JUDAIZMUS
Judaizmus je najstaršie, počtom veriacich však najmenšie monoteistické náboženstvo. Dnes sa k judaizmu hlási približne 15 miliónov veriacich. Pre judaizmus je charakteristické, že jeho prívrženci sa považujú za členov jedného židovského národa, zatiaľ čo prívrženci ostatných náboženstiev sú spravidla príslušníkmi rozličných národov. Judaizmus býva nazývaný aj židovské náboženstvo a je veľmi úzko spätý s dejinami, kultúrou a tradíciou Židov. Židia majú svoj vlastný štát – Izrael, ktorý vznikol v r. 1948.
História Židovstva: Za počiatok židovských dejín môžeme zvoliť dobu asi 1700 až 2000 rokov pred občianskym letopočtom, v ktorej žil Abrahám - patriarcha a zakladateľ židovstva. Abrahám a jeho nasledovníci hlásali a hlásajú ideu jediného a nepoznateľného Boha, tvorca sveta a človeka. Biblia opisuje Abraháma a jeho potomkov ako kočovníkov putujúcich púšťou. Do oblasti Palestíny prenikli od juhu a súperili o vládu nad týmto územím s mnohými inými národmi. Toto obdobie trvalo približne sto rokov. Potom sa Abrahámovi potomkovia v dôsledku hladu presunuli do Egypta. Spočiatku žili oddelene od Egypťanov. Neskôr faraóni nútili izraelitov pracovať na stavbách a pri výrobe tehál. Ich postavenie sa tak zhoršilo, že sa rozhodli vrátiť do vlasti. Návrat sa udial pod vedením Mojžiša 1300 rokov pr.n.l. (Mojžiš je považovaný za najväčšieho proroka v judaizme.) Pobyt v Egypte trval 430 rokov. Do pôvodnej vlasti sa Židia dostali nepriamo cez púšť. Návrat židov do vlasti je poznačený sústavnými vojnami s okolitými národmi a kmeňmi. Židia obránili svoju vlasť a upevnili si postavenie. Židia boli prví, ktorí verili v jedného boha, Jahveho, a to už pred 4000 rokmi. Boh uzavrel s ich predkom Abrahámom zmluvu, že bude ich bohom a oni budú jeho vyvoleným národom, ak sa budú riadiť presnými predpismi a budú šíriť jeho slovo. Neskôr Boh vyslobodil židov z otroctva a dal svoje zákony ich vodcovi Mojžišovi. Zákony boli spísané v Tóre, obsahujúcej príkazy, podľa ktorých sa Židia riadia celý život. Židia s nádejou očakávajú príchod vyvolenej osoby, Mesiáša (spasiteľa), ktorý bol najväčším prorokom judaizmu. Vyviedol židovský národ z egyptského otroctva, ukázal mu cestu do zasľúbenej zeme a na hore Sinaj prijal od Boha židovskú náboženskú náuku – Tóru.
Základné črty náboženstva: Židovská viera ja prísne monoteistická. Uznáva len jediného Boha – Jahve. Židovstvo verí v nesmrteľnosť ľudskej duše. Človek má slobodnú vôľu, môže rozhodovať o svojom konaní, môže konať dobro alebo zlo. Ako návod na rozlíšenia dobra a zla slúži Tóra, ktorú Hospodin ponúkol všetkým národom. Prijal ju však len židovský národ a uzavrel s Hospodinom zmluvu, ktorá vyžaduje dodržiavanie zákona Tóry. Dejinným cieľom náboženstva je dosiahnutie lepšieho stavu sveta, ktorý bude zvestovaný príchodom Mesiáša (človek vyslaný Hospodinom). Po jeho príchode na Zem prestanú vojny a násilnosti. Ľudstvo bude žiť v šťastí a harmónii, Židia sa vrátia do svojej starej vlasti a nenávisť medzi národmi aj jednotlivcami sa pominie. Židovské náboženstvo nepozná cirkevnú hierarchiu. V judaizme neexistuje žiadna osoba prípadne skupina ľudí s centrálnou náboženskou autoritou. Na čele náboženskej obce stojí jej predstavený a popri ňom rabín. Židovstvo kladie väčší dôraz na konanie ako na samotnú abstraktnú vieru, človeka posudzuje podľa skutkov.
