Rozdelenie Cirkví na Slovensku:

Katolícka
Evanjelická
Pravoslávna...

Rímskokatolícka cirkev

Rímskokatolícka cirkev je cirkev kresťanov pod jurisdikciou rímskeho pápeža používajúca latinský/rímsky obrad.

Katolícka cirkev

Výraz „Katolícka cirkev“ má aj iné významy. Často sa výraz „Katolícka cirkev“ nesprávne používa iba na označenie Rímskokatolíckej cirkvi, avšak katolíckymi Cirkvami sú okrem Rímskokatolíckej cirkvi aj východné katolícke Cirkvi. Označenie „Rímskokatolícka cirkev“ sa vzťahuje iba na Katolícku cirkev latinskej tradície (resp. obradu). Katolícka cirkev však zo svojho pohľadu nemá vyhranené pomenovanie (vychádzajúc zo svojej vierouky sa označuje za jednu, svätú, všeobecnú a apoštolskú cirkev).

Hlavným významným zjednocujúcim prvkom všetkých ustanovizní je uznávanie rímskeho biskupa – pápeža za hlavu cirkvi (primát pápeža), a teda uznanie jeho právnej a duchovnej moci nad sebou (hovoríme o zjednotení s Rímom).

Cirkvi Katolíckej cirkvi sa chápu a definujú v spoločenstve s inými cirkvami ako Ježišom Kristom založený ľud Novej zmluvy. Tvrdia a navzájom si uznávajú nepretržitú dejinnú kontinuitu s cirkvou založenou Ježišom Kristom, ktorá je zaručená neprerušenou apoštolskou postupnosťou biskupským a kňazským svätením. Zdieľajú vieru, že cirkev bola založená zoslaním Ducha Svätého na Turíce (Sk 2, 1-4), pričom jej hlavou má byť Peter, povolaný za jej hlavu (Jn 21, 15-17), a jeho nástupcovia.

Cirkev uznal rímsky cisár Konštantín I. Veľký, roku 313 Milánsky edikt.

Cirkev uznávajúca primát rímskeho biskupa

Pod pojem Katolícka cirkev zaraďujeme viacero katolíckych cirkví, ktoré majú svoju samostatnú tradíciu v obradných zvykoch a rítuse. Ich spoločným menovateľom je uznávanie právnej a duchovnej moci rímskeho pápeža nad svojim spoločenstvom. Ide o Rímskokatolícku cirkev a východné katolícke cirkvi.

Základné prvky katolíckej viery

Katolícka cirkev má určité vieroučné zásady, ktoré ju aspoň do istej miery vyznačujú. Základom katolíckej vierouky sú tzv. veľké vyznania viery, medzi ktoré patria predovšetkým Apoštolské vyznanie viery a Nicejsko-Carihradské vyznanie viery. Základnými pravdami katolicizmu sú tieto:

1. Boh je jeden.
2. V Bohu sú tri Osoby: Otec, Syn a Duch Svätý.
3. Boží Syn sa stal človekom, aby nás vykúpil.
4. Boh je spravodlivý Sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých trestá.
5. Duša človeka je nesmrteľná.
6. Božia milosť je na spásu potrebná.

Apoštolské vyznanie viery v súčasnom slovenskom katolíckom preklade znie:

„Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme. Verím v Ježiša Krista, Jeho jediného Syna a nášho Pána, ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny, trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný. Zostúpil k zosnulým, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho. Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych. Verím v Ducha Svätého, v svätú cirkev katolícku, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný. Amen.“

Súčasťou katolíckeho kresťanského presvedčenia je aj viera v Desatoro Božích prikázaní.

Sviatosti

Základným poslaním cirkvi je ohlasovať Krista svetu. Život kresťana katolíka sa prejavuje i účasťou na sviatostiach, ktorých je sedem:

1. sviatosť krstu (považuje sa za nezmazateľný vstup do cirkvi a bránu k ostatným sviatostiam, znovuzrodenie človeka pre nový život vo viere v zmŕtvychvstalého Krista ako svojho Pána)
2. sviatosť zmierenia (pokánia; posväcuje a spečaťuje osobný proces obrátenia po opätovnom páde do hriechu)
3. sviatosť Oltárna (Eucharistia, súčasťou katolíckej viery je aj viera v transubstanciáciu (prepodstatnenie), teda viera v zmenu podstaty obetného chleba a vína na podstatu Tela a Krvi Ježiša Krista pri sprítomňovaní jednej a tej istej obety; katolíci veria, že Eucharistia je zvláštnym spôsobom sprítomnený živý Kristus sám, preto jej vzdávajú poklonu)
4. sviatosť birmovania (alebo myropomazania, táto sviatosť dokonalejšie spája pokrstených s Cirkvou, spečaťuje krstnú milosť a podľa vierouky bohato obdarúva birmovanca osobitnými darmi Ducha Svätého; sviatosť krstu a birmovania tvoria jednotu)
5. sviatosť manželstva (posväcuje a spečaťuje manželský zväzok muža a ženy a otvára možnosti pohlavného života pre manželov; katolícka viera nepozná rozvod, i keď za istých podmienok môže uznať, že manželstvo nikdy nevstúpilo do platnosti a anulovať ho, alebo potvrdiť rozchod manželov, pričom manželský zväzok ostáva v platnosti)
6. sviatosť kňazstva (sviatosť posvätného stavu zahŕňa tri stupne: stupeň biskupov – episkopát, kňazov – presbyterát a diakonov – diakonát; chápe sa ako sviatosť apoštolskej služby; prijíma ju muž starší ako 25 rokov, najmä v rímskom obrade (rímskokatolícka cirkev) kňazi žijú v celibáte (bez pohlavného života), v mnohých iných katolíckych obradoch sa kňazi ženiť môžu; celibát sa chápe ako dobrovoľná vôľa zachovávať čistotu z lásky k Božiemu kráľovstvu a k službe ľuďom)
7. sviatosť pomazania chorých (občas nesprávne prezývaná ako posledné pomazanie; podľa katolíckej vierouky je to odporúčanie chorých trpiacemu a oslávenému Pánovi, aby im uľavil a ich spasil; je tradičným pokračovaním uzdravovať chorých apoštolmi)