť.

Obraz duchovného materstva, alebo všeobecnejšie duchovného príbuzenstva sa nachádza v dielach vtedajších filozofov. V stoicizme sa obraz plodenia a pôrodu používal na vyjadrenie procesu odovzdávania múdrosti. U Sokrata sa odovzdávanie múdrosti a poznania – duchovné plodenie – dáva do paralely k telesnému plodeniu, odovzdávanie poznania učiteľom žiakovi sa prirovnáva k pôrodu. Učiteľ ako sprostredkovateľ a žiak ako prijímateľ poznania sú tak akoby v príbuzenskom vzťahu. Tiež v pohanských kultoch vtedajšej doby existuje duchovné príbuzenstvo medzi tým, kto uvádza do duchovného života a tým, kto do duchovného života vstupuje.

3.Obraz duchovného materstva u apoštola Pavla vo vzťahu k Starému zákonu

Pavol bol veľkým znalcom Písma. Osvojil si rabínsky spôsob myslenia a vykladania Zákona, no aj pravovernú židovskú zbožnosť. Veľmi miloval Zákon a horlil za neho. V snahe pochopiť použitie pojmu duchovného materstva a príbuzenstva u Pavla nemožno obísť ani tento fakt.

V pozadí výrokov o duchovnom zrodení a príbuzenstve, ktoré Pavol používa, stoja aj podobné biblické vyjadrenia v Starom zákone. Paralely možno vidieť napríklad u Izaiáša, kde pri opisovaní vzťahu Boha a Izraela si prorok pomáha obrazom jednak otcovstva Iz 64, 7, kde je Boh predstavovaný ako Otec, ktorý je tvorcom svojho ľudu, dáva život, ale aj obrazom materstva Iz 66, 13. Veľmi podobný obraz materskej starostlivosti, ale aj slová ako v danom verši používa Pavol v 1 Sol 2, 7b, kde hovorí, ako matka láska svoje deti. Aj u ďalších prorokov sú podobné vyjadrenia Jer 3, 19; Oz 11, 1, kde Izrael je v pozícii syna voči tomu, kto ho povolal, teda Bohu. V takejto súvislosti, teda pre vyjadrenie zrodenia v duchovnom živote, ale v Kristovi, používa podobné vyjadrenia ako v Starom zákone.

Obraz duchovného materstva a ešte viac otcovstva, čo našlo odraz u Pavla, je však použitý v Starom zákone nielen pre označenie vzťahu Boh – Izrael, ale dajú sa nájsť aj paralely, kedy ohlasovateľ viery je prirovnávaný k otcovi a prijímatelia sú v pozícii detí, čo ešte viac pripomína vzťah Pavla a jeho komunít. Napríklad Elizeus oslovuje proroka Eliáša: „ Otče môj, otče môj, ...“ 2 Kr 2, 12. V Nm 11, 12 Mojžiš sa v podstate pýta Boha, či on je azda matkou tohoto ľudu, keď používa slová: „ Či som ja nosil tento ľud vo svojom lone?“. Takže v zmysle, v akom boli obrazy otcovstva a materstva použité v Starom zákone, do určitej miery ich používa aj apoštol Pavol. Sú však u neho zrejme aj ďalšie aspekty, ktoré týmto obrazom vyjadruje: utrpenie pre nich, ktoré vidí ako súčasť svojej apoštolskej cesty, nezištnosť, ...

4.Obraz duchovného materstva v kontexte Pavlových listov

K lepšiemu pochopeniu obrazov duchovného materstva v Pavlových listoch: 1 Sol 2, 7; 1 Kor 3, 2; Gal 4, 19 ; je potrebné zamyslieť sa aj nad širšími súvislosťami a vo všeobecnosti nad vzťahom apoštola Pavla k svojim komunitám.