TÓRA: (zákon, učenie). Záväzné učenie judaizmu je obsiahnuté v písanej a ústnej náuke. Tóra existuje na dvoch úrovniach, ktoré sú si rovnocenné:
●Písaná Tóra - ►v užšom zmysle ju tvorí päť kníh Mojžišových (Pentateuch): 1. Genesis = pôvod; 2 .Exodus = odchod; 3. Levitikus = kniha Levitov; 4. Numeri = čísla; 5. Deuteronómium = obnovený zákon
5 kníh Mojžišových je súčasťou hebrejskej Biblie a obsahujú predovšetkým dejiny praotcov židovského národa a 613 náboženských príkazov a zákazov, tzv. micvot. Podľa židovského presvedčenia napísal celú Tóru Mojžiš - najväčší židovský mysliteľ a moralista na hore Sinaj na pokyn Hospodina. Okrem týchto piatich kníh obsahuje zbierka Starého zákona 34 ďalších.
►V širšom zmysle slova tvorí písanú Tóru celá hebrejská Biblia, pozostávajúca z 24 kníh rozdelených do troch častí – TANACH : 1. Tóra, 2. Neviim (Proroci), 3. Ketubím (Spisy).
●Ústna Tóra - je ústne tradovaný výklad písanej Tóry. Pochádza od Boha zo Sinaja a ďalej sa šírila ústne. Ústna Tóra bola zapísaná do zbierky zvanej Mišna. Postupným rozvíjaním a komentovaním látky obsiahnutej v Mišne vznikol Talmud a následne rozsiahla rabínska literatúra, ako napríklad kompendium náboženských príkazov Šulchan aruch.
Chumaš: tlačené vydanie Tóry, ktoré veriaci využívajú pri domácom štúdiu a na sledovanie textu. Tieto knihy nie sú posvätné a nepoužívajú sa pri liturgii.
Aron kodš: zvitky Tóry, najcennejší a najdôležitejší predmet v synagóge, sú uložené v svätostánku
Talmud: obsahuje poučenia, ako má žiť veriaci Žid a ako má správne chápať židovský
Znalcom Tóry a inej náboženskej literatúry je rabín. Okrem toho mu prislúcha úloha sudcu vo veciach náboženských aj svetských. Veľmi často je kazateľom v židovskom kostole - synagóge. Rabína treba chápať ako učiteľa a znalca Tóry, nie ako kňaza. Nie je prostredníkom medzi Bohom a človekom.
Časť zákonov zjavených v Tóre má platnosť pre všetkých ľudí: nežidia by mali dodržiavať Noachove zákony: konať spravodlivo, nezapierať Boha, neslúžiť modlám, nevraždiť, nekradnúť, nesmilniť a netrápiť zvieratá.
Princípy židovskej viery sú základné teologické princípy, ktoré boli stanovené židovskými rabínmi a učencami s cieľom určiť, v čo musí veriť každý, kto chce byť v súlade so židovskou ortodoxiou. V priebehu židovských dejín sa objavilo niekoľko spôsobov ich stanovovania:
Trinásť článkov židovskej viery (dogiem) podľa Maimonida (židovský filozof 18. st)
1. Boh je jediný.
2. Boh je existuje, jeho bytie nie je ohraničené časom.
3. Boh je netelesný.
4. Boh je pôvodcom všetkého.
5. Modliť sa možno jedine k Bohu.
6. Boh sa zjavil.
7. Mojžiš je najväčší z prorokov.
8. Mojžiš získal celú Tóru - tak ako ju máme dnes - na Sinaji od Boha.
9. Tóra je nezmeniteľná.
10. Boh pozná myšlienky a skutky všetkých ľudí.
11. Boh je nanajvýš spravodlivý: odmeňuje tých, ktorí dodržiavajú jeho prikázania a trestá tých, ktorí ich prestupujú.
12. Raz sa nepochybne uskutoční príchod Mesiáša.
13. Mŕtvi budú vzkriesení.
Princípy židovskej viery podľa Jozefa Alba
Stredoveký rabín Jozef Albo vo svojom diele Sefer ha-ikkarim (Kniha princípov) zredukoval 13 Maimonidových princípov na tri základné:
1. Viera v Božiu existenciu.
2. Viera v zjavenie, t.j. božský pôvod Tóry.
3. Viera v Božiu spravodlivosť, od ktorej odvodzuje vieru v zmŕtvychvstanie.
Židovský kalendár: Je lunárny, riadi sa fázami mesiaca. Preto pripadajú židovské sviatky každý rok na iný dátum. Kalendárny rok má 12 mesiacov po 29-30 dní spolu 354 dní. Každý 19-ty rok má 13 mesiacov.
Názvy mesiacov: 1. Nisan; 2. Ijar; 3. Sivan; 4. Tamuz; 5. Av; 6. Elul; 7. Tišri; 8. Chešvan; 9. Kislev; 10. Tevet; 11. Ševat; 12. Adar; (13. Veadar)
Sviatky a obrady:
1. Veľké sviatky: Roš Hašana, Jom Kipur
2. Pútnické sviatky: Pésah, Šavuot, Sukkot, Šemini Aceret, Simchat Tóra
3. Spomienkové dni: Tevet, Tamuz, Av
4. Polosviatky: Tu bi-Švat, Purrim, Lag ba-Omer, Chanuka
Moderné sviatky: Jam Hašoa, Jom Jerušalajim
Pôstne dni: Pôst Gedaljuv, Pôst Ester, Pôst prvorodených
ROŠ HA-ŠANA - nový rok; sviatok židovský, kt. sa slávi prvý deň siedmeho mesiaca. Oslava trvá dva dni. Nový rok je dňom zúčtovania za všetky skutky predchádzajuceho roka. Podstatou sviatku je duchovné znovuzrodenie. Podľa rabínskej tradicíe bol počas Roš hašanu stvorený svet.
JOM KIPUR – (Dlhý deň), najväčší židovský sviatok, najslávnostnejší deň v judaistickom kalendári, známy je tiež ako pôstny deň, deň zmierenia alebo sobota sobôt. Pripadá na 10. deň mesiaca tišri. Pôst sa drží od západu slnka do zotmenia nasledujúceho dňa. Zakazuje sa jesť, piť, súložiť, používať kozmetické a toaletné prípravky, nosiť koženú obuv, kúpať sa a vykonávať akúkoľvek prácu. Deň sa venuje individuálnemu a verejnému vyznaniu hriechov a pokániu. Je zvykom požiadať o odpustenie osoby, ktorú niekto urazil. V časoch existencie chrámu v Jeruzaleme sa na obrade obetoval za kňaza býk a za izraelský ľud 2 capy. Synagogálnej bohoslužbe predchádza vyhlásenie o zrušení neuvážených sľubov medzi Hospodinom a človekom. Jom Kipur sa končí modlitbou, pri ktorej sa trúbi na baraní roh.
SABAT – (odpočinutie). Zo všetkých sviatkov požíva najväčšiu úctu sobota - sabat. Sobotný deň je najvýznamnejším sviatkom a najdôležitejším dňom týždňa, patrí k základným prejavom židovskej viery. Je to siedmy deň týždňa a stvorenia, deň prikázaný na odpočinok ako pripomienka toho, že Boh odpočíval, keď stvoríl svet, ale tiež pripomienka vyslobodenia z egyptského otroctva. Prípravy na sobotu sú zjavné už v piatok popoludní. Všetky druhy aktivít, práca, obchod, vyučovanie, domáce práce a pod. sa nevykonávali. Posledný čas pred začiatkom soboty, teda v piatok popoludní, navštevovali Židia rituálny kúpeľ - mikve, aby mohli privítať sobotu v telesnej čistote a podľa možnosti vo sviatočnom oblečení. Židovská sobota je zhrnutím celého náboženského zmýšľania a odráža všetky jeho podstatné črty. Tomu zodpovedá aj veľký počet príkazov a nariadení vzťahujúcich sa na sobotný deň. Pre rannú sabatovú bohoslužbu je charakteristické prečítanie zo zvitku Tóry.
PESACH - prvý z troch židovských sviatkov, počas ktorého pútnici prichádzali do Jeruzalema aby v chráme obetovali prvotiny. Slávi sa v jarnom mesiaci nia (marec - april) a preto sa nazýva aj sviatkom jari. Jeho pôvodný roľnícky charakter bol historizovaní a sviatok sa stal pripomienkou vyslobodenia Židov z egyptského otroctva. Peach sa začína domácim obradom nazývaným seder, v tomto čase sa je maces. V synagóge sa prečíta Pieseň piesní, ktorá sa chápe ako vyjadrenie Božej lásky k Izraelu.
