Sväté písmo

Názov

Na začiatku si povieme niečo o samotnom názve týchto úžasných myšlienok , ktoré nám prostredníctvom svätopiscov tlmočil sám Pán Boh.
Biblia - toto slovo , ktorým sa označuje zbierka Bohom inšpirovaných spisov , pochádza z gréčtiny. Vo svojej latinskej forme prešlo takmer do všetkých rečí. Na označenie Biblie sa používa aj výraz ,, Sväté písmo “ , ktorým sa poukazuje na to , že všetky knihy Biblie boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého 1 , a že písomne podávajú Božie zjavenie a Božie slovo , ktoré sa neporušene zachovalo aj v Tradícii .

Rozdelenie

Biblia sa rozdeľuje na dve veľké zbierky , označené v slovenčine výrazom : ,, Starý zákon “ a ,, Nový zákon “. V iných rečiach sa používa dôslednejšie názov - ,, Starý a nový testament “ alebo ,, Stará a nová zmluva “. Tento názov má svoj podklad už u apoštola Pavla. 2
V týchto knihách sa opisujú obe fázy dejín spásy. Stará zmluva sa začala zmluvou Boha a Abraháma a vyvrcholila zmluvou Jahveho s Izraelom na vrchu Sinaj. V knihách Novej zmluvy sa hovorí o splnení Božieho plánu spásy novou , definitívnou a večnou zmluvou Boha s celým ľudstvom , ktorou uzavrel sám Boží Syn Ježiš Kristus vo svojej krvi 3 na spásu všetkých ľudí. Z toho vyplýva , že Pán Boh , ktorý inšpiroval knihy obidvoch Zákonov a je ich pôvodcom , vo svojej múdrosti zariadil , že sa Nový zákon skrýval v Starom a Starý sa vyjasňuje v Novom. Knihy Starého zákona prevzaté ako celok do hlásania Evanjelia nadobúdajú a ukazujú svoj plný zmysel v Novom zákone 4 a zároveň Nový zákon objasňujú a vysvetľujú. Prvých päť kníh Starého zákona sa nazýva aj Pentateuch .

Pôvod

Predovšetkým sa zdôrazňuje , že biblické spisy sú Božieho pôvodu , lebo boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého. Božie autorstvo spočíva v tom , že Boh použil pri písaní biblických textov ľudských autorov tak , aby pod jeho priamym vplyvom napísali všetko to a len to , čo chcel on. Tento účinný Boží zásah pôsobí v oblasti rozumu a slobodnej vôle ľudského autora ako svetlo a sila. Pritom je však ľudský spisovateľ opravdivým autorom , lebo v plnej miere požíva pri písaní svoj rozum a slobodnú vôľu , svoju kultúru , reč .

Neomylnosť

Dôsledkom biblickej inšpirácie , Božieho pôvodu biblických spisov a Božieho zjavenia , je neomylnosť Svätého písma.

Spočíva v tom , že v ňom nie je nijaký omyl , klam a pokiaľ ide o učenie je pravdivé , lebo od neho závisí spása človeka.
Ale neomylnosť neznamená , že v Biblii niet omylu z hľadiska historických alebo prírodných vied , ale čo Sväté písmo bezpečne , verne a bez omylu učí pravdu dôležitú pre našu spásu. V tomto zmysle stojí za Bibliou Božia autorita a má záruku neomylnosti , nemôže uviesť do omylu alebo pomýliť .

Autentickosť a pseudonymita

Termínom ,, autentickosť “ sa vyhlasuje , že daný spis alebo spisy naozaj napísal autor , ktorému sa pripisujú , lebo ich štýl , reč a náuka ladí s osobnosťou a so spôsobmi uvádzaného , predpokladaného alebo tradíciou potvrdeného autora. Za čias luterizmu , od Alexandra Veľkého do vzniku Rímskej ríše , to bol bežný spôsob písania a požíval sa aj v novozákonnom období. Spočíval v tom , že anonymní autori pripisovali svoje diela vynikajúcim lutorickým alebo náboženským osobnostiam , aby takto zabezpečili svojim dielam slávu a prestíž. Takto neskorší svätopisci , ako pokračovatelia prvotných autorov , prahom písali pod ich menom a autoritou. Ako príklad pseudonymity v Novom zákone uvádzajú viacerí biblisti konečnú redakciu gréckeho textu Evanjelia podľa Matúša a Druhý Petrov list .

Božie zjavenie

Podľa konštidúcie ,, Dei verbum “ je obsahom Svätého písma Božie zjavenie , čiže Bohom zjavené pravdy , cez ktoré chce Pán Boh vyjadriť samého seba a večné rozhodnutie svojej vôle o spáse ľudí. ,, Týmto zjavením sa teda neviditeľný Boh 5 vo svojej veľkej láske prihovára ľuďom ako priateľom 6 a s nimi žije 7 , aby ich pozval a prijal do svojho spoločenstva. Tento plán zjavenia sa uskutočňuje udalosťami a slovami , ktoré medzi sebou vnútorne súvisia , takže Božia činnosť v dejinách spásy odhaľuje a potvrdzuje učenie o skutočnosti vyjadrenú slovami a slová zase ohlasujú skutky a objasňujú v nich skryté tajomstvo. Hĺbka pravdy , ktorá sa odhaľuje týmto zjavením o Bohu a o spáse človeka , nám žiari v Kristovi , ktorý je prostredníkom a zároveň plnosťou celého zjavenia .

Záver

Božie slovo vždy bolo aj je veľkým darom Boha pre človeka a ľudstvo. Skutočnosť , že Božie slovo prichádza k nám vo Sv. písme je tajomstvom milosti , pravdy a lásky. V našej dobe je veľký hlad po hodnotách. Ľudia mnoho hladajú , ale často ani nevedia , že hľadajú Pána Boha , ktorý je jediný schopný uspokojiť srdce človeka. Jednoducho preto , lebo ho sám stvoril. Obojstrané stretnutie sa môže uskutočniť v Božom slove , vloženom do ľudského slova. Vo Sv. písme Božie myšlienky predstupujú pred nás akoby boli ľudskými myšlienkami. Teda ,, Božie slovo sa stalo telom cez človeka “ a dokonca môžeme dodať ,,a prebývalo medzi nami. “
Sväté písmo je darom , ktorým Božia láska dáva ľuďom predstavu ako liek na malomyselnosť.

Vo Sv. písme Boh osobne podáva svoje dary , najmä duchovnú blízkosť , ku ktorým sa znížil , keď svoje myšlienky a svoje slová dal pretvoriť v ľudské. Láska k Sv. písmu je odpoveď človeka na tento dar. Chápaním Sv. písma v Duchu Svätom ukazuje človek svoju vďačnosť. Preto Vás chcem vyzvať : Čítajte a rozmýšlajte nad Sv. písmom , ,, Lebo keď sa modlíme , prihovárame sa Bohu a keď čítame Božie výroky , Boha počuváme “ 8 .