1. Noe
Potom Boh požehnal Noema a jeho synov a povedal im: "Ploďte a množte sa a naplňte zem! Nech majú pred vami strach a hrôzu všetky zvieratá zeme, všetko vtáctvo neba a všetko, čo sa hýbe na zemi; dostávate do rúk všetky ryby mora. Všetko, čo sa hýbe a žije, nech je vám za pokrm, všetko vám dávam tak, ako zelené byliny.
Iba mäso s dušou, ktorá je v krvi, nesmiete jesť. Ale krv vašich duší budem vyhľadávať; budem ju vyhľadávať od každého zvieraťa a od každého človeka, aj keď je to brat, budem vyhľadávať dušu človeka. Kto preleje ľudskú krv, človek nech preleje jeho krv, lebo na Boží obraz som stvoril človeka. Vy sa však ploďte a množte sa, rozšírte sa na zemi a naplňte ju!"
Potom Boh povedal Noemovi i jeho synom, čo boli s ním: "Ja uzavriem zmluvu s vami a s vaším potomstvom, čo bude po vás, aj s každou živou bytosťou, čo je s vami: s vtáctvom, s dobytkom a so všetkou zverou, ktorá s vami vyšla z korába, so všetkými zvieratami, čo sú na zemi. Áno, uzavriem s vami zmluvu, že už nikdy nezahynie všetko živé vo vodách potopy a že už nikdy nebude potopa, ktorá by spustošila zem."
A Boh hovoril ďalej: "Toto bude znakom zmluvy, ktorú uzavieram na večné pokolenia medzi mnou a vami a všetkými živými bytosťami, čo sú s vami: Svoj oblúk umiestňujem v oblakoch, aby bol znakom zmluvy medzi mnou a zemou. Keď zastriem zem oblakmi a keď sa v oblakoch zjaví moja dúha, vtedy si spomeniem na svoju zmluvu, ktorá je medzi mnou a medzi vami i každou živou bytosťou. Už nikdy nebude vôd potopy, ktorá by zahubila všetky živé tvory. V oblakoch bude oblúk, uvidím ho a spomeniem si na večnú zmluvu, uzavretú medzi Bohom a každou živou dušou všetkých živých tvorov, čo sú na zemi."
A Boh povedal Noemovi: "Toto je znak zmluvy, ktorú som uzavrel medzi sebou a medzi všetkými živými tvormi na zemi." (Gn 9, 1-17)
Jedným z mnohých vzdialených potomkov Adama a Evy bol spravodlivý Noe, ktorého si Boh vyvolil za pokračovateľa ľudstva. Prikazuje mu vystavať archu, na ktorej prečká spolu so svojou ženou, so svojimi troma synmi a ich ženami, so siedmimi pármi zo všetkých zvierat čistých a po páre od zvierat nečistých veľkú potopu sveta, ktorá má zničiť pozemskú zlosť. Noe urobí, ako mu Boh prikázal, a po skončení potopy zakotví na hore Araratu. Aby Noe vedel, či je už na Zemi suché miesto, vyslal z archy najprv krkavca a potom holubicu, ktorá mu priniesla olivový lístok na znamenie mieru s Bohom a na znamenie toho, že zem je pripravená znovu prijať život. Noe teda vystupuje z archy a Boh s ním uzatvára večnú zmluvu, v ktorej sa zaväzuje, že na ľudský rod ani na ostatné živé tvorstvo už nikdy nezošle potopu. Znamením uzavretia zmluvy sa stala dúha.
2. Abrahám
Potom mu povedal: "Ja som Pán. Ja som ťa vyviedol z Chaldejského Uru, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu."
On odpovedal: "Pane, Bože, podľa čoho poznám, že ju, budem vlastniť?"
Pán mu, odpovedal: "Vezmi pre mňa trojročnú kravu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holubicu!"
On to všetko vzal, rozsekol ich na polovice a polovice položil jednu oproti druhej, vtáky však nerozsekal.
Keď zlietali vtáky na mŕtve telá, Abram ich odoháňal.
A keď zapadalo slnko, padol na Abrama tvrdý spánok. Prepadla ho hrôza a veľká tma.
Keď zapadlo slnko a zotmilo sa, zjavila sa dymiaca pec a horiaca fakľa, ktorá prešla pomedzi tie čiastky.
V ten deň Pán uzavrel s Abramom zmluvu a povedal: "Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptskej rieky až po veľkú rieku Eufrat" (Gn 15, 7-12, 17-18)
Pre Izrael znamená meno Jahve nemennou pravdou: Boh chce byť Bohom pre svet a pre človeka. Tento vzostup Boha, ktorý presahuje svet, viedol najprv k stvoreniu a potom k vzostupu do ľudských dejín. Boh sa obracia k Abrahámovi – k Izákovi, vyvrcholením je potom pevná zmluva, ktorý Boh zaväzuje sebe.
Čo je zmluva, vedel Izrael zo svojej skúsenosti s okolitým svetom, lebo týmto termínom boli označované zmluvy medzi kráľmi i medzi jednotlivcami. Jej uzavretie bolo vždy považované za slávnosť. Obvykle nadobúdala platnosť prísahou a bola spečatená spoločnou kultovou hostinou oboch partnerov. Najpôsobivejšou formou bolo pri uzatváraní zmluvy zabitie a rozpolenie obetného zvieraťa, obe polovice boli proti sebe položené tak, že sa medzi nimi dalo prejsť. Prechádzajúci preklínal sám seba: Ak nedodržím túto prísahu, nech sa mi stane ako tomuto zvieraťu.
Tento obrad je nutné poznať, ak chceme porozumieť nášmu zvláštnemu, typicky staroorientálnemu textu a doceniť ho. Abrahám pozná tento rituál zo svojho domova, z Mezopotámie. Božