ALMUŽNY – zakád, sadaka, sú tretím pilierom islamu. Tieto almužny vyberal štát a prideľoval ich nemajetným občanom. Tým, že moslim daroval časť majetku, očistil zvyšok, ktorý mu ostal. Zakát musí odvádzať každý dospelý moslim, ktorého majetok presiahol stanovené minimum. Povinnosť sa nevzťahuje na otrokov, príslušníkov iných vierí, telesne a duševne postihnuté osoby a deti. Almužna sa odvádza vždy ku koncu lunárneho kalendára. Z plodín a z drahých kovov sa odvádza desiatok.

PÔST – saum alebo sijám, v ramadáne je štvrtá povinnosť veriacich. V praxi to znamená, že jesť a piť sa smie len pred východom a po západe Slnka. Saum je starým semitským zvykom, vychádzajúcim zo storočnej skúsenosti lekárskej praxe. Považuje sa za najprísnejší a fyzicky najnáročnejší z islamských obradov. Počas neho sa majú veriaci vyvarovať nezhôd, neslušných rečí a telesných rozkoší. Niektoré právne školy, zaoberajúce sa výkladom koránu, zakazujú fajčenie, žuvanie tabaku, pitia i čistej vody, ale i prehĺtať sliny. Za úsvitu slnka sa má povedať predsavzatie (nija) a až do večera sa správať zbožne a vyrovnane. Povinnosť pôstu sa vzťahuje na právne plnohodnotných, teda dospelých a mentálne zdravých občanov.
Zakončenie pôstu pripadá na prvý deň mesiaca šavvál.

PÚŤ DO MEKKY, čiže hadždž, musí podniknúť každý dospelý a duševne zdravý moslim bez rozdielu pohlavia aspoň raz za život. Tento zvyk je prebraný z arabskej tradície. V mesiaci zú al-hidždža prichádzali do Mekky veriaci z najodľahlejších oblastí a vykonávali obradné rituály. Túto púť nemusia absolvovať chorí a trvalo postihnutí, ale často medzi pútnikmi sa nachádzajú i mrzáci, slepci a ľudia trpiaci chronickou podvýživenosťou. Púť sa skladá z väčšieho počtu rituálov. Moslim si môže vybrať, či chce absolvovať hadždž alebo súkromnú púť umbra. Ak nemá dostatok finančných prostriedkov, môže o ne požiadať náboženskú nadáciu alebo almužnu.

Okrem týchto piatich pilierov má významnú úlohu aj vojna, t.j. džihád. Rozdiel medzi kresťanstvom a islamom spočíva v tom, že kým Kristus kázal hlásenie viery v miery, Mohamed vyslal svojich prívržencov, aby šírili islam mečom. No treba tu podotknúť, že podmaňovanie cudzích národov kresťanskými vládcami bolo neraz krutejšie, ako obracanie na islam.

Aj rodinný a spoločenský život usmerňujú rôzne pravidlá. Základnou jednotkou islamskej spoločnosti je rodina, v ktorej majú muž a žena presne rozdelené povinnosti. Islam zakazuje piť alkohol, jesť bravčové (čo im nebráni chovať ošípané – viď Al-Hadí) a hrať hazardné hry. Na druhej strane povoľuje mnohoženstvo, muž však musí byť schopný všetky svoje ženy uživiť a zabezpečiť. Preto sú háremy výsadou boháčov a prevládajú monogamné manželstvá.

