Exorcizmus

Čo je to Exorcizmus?

exorcista: gréc> lat./cirk. zaklínač zlých duchov
exorcizmus: gréc> lat./cirk. vyháňanie zlého ducha, diabla; zaklínanie zlých duchov
(Velký Slovník Cudzích Slov, SAMO, tretie, revidované a doplnené vydanie)

Exorcista - toto slovo zaváňa zvláštnym pochmúrnym tajomstvom. Mnohí kresťania nevedia, čo znamená, mnohí majú o ňom jedinú predstavu podľa rovnomenného amerického filmového hororu. No služba exorcistu je potrebná a aktuálna aj (ba možno práve) dnes. A tak Cirkev ústami biskupov poveruje niektorých kňazov touto špecifickou službou. Keďže na Slovensku exorcistu nemáme, využili sme návštevu maltského františkána P. Vella a položili sme mu niekoľko otázok, na ktoré pohotovo a veľmi otvorene odpovedal.

Katechizmus Katolíckej cirkvi:
1673 Keď Cirkev verejne s autoritou žiada v mene Ježiša Krista, aby niektorá osoba alebo nejaký predmet boli chránené proti vplyvu zlého ducha a vymanené z jeho moci, hovorí sa o exorcizme. Ježiš ho vykonával a od neho má Cirkev moc a poslanie vyháňať diablov. V jednoduchej forme sa exorcizmus vykonáva pri slávení krstu. Slávnostný, tzv. "veľký exorcizmus" môže vykonávať len kňaz, a to s dovolením biskupa. Treba pri tom postupovať rozvážne a prísne zachovávať predpisy stanovené Cirkvou. Cieľom exorcizmu je vyhnať zlých duchov alebo oslobodiť od diabolského vplyvu, a to duchovnou autoritou, ktorú Ježiš zveril svojej Cirkvi. Veľmi odlišný je prípad chorôb, najmä psychických, ktorých liečenie patrí do oblasti lekárskej vedy. Preto skôr, než by sa vykonal exorcizmus, je dôležité presvedčiť sa, že ide o prítomnosť zlého ducha a nie o dajakú chorobu. Keďže krst znamená oslobodenie od hriechu a od jeho podnecovateľa diabla, nad kandidátom sa vyslovuje exorcizmus (alebo viacero exorcizmov). Celebrant ho pomaže olejom katechumenov alebo vloží na neho ruku a on sa výslovne zrieka satana. Takto pripravený môže vyznať vieru Cirkvi, ktorej bude krstom "zverený".

Exorcizmus v dnešnej dobe

Zákony, ktoré upravujú život katolíckej cirkvi po celom svete, sú zapísané v knihách, ktoré nesú názov Kódex kanonického práva. Druhý Vatikánsky koncil, ktorý zasadal v rokoch 1962 - 1965 vytvoril jeho verziu. Preto po mnohých rokoch práce na tomto kódexe, bol v roku 1983 vydaný nový Kódex, ktorý potvrdzuje pokoncilovú obnovu.

Ohľadom exorcizmu 1172 kánon hovorí: §1. Nikto nesmie zákonne vykonať exorcizmus posadnutých, pokiaľ neobdržal zvláštne a výslovné dovolenie od miestneho ordinára. Exorcizmus sa teda stále vysluhuje, no môžu ho vysluhovať len kňazi poverení biskupom, ako to hovorí aj samotný Kódex. Aj naša arcidiecéza má od roku 2003 kňaza, ktorý bol menovaný do úlohy exorcistu.
Terajší pápež, ešte ako kardinál Jozef Ratzinger, prefekt Kongregácie pre náuku viery, vydal dekrét adresovaný všetkým biskupom s normami, ktoré určujú správne používanie rituálu v súlade s novým Kódexom. Formulácia, s ktorou sa vysluhuje exorcizmus, je obsiahnutá v kapitole Xll. Rituale romano, publikovaného v roku 1952. Avšak tieto formulácie sú jazykovo staršie, bolo asi potrebné preložiť ich znenie do dnešnej reči. Preto v roku 1990 kardinál Martinez, prefekt Kongregácie pre kult a sviatosti, predložil biskupom novú formuláciu, ktorú mali počas dvoch rokov pripomienkovať a na základe pripomienok mal byť vytvorený novo naformulovaný rituál exorcizmu. Stretol som sa však s názormi, ktoré tvrdili, že novo vytvorený rituál nespĺňa také kvality ako predchádzajúca formulácia.

Základne otázky pred vysluhovaním rituálu sú asi tieto:

1. Kedy? Slovo kedy, znamená čas pristúpiť k prípadom, u ktorých môže byť užitočné alebo nutné vyslúžiť obrad exorcizmu.
2. Ako? Znamená hľadať čo najlepší spôsob k uskutočneniu exorcizmu, aby bol čo najúčinnejší. Je preto potrebné sa hlbšie zamyslieť nad oboma otázkami.

Kedy sa stretáva kňaz s posadnutým? Počas storočí sa terminológia o pôsobení satana medi ľuďmi obohatila o rôzne výrazy, ktorých význam sa časom menil a prispôsoboval dobe. Prejavy posadnutia sa môžu zaradiť do určitej hierarchie podľa vážnosti. Patrí sem diabolské sužovanie, vonkajšie trýznenie, duševné trýznenie, ovládanie človeka, dobrovoľné podrobenie sa diablovi a nakoniec samotné diabolské posadnutie, kedy akoby cudzia osoba vstúpila do človeka a skrze človeka hovorila, pohybovala sa a spôsobovala mu neuveriteľnú duševnú a telesnú bolesť. Pri odpovedaní na otázku, či je skutočne človek posadnutý, často nediagnostikuje tento problém len samotný kňaz. Spolupráca so psychiatrom a hlavne samotný súhlas posadnutého sú pre vykonanie obradu akousi podmienkou.