Katarína Benincasová pochádzala z mnohodetnej rodiny farbiara koží. Ako 6-ročná zažila zjavenie, ktoré naznačilo jej životné povolanie. Videla Pána Ježiša Krista s ešte ďalšími osobami, kde spoznala aj sv. Petra. Pochopila to ako povolanie k nasledovaniu Krista. Vtedy zasvätila svoj život Kristovi.

Rodičia nepoznali Katariníne tajomstvo, a tak sa jej matka začala obzerať po vhodnom ženíchovi. Vtedy Katarína povedala svoje túžby po Bohu. No matka neustúpila a na protest si Katarína ostrihala svoje krásne dlhé vlasy. Matka sa zhrozila a chcela zmeniť dcérino zmýšľanie, no nepodarilo sa jej to. Katarína si vytvorila v svojom srdci tichú izbičku, kde sa mohla nerušene stretávať s Kristom. Neskôr Katarína požiadala o vstup do tretieho rádu sv. Dominika. Otec videl, že jej povolanie je vážne, a preto prehovoril manželku, aby ju nechala ísť za hlasom svojho srdca.

Katarína sa stala mantelátou, no nebol to rehoľný život v pravom slova zmysle. Katarína trávila svoj život na štyroch miestach: v kostole, vo svojom domove, v nemocnici a v lepozáriu sv. Lazára, kde niekedy pracovala do úplného vyčerpania. Bola k sebe veľmi prísna. Jedla a spala málo a denne sa bičovala. Pán Boh jej za tieto skutky lásky obdaril videniami a extázou. V období pontifikátu Urbana V. mala významné videnie, že sa má venovať apoštolátu. U mnohých ľudí to vyvolávalo pobúrenie a u niekoho obdiv. Preto si je zavolali na skúšku do Florencie. Tam uznali jej pravdovravnosť. Po nejakom čase sa s Ježišom spojila cez stigmy, ale žiadala si, aby ich nebolo vidieť. Prejavovali sa ostrou bolesťou v piatich miestach Ježišovho ukrižovania. Zaslúžila sa aj o príchod pápeža z Avignonu. Zomrela 29. apríla 1380 vo veku 33 rokov na vyčerpanosť z práce a zanietenia v službe božej a v službe Cirkvi.