S moslimmi a islamom sa často spájajú teroristické a iné násilné tendencie. Hoci sa to zdá neuveriteľné, je islam pomerne tolerantným náboženstvom hlásajúcim milosrdenstvo a morálne hodnoty; vládne viac presvedčovaním ako mečom. No Korán často nie je vykladaný rovnakým spôsobom a náboženstvo nie je úplne jednotné, pretože islam nemá viditeľnú hlavu na zemi, ako napríklad katolíci pápeža. V poslednom čase sa čoraz častejšie vyskytujú snahy o úzkostlivé dodržiavanie zákonov Koránu, často plynúce z nepochopenia doby, v ktorej prebehla redakcia tejto knihy. Toto úsilie sa nazýva islamský fundamentalizmus. Treba si uvedomiť, že i slová o svätej vojne, „džiháde“ môžu byť interpretované rôzne Nie každý moslim je terorista a nie každý terorista je moslim. Za násilie vo svete, ktoré so často pripisuje na vrub islamu, sú často zodpovední konkrétni ľudia, ktorí sa neštítia zneužiť ho pre vlastné egoistické ciele, sfanatizovať ľudí, ktorí s vidinou večnej blaženosti obetujú vlastný život aby zabíjali nevinných. Tieto tendencie, tak nebezpečné pre svetový mier, je potrebné eliminovať pri samom zdroji, na čom by sa mali podieľať najmä sami náboženskí vodcovia, ktorým pokoj a mier nie sú ľahostajné a ktorí chcú, aby islam zostal aj naďalej akceptovaným svetovým náboženstvom. Za zlo nie je zodpovedná ideológia, ale ľudia, ktorí pod jej pláštikom konajú odsúdeniahodné činy.

Ďalší z postojov, pre ktoré je islam kritizovaný, je nerovné postavenie ženy a muža v spoločnosti. Islamu sa vyčíta, že konzervoval feudálne rodinné vzťahy spred štrnástich storočí. Opačný názor však majú islamskí duchovní, ktorí tvrdia, že zmyslom zvykového práva, šarije, ktorá napríklad prikazuje ženám nosiť celé telo zakrývajúce šaty a závoj, je ženy chrániť, nie obmedzovať. Ten, komu sa to zdá nepochopiteľné by si mal uvedomiť, že kultúrna priepasť medzi humanistickým Západom a arabským svetom je väčšia ako si väčšina z nás myslí. Násilné zasahovanie do tohto sveta je ako štuchanie do osieho hniezda.

V praxi fundamentalistov ostali príkazy:

- aby ženy boli zahalené do čadry
- mužovým vyhlásením (zahnaním) môže byť uskutočnený rozvod aj bez súhlasu ženy
- trest pre ženy sa mimomanželskú súlož (ale mužov sa to netýka)
- ženská obriezka

V islame sa nemožno dopustiť: rebélie proti autorite vládcu, odpadlíctvo od viery, krádež, lúpež – v zmysle násilného privlastnenia, cudzoložstvo, falošné obvinenia z cudzoložstva, pitie alkoholu a hazardné hry. Tresty za takéto činy sú:

- Odplata rovnakým spôsobom (kisás). Platí to pre vraždu, krádež, zranenie. Odplatu možno previesť ako postihnutému, tak i jeho príbuzným.
- Pokuta za preliatu krv (dija). Udeľuje sa za vraždu i zranenia.
- Trest určený na základe analógie (kijás). 
- Trest určený sudcom podľa jeho úvahy. Jedná sa o bežné priestupky, ako podvod, verejná urážka, vydieranie, malá krádež.

Významné islamské sviatky sú:

- Dhu al-hidža, deň hidžry, islamský nový rok
- Ramadám, posvätný mesiac, každý moslim sa od svitu do mrku postí
- ’Íd al-fitr, tzv. Malý sviatok na konci Ramadáma
- ’Íd al-abhá sviatok obetovania alebo aj Veľký sviatok. Moslimovia obetujú zvieratá v údolí pri Mekke
- Lajlat al-kadr, spomienka na začiatok zjavenia Koránu
- Maulid an-nabi, spomienka na narodenie Mohameda. Konajú sa veľké ľudové festivaly (Egypt)

Islamské krajiny v Ázii: Afganistan, Bahrajn, Bangladéš, Brunej, Indonózia, Irak, Irán, Jemen, Jordánsko, Kazachstan, Katar, Kuvajt, Kyrgyzstan, Maledivy, Omán, Saudská Arábia, SAE, Turecko, Sýria, Tadžikistan, Turkmenistan a Uzbekistan. Tieto štáty majú nad 85% moslimského obyvateľstva. No moslimovia sú v menšinovom postavení i v Barme, Indii, Izraeli, Kambodži a Libanone.