CHANUKA - zasvätenie; 8-dňový židovský sviatok slávený v decembri. Je označovaná aj ako sviatok svetiel. Je to pôvodne oslava víťazstva Židov vedených Makabejcami nad vojskami Antiocha IV. Epifana (znovu zasvätenie chrámu a vznik samotného židovského štátu). Neskôr sa Chanuka spojila s legendou o nájdenom džbániku s čistým olejom: množstvo oleja potrebného na chrámovú lampu na jednu noc vystačilo na celých 8 dní. Charakteristický postupným zapaľovaním osemramenného svietnika (chanukija).
OBRIEZKA (obrad brit mila) – chirurgické ostránenie predkožky. Vykonáva sa z náboženských a hygienických dôvodov. Jedným z najčastejších zdravotných dôvodov obriezky je fimóza. Základný obrad, určujúci príslušnosť muža k židovskému náboženstvu je vonkajším symbolom zmluvy medzi Bohom a Židmi, ktorých si Boh vyvolil za svoj národ. Robí sa spravidla v 8 deň po narodení dieťaťa. Nevykonanie rituálu obriezky je ťažké previnenie a má za následok vylúčenie zo spoločenstva s Bohom.
Podľa židovských pravidiel je chlapec považovaný za dieťa do 13-eho roku života, nasleduje obrad bar micva (syn zákona) po ktorom sa chlapec považuje za dospelého. Tento obrad sa koná v synagóge, chlapec prednesie reč, v ktorom ďakuje svojim rodinám za výchovu, potom je predvolaný k Tóre ako dospelý.
Židovská svadba sa odohráva podľa rituálneho zvyku. Súčasťou je spísanie svadobnej zmluvy (ketuba). Svadba nie je viazaná na synagógu. Podľa židovského chápania je prípadný rozvod pomerne jednoduchý.
Poslednou zástavkou človeka na zemi je pohreb. Židovský pohreb sa vyznačuje jednoduchosťou. Nepochováva sa v sobotu ani vo sviatok. Smútok sa dodržiava spolu 37 dní.
Prúdy židovstva:
1. Chasidizmus - toto mysticky ladené náboženské hnutie sa objavilo v 18. storočí a veľmi rýchlo sa šírilo. Pôvod má vo východnej Európe. Chasidi zdôrazňujú oddanosť náboženstvu, majú vlastné bohoslužby, nosia osobité čierne odevy. Najsilnejšie je toto hnutie v Izraeli a v USA.
2. Reformované židovstvo - vzniklo v 19. storočí medzi nemeckými Židmi. Rozšírilo sa aj do USA. Americkí reformovaní Židia definovali svoje hnutie ako náboženské a nie národné.
3. Konzervativizmus - konzervatívny Židia sú strednou cestou medzi ortodoxiou a benevolentným reformovaným židovstvom. Snaží sa zlúčiť národné kultúry hostiteľských krajín so židovskou kultúrou.
4. Aškenázki a sefardskí Židia
5. Rekonštruktualizmus
6. Karaiti
7. Samaritáni
8. Falaša
Menora je sedemramenný svietnik, spolu s Dávidovou hviezdou jeden zo symbolov judaizmu. Patril k výbave tabernákula (hebr. miškan), prenosnej svätyne Izraelitov počas putovania púšťou a neskôr aj Jeruzalemského chrámu. Údajne symbolizuje horiaci ker, z ktorého prehovoril Boh k Mojžišovi. V širšom zmysle sa môže ako menora označovať akýkoľvek druh svietnika, ktorý sa používa v judaizme. Menoru možno nájsť aj na víťaznom oblúku cisára Tita, znázorňujúcom zničenie Chrámu v roku 70. Dnes je súčasťou štátneho znaku štátu Izrael.
