Svätý Mikuláš patrí medzi najpopulárnejších svätých. Jeho úcta sa rozšírila v celej Cirkvi, ale zvlášť silná bola a doteraz je na Východe, najmä v Rusku. Napriek popularite nevieme veľa o jeho skutočnom živote. Pred stovkami rokov sa narodil niekedy okolo r. 270 a to pravdepodobne v Patare.

O sv. Mikulášovi máme istú správu, že v 4. stor. bol biskupom v Malej Ázii v meste Mir v Lilijskej provincii a že dlhé storočia bol všeobecne a mimoriadne uctievaný. Okrem toho existujú o sv. Mikulášovi rôzne správy a legendy. Už v mladosti bol povestný pre svoju dobročinnosť. Vykonával dobré skutky, pomáhal ľuďom, ktorý to potrebovali, ale nik ho pritom nevidel. Vždy sa nenápadne vytratil a ľuďom, ktorým pomohol nedoprial ani šancu, aby sa mu mohli za jeho skutky poďakovať.

Od jeho životopiscov je známa epizóda, ako dal nepozorovane v noci 3 chudobným dievčatám peniaze na veno, aby sa mohli čestne vydať. Od tejto povesti bol odvodený aj ľudový zvyk, že v noci pred sv. Mikulášom dávame darčeky deťom, tak aby nevideli, kto im ich dal.

Je známa aj povesť o tom ako sa Mikuláš zjavil vo sne cisárovi Konštantínovi a kázal mu prepustiť na slobodu troch dôstojníkov, ktorí boli nespravodlivo odsúdení na smrť.

Všetky podania o Mikulášovi svorne tvrdia, že zomrel v Likijskej Mire a tam neskôr nad jeho hrobom postavili chrám a na jeho počesť bol zasvätený zvláštny sviatok.

V roku 1087 sa talianom podarilo previesť pozostatky sv. Mikuláša do talianského mesta Bari. To spôsobilo rozšírenie úcty k sv. Mikulášovi na katolícky západ.

V podobe, v akej sa tieto rozprávania zachovali, ich možno zaradiť medzi legendy, v ktorých ťažko určiť historické jadro. Napriek všetkému by sme mali pripustiť, že v postave mýrskeho biskupa muselo ísť o výnimočnú osobnosť, ktorá vyvolala nezvyčajnú pozornosť a úctu, ale najmä to, že horlivo pracoval na spáse duší svojich veriacich a s láskou pomáhal ľuďom v núdzi.