Islam je druhé najväčšie náboženstvo má 1,3 miliardy prívržencov. Založil ho v Arábii v 7. storočí Mohamed, ktorý bol podľa moslimov posledný veľký prorok zoslaný Alahom (arabské označenie boha). Slovo islam znamená ,,podriadenie“: moslimovia veria, že sa musia celkom zveriť do Božích rúk a žiť podľa svätej knihy Koránu. Skladá sa zo 114 kapitol zvaných súry. Obsahuje náboženské, etické, právne, kultové a i. zásady a pravidlá konania. Zostavený bol v polovici 7. storočia z výrokov Mohameda.

Islam, spoločne s kresťanstvom patria medzi monoteistické náboženstvá- to znamená, že veria iba v jedného Boha. Islam má päť základných vieroučných článkov: 1. vieru v jediného Boha, 2. vieru v zjavenú svätú knihu, 3. vieru v prorokov, 4. vieru v anjelov, 5. vieru v posmrtný život.

Mohamed:

Vyznávač islamu sa podľa slovenského pravopisu nazýva moslim, aj keď niektorí odborníci a samotní vyznávači uprednostňujú presnejšiu formu muslim.

Okolo roku 610 n.l. opustil obchodník Mohamed rušné mesto Mekku, aby istý čas strávil v blízkych horách. Túžil po pokoji a tichu, chcel premýšľať a modliť sa. V horách mal videnie alebo sen, vtedy mal asi štyridsať rokov. Potom začalo Mohamedovo videnie meniť svet. Mohamed sa vrátil domov a povedal rodine, že dostal božie posolstvo, v ktorom je vysvetlenie, ako treba správne žiť a uctievať boha. Veril, že jeho povinnosťou je zvestovať božie posolstvo všetkým ľuďom a preto sa stal kazateľom a učiteľom. Mnohí ho obdivovali a uctievali, iní si ho nevšímali. Tvrdil, že ho poslal Boh, aby ľuďom priniesol dobrú zvesť a aby ich zároveň varoval pred modlárstvom. Mohamed vyzval Arabov, aby uverili v jediného Boha. Kto v neho uverí toho čaká odmena v raji, ale však kto posolstvo odmietne, bude potrestaný v pekle. Proti Mohamedovi vystúpila opozícia najmä spomedzi bohatých obchodníkov v Mekke, preto so svojimi stúpencami ušiel do Mediny, mesta vzdialeného asi 450 km na sever. Tento útek sa volá hidžra a došlo k nemu v júli roku 622 n.l. Od toho času sa počíta islamský kalendár. V Medine Mohamed založil náboženskú obec veriacich usilujúcu žiť podľa božích príkazov. Bojoval proti mekkským protivníkom, kým sa mu nepodarilo roku 630 n.l. Mekku dobyť. Zomrel roku 632. Veľa občanov mesta Mekky sa rozhodlo počúvať jeho kázne a stať sa moslimami, to znamená ľuďmi, ktorý sa odovzdali do vôle božej. Pravidelne sa modlili a stretávali sa, aby počúvali výklad božieho posolstva. Tieto texty boli neskôr spísané do knihy nazvanej Korán, ktorý usmerňoval a aj naďalej usmerňuje konanie stúpencov islamu vo všetkých aspektoch ich života. Z Mohamedovho videnia sa zrodilo nové, rýchlo šíriace náboženstvo. Moslimskí panovníci získali kontrolu nad obrovskou ríšou s centrom v Damasku a neskôr v Bagdade. Za jedno storočie sa moslimské územie rozšírilo od Španielska až po hranice Číny.

Základné náboženské povinnosti moslimov sa volajú Päť stĺpov viery, za ktorých dodržiavanie sa sľubuje raj. Sú to: viera, modlitba, almužna, pôst, púť do Mekky. Tieto piliere islamu platia od Mohamedovho života až dodnes.

VIERA – šaháda, spočíva vo vete: „Vyznávam, že niet boha okrem Alaha a že Mohamed je jeho prorokom.“ Táto veta, ak ju niekto vyslový, stáva sa moslimom.

MODLITBA- musia ju vykonať veriaci päť krát denne. Okrem toho musia vykonať rituálnu očistu, bez ktorej je modlitba neplatná. Jej zanedbanie sa hodnotí ako odklon od islamu. Motlitba je v islame chápaná ako čisto prejav zbožnosti bez akejkoľvek snahy niečo si od Alaha vyprosiť. Je prejavom pokory, vďakyzdania, odovzdanosti do vôle Alahovej. Je to vlastne jediná pravidelná bohoslužba, pretože samotný islam nemá bohoslužby v kresťanskom slova zmysle.

ALMUŽNY –almužny vyberal štát a prideľoval ich nemajetným občanom. Tým, že moslim daroval časť majetku, očistil zvyšok, ktorý mu ostal. Zakát musí odvádzať každý dospelý moslim, ktorého majetok presiahol stanovené minimum.

PÔST –je štvrtá povinnosť veriacich. V praxi to znamená, že jesť a piť sa smie len pred východom a po západe Slnka. Považuje sa za najprísnejší a fyzicky najnáročnejší z islamských obradov. Niektoré právne školy, zaoberajúce sa výkladom koránu, zakazujú fajčenie, žuvanie tabaku, pitia i čistej vody, ale i prehĺtať sliny. Za úsvitu slnka sa má povedať predsavzatie a až do večera sa správať zbožne a vyrovnane.

PÚŤ DO MEKKY, (je to mesto v Saudskej Arábii, najdôležitejšie pútnické miesto islamu)musí podniknúť každý dospelý a duševne zdravý moslim bez rozdielu pohlavia aspoň raz za život. Tento zvyk je prebraný z arabskej tradície.

Významné islamské sviatky:

Dhu al-hidža, deň hidžry, islamský nový rok
Ramadám, posvätný mesiac, každý moslim sa od svitu do mrku postí
’Íd al-fitr, tzv. Malý sviatok na konci Ramadáma
’Íd al-abhá sviatok obetovania alebo aj Veľký sviatok. Moslimovia obetujú zvieratá v údolí pri Mekke
Lajlat al-kadr, spomienka na začiatok zjavenia Koránu
Maulid an-nabi, spomienka na narodenie Mohameda.