Čo je duchovný život?

Duchovný život je podľa mňa život duše človeka od jej vloženia do tela človeka Bohom po smrť človeka a jej odchod do Božieho sveta. Keďže sa počas života človeka nachádza v jeho tele, znáša všetky jeho činy. Jeho hriechy, ale aj dobré skutky. Podľa mňa je ľudská duša vlastne akási jedna veľká kniha, do ktorej sa počas celého života človeka automaticky zapisujú všetky jeho hriechy a aj dobré skutky. Po smrti človeka túto knihu prevezme Boh. Ten si ju celú pozorne prečíta a potom určí nové miesto života danej ľudskej duše – vo večnom raji, v nebi alebo vo večnom zatratení, v pekle.

Čo je duša?

Duša je znamením Boha. Je nesmrteľná, večná. Vzniká pri počatí a vyvíja sa ďalej aj po smrti človeka. Duša sa po smrti nikdy nevracia na zem. Jej rozvoj prebieha v ďaľšom Božom svete. Počas života na zemi je úlohou človeka, aby jeho duša získavala dobré vlastnosti, ktoré bude potrebovať pre svoj ďaľší rozvoj po smrti človeka. Každá duša má možnosť na to, aby sa tu na zemi rozvíjala. Záleží len od vôle daného človeka, do akej miery túto možnosť využije.

Jeden zo spôsobov rozvoja duše je napríklad modlitba. Je to vlastne rozhovor s Bohom. Spája človeka a Boha, pretože pri modlitbe človek celým svojím srdcom a dušou obráti tvár k Bohu a vyhľadáva Jeho spoločnosť, túži po Jeho láske. Najväčším šťastím pre človeka je zhovárať sa so svojím milovaným, Bohom, a najväčším darom pre neho je spoznať predmet svojej túžby, Boha.

Rozvoj duše na zemi a príprava na život po smrti sa dá prirovnať aj k vývoju dieťaťa v tele matky. Podobne ako je maternica miestom, kde sa u dieťaťa musia vyvinúť všetky orgány a končatiny na to, aby sa mohlo narodiť a žiť na zemi, podobne je tu na zemi úlohou človeka rozvinúť si všetky potrebné duchovné vlastnosti a schopnosti, ktoré bude duša potrebovať na ďaľší život. podobne ako sa dieťa po narodení nikdy nevracia späť do tela matky, takisto sa duša človeka nikdy nevracia na zem, aj keď by si nerozvinula niektoré vlastnosti. V ďaľšom svete sa duša rozvíja vďaka milosti Božej.