KABALA: Slovo kabala je odvodené zo židovského slova „kábal“, ktoré znamená niečo prijať, ústne niečo predať, zdeliť. Pôvodne sa vzťahuje na ústnu židovskú tradíciu, obdržanú po zničení druhého jeruzalemského chrámu. Historicky sa traduje, že toto učenie prijal Mojžiš na Sinaji zároveň s Tórou ako tajné učenie, prístupné len zasväteným. Niektorí kabalisti odvodzujú kabalu od praotca Abraháma, niektorí dokonca od Adama. V súčasnosti sa pod tento pojem skrýva množstvo neuchopiteľných mystických myšlienok, prúdov, tajných (ezoterických) vedomostí. Je jedným z množstva pilierov (okrem astrológie, alchýmie, numerológie a. i.) západných ezoterických a okultných náuk. Je kabala pravdivá? Stojí na biblickom základe? Nie. V skutočnosti celý biblický odkaz svätosti a lásky k blížnemu, je kabalou obrátený a predefinovaný. Kdekoľvek nám Biblia pripomína potrebu zápasiť s hriechom a obrátiť sa k Bohu v skutočnom pokání, nás kabala učí, že my sami svojím správaním môžeme ohraničiť Boha. Kabalistické mystické konštrukcie vybavujú človeka silami, ktoré nemá. Boh sa stáva ľudskou vierou poháňaným kozmickým strojom, ktorým môžeme manipulovať (Kabbalah: Fact or fiction, by Lev Leight). Kabala nás učí, že človek zohráva hlavnú úlohu vo vykúpení sveta. To je v príkrom rozpore s jednou z hlavných biblických myšlienok, ktorá jasne hovorí, že Boh sám bude strojcom našej spásy a nástrojom nášho vykúpenia. Kto v súčasnosti propaguje kabalu? Ak si ju prepíšeme do konkrétnejšej roviny, môžeme sa pýtať, kto zarába peniaze na myšlienkach, kurzoch a tovare, založenom na tomto mystickom učení? Ako príklad uvediem kabalistické centrum v Los Angeles, ktoré vedie rabín Berg. Centrum predáva okolo 250 produktov na podporu a obohatenie štúdia kabaly. Od červených šnúrok (na odvrátenie diablovho oka), cez samým rabínom Bergom špeciálne posvätenú vodu, kurzy na získanie materiálneho blahobytu, či liečenie rakoviny až po drahé astrologické knihy. Tu sú niektoré vyjadrenia samotných židov. Židovský rabín Schochet sa o knihe Zohar (jeden zo základných spisov kabaly), ktorú centrum predáva za cca 18 000 Sk vyjadril: „Tieto knihy sú zo židovského hľadiska úplne bezcenné a strašne predražené“. Avraham Brandwein, syn, významného kabalistu rabína Yehuda Brandweina z Jeruzalema, u ktorého Berg študoval, o ňom hovorí: „Nemá s naším seminárom nič spoločné, v žiadnom ohľade, formou či obsahom“ (David Rowan, Evening Standard, England, Oct. 3, 2002). Tvárou k odpovediam, ktoré kabala podáva, ma po celú dobu napadá odpoveď, ktorú si vypočuli Tomáš s Filipom tesne pred Ježišovou smrťou: Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“ Ježíš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba ak cezo mňa. Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.“ Filip sa ozval: „Pane ukáž nám Otca a to nám postačí.“ Ježíš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma? Kto vidí mňa, vidí Otca."
obriezka – určuje príslušnosť muža k židovskému náboženstvu (8. deň po narodení)
košér a trejfe – potraviny sa delia na ▪ čisté(košér) – mäso z cicavcov, ktoré majú rozštiepené kopytá a sú prežúvavce (napr. kravy, ovce), ryby s plutvami a šupinami (nie úhory), mlieko aj mäso sa musia jesť osobitne a pripravovať sa v osobitných nádobách ▪ nečisté (trejfe) – ostatné cicavce, mäkkýše, dravé vtáky
šabat – siedmy deň v týždni (týždeň sa začína nedeľou), najväčší sviatok.
synagóga – židovský chrám, číta sa tam Tóra, každý deň určený odsek.
svadba – pod baldachýnom, v synagóge. Ženích na konci obradu rozbije pohár na znak zničenia jeruzalemského chrámu. Svadba trvá u ortodoxných židov až sedem dní (každý večer sa čítajú žehnania).
pohreb – mŕtvych treba pochovať čo najskôr po smrti, nie spáliť, lebo to je prejav nedostatku viery v budúce zmŕtvychvstanie. Mŕtve telo sa umyje, zabalí do bielej plachty a vloží do jednoduchej truhly. Pozostalí si na znak smútku na pohrebe roztrhajú šaty.
rituálna čistota – je to duchovný stav, ktorým sa človek snaží napodobniť čistotu Stvoriteľa. Za nečistotu sa považuje napr. styk s mŕtvolou, účasť na pohrebe, menštruácia a 7 dní po nej... Nečistý človek sa musí očistiť v mikve. V súčasnosti sú všetci židia v stave nečistoty, preto nemôžu vstúpiť na posvätné územia chrámovej hory v Jeruzaleme a modlia sa len pri Múre nárekov.