V jeho listoch si nemožno nevšimnúť používanie familiárnych výrazov a reči. Oslovenia typu: deti moje, milované deti, bratia, ... nie sú zriedkavosťou. Pavol, teda ten, ktorý im sprostredkúva Kristovu náuku, je tu predstavovaný ako rodič a tí, ktorým túto náuku odovzdáva, sú akoby jeho deti. Pavlovo správanie sa voči ním sa vyznačuje nezištnosťou, ako to prízvukuje napríklad v 1 Sol 2, 3 – 5; 2 Kor 2, 14. Nie pre seba, ani pre svoj úžitok a zisk to robí, ale pre nich, aby mali večný život. Zrieka sa dokonca toho, čo by mu malo patriť, svojich oprávnených nárokov 1 Sol 2, 6 – 7. Jeho veriaci majú miesto v jeho srdci 2 Kor 6, 11 – 13; 2 Kor 7, 3; Flp 1, 7. Miluje ich tak, že je ochotný obetovať pre nich všetko, aj položiť svoj život za nich 1 Sol 2, 8; 2 Kor 12, 15. Pavol sa cíti za nich zodpovedný, stará sa o ich ďalší rast a napredovanie vo viere, všetky nezhody a roztržky pociťuje veľmi bolestne. Ak je ich viera ohrozená, posiela im listy, ale aj svojich spolupracovníkov Flp 2, 19 – 20; 1 Tim 1, 3; povzbudzuje ich aj napomína. Svoje pôsobenie neskončil tým, že im zvestoval evanjelium. Naopak, medzi svoje povinnosti a záväzky ráta aj ďalšiu starostlivosť a zodpovednosť a osud týchto obcí mu leží veľmi na srdci Kol 1, 28; 1 Kor 4, 16 – 19. Táto skutočnosť pojem duchovného materstva, či otcovstva dobre vystihuje.

Za zmienku stojí tiež fakt, pri akých príležitostiach boli listy obsahujúce obrazy duchovného materstva - 1 Sol, 1 Kor, Gal – napísané. Podnetom na napísanie Prvého listu Korinťanom bol list, ktorým sa Korinťania obrátili na Pavla so žiadosťou o odpovede na konkrétne otázky, ale aj znepokojujúce správy o neporiadkoch, roztržkách a neprístojnostiach v Korinte. Prvý list Solúnčanom naproti tomu má byť povzbudením pre tamojšiu cirkevnú obec. Timotej mu zo Solúna nesie dobré správy o obci, no kresťania tu boli vystavení nepriateľstvu Židov a prenasledovaniu. List Galaťanom patrí k najostrejším. Pôsobením judaizátorov veľmi veľa ľudí odpadlo od viery a situácia v cirkevnej obci spôsobuje Pavlovi veľké starosti Gal 4, 11. Však bez ohľadu na to, ako sa jednotlivé komunity správajú, Pavol ich predsa nosí vo svojom srdci, tak ako matka svoje dieťa, či už je poslušné, či nehodné. Na vyjadrenie vzťahu Pavol – cirkevné obce je teda obraz materstva veľmi vhodným a pokrýva celú paletu aspektov v tomto vzťahu.5.Gal 4, 19

Obraz duchovného materstva pre vyjadrenie svojho vzťahu ku komunitám, s ktorými bol v kontakte, apoštol Pavol používa vo svojich listoch na viacerých miestach ( 1 Sol 2, 7; 1 Kor 3, 2), no najširšie spektrum rôznych aspektov tohto vzťahu sa odráža v Gal 4, 19.

„ Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus.“

Použitím práve obrazu duchovného materstva chcel Pavol v prvom rade vyjadriť, aký hlboký a nežný je jeho vzťah ku Galaťanom. Aj napriek tomu, že sa Galaťania nechali zmiasť a dostali sa pod vplyv judaizátorov, Pavol ich nazýva „ Deti moje...“. Sú jeho duchovnými deťmi, on im hlásaním evanjelia daroval život v Kristovi a vždy pociťuje voči nim lásku a zodpovednosť. Tak ako matka, keď sa snaží naspäť priviesť svoje dieťa, ktoré zblúdilo, tak sa Pavol snaží znovu priviesť Galaťanov na správnu cestu. Takýmto dôverným oslovením sa Pavol obracia na svoje komunity aj v 1 Sol 2, 7; 1 Kor 4, 14.

Veľmi zaujímavým spôsobom vyjadruje Pavol túžbu tento vzťah s Galaťanmi obnoviť. Akoby ich znovu v bolestiach rodil. Vplyvom judaizátorov sa Galaťania priklonili k chybnej náuke a navyše je aj podrývaná autorita Pavla ako apoštola. Zase teda musí zdôvodňovať svoje poslanie a pravosť učenia, ktoré hlása. Prostredníctvom evanjelia ich chce opäť priviesť ku Kristovi, obnoviť v nich večný život. Na vyjadrenie procesu “znovuevanjelizovania“ a odovzdávania poznania Pavol používa obraz pôrodu. Tak, ako sa telesným pôrodom odovzdáva fyzický život, tak sa prostredníctvom Pavlovho zvestovania evanjelia dostáva Galaťanom duchovného života. V tomto zmysle akoby sa znovu stávali jeho deťmi a obnovoval sa tento ich vzťah matka – dieťa. Na druhej strane sa tento obraz javí ako nie celkom dostatočný. Matka pôrodom odovzdáva život dieťaťu len raz. Nemôže ho znovu porodiť, ak sa narodí postihnuté, či ak s ním nie je niečo v poriadku, ak sa nevyvíja, akoby sa malo, alebo sa jeho život obráti k zlému. No v duchovnej sfére je čosi také možné. Je možné korigovať niektoré chyby a snažiť sa to naprávať. Pavol to vyjadruje tým, že hovorí: „... znovu vás v bolestiach rodím ...“. Pôsobením Božej milosti tak môže apoštol Pavol opäť darovať duchovný život tým, ktorí ho už raz dostali, no podľahli vonkajším vplyvom a stratili ho, čo sa o fyzickom živote povedať nedá.

Za povšimnutie stojí aj ďalší moment, ktorý sa práve vo vyjadrení ... znovu ... dá zachytiť. Znovu znamená tiež, že už sa to kedysi stalo, že to nie je prvý krát, teda že už ich raz zrodil a oni jeho hlásanie prijali. A spolu s veršami, ktoré tento verš predchádzajú Gal 4, 14 – 16 je to odvolávka na jeho predchádzajúce pôsobenie u nich, aj na autoritu a priazeň, ktorú vtedy u nich mal.

Obraz duchovného materstva vhodne vyjadruje aj ďalší dôležitý moment v Pavlovom odovzdávaní evanjelia. Fakt, že matka v bolestiach odovzdáva život potomstvu poslúžil Pavlovi na vyjadrenie toho, aké utrpenie je spojené s odovzdávaním evanjelia a jeho apoštolským pôsobením. Keď berieme do úvahy, v akom stave sa cirkevná obec v Galácii vplyvom judaizátorov nachádzala a čo apoštola Pavla už prvé evanjelizovanie u týchto veriacich stálo námahy, je toto prirovnanie veľmi výstižné. Pavol na svojich cestách prinášal kvôli Kristovej blahozvesti nemalé obete. Teda utrpenie, bolesť, odriekanie sú súčasťou jeho služby. Pavol však je znovu ochotný podstúpiť toto všetko, aby bol v nich stvárnený Kristus. Aj na iných miestach Pavol pripomína, čo je ochotný podstúpiť kvôli svojim deťom, ba dokonca aj život za ne obetovať ( 1 Sol 2, 8; 2 Kor 12, 14 – 15; Gal 6, 17; Kol 1, 24 ).

Ďalším zaujímavým hľadiskom je, prečo to všetko Pavol robí a podstupuje. Ako sám hovorí: „... kým vo vás nebude stvárnený Kristus.“ Teda jeho cieľom nie je poslušnosť Galaťanov voči jeho osobe, ale za prvoradú úlohu si Pavol kladie doviesť ich k plnosti života v Kristovi. Nezrodil ich preto, aby sa stali jeho deťmi, v bolestiach ich zrodil, aby im daroval večný život v Kristovi, aby sa stali Božími deťmi. Takýmto spôsobom sa Pavlovo utrpenie posúva do inej roviny. Tak ako Kristus trpel, aby daroval večný život, tak Pavol v tomto diele pokračuje a prijíma Kristov kríž.

Záver

Na základe predchádzajúcich úvah si môžeme aspoň v základných rysoch urobiť predstavu o tom, na čom bola Pavlova apoštolská činnosť založená. Použitím obrazu duchovného materstva apoštol Pavol vysvetľuje mnohé hľadiská svojej služby a črty, ktorými sa jeho vzťah voči kresťanským komunitám vyznačoval. Od lásky, nežnosti, zodpovednosti, až po obavy o duchovný život jeho “ detí “ a obetovanie sa za nich. Ukazuje sa, že práve použitie sféry duchovného materstva oveľa lepšie vystihuje niektoré skutočnosti a pohnútky, ako použitie iných obrazov. V kontexte listu Galaťanom je to dobre vidieť ( skutočnosť utrpenia, ako súčasť apoštolského poslania, Pavlova láska aj napriek ich nevere, ... ). Apoštol Pavol takto celkom napĺňa poslanie, ktoré so sebou duchovné materstvo nesie.

Jeho pôsobenie voči komunitám kresťanov, ako vzťah matky voči deťom, sa tak stáva príkladom každej pastoračnej činnosti. Láska, nezištnosť, ochota k obeti a snaha pomôcť by mali byť samozrejmou súčasťou pastorácie. A nemyslím tým len pastoračné a misijné pôsobenie zasvätených osôb, ale aj pôsobenie všetkých kresťanov vo svete.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Obraz duchovného materstva u apoštla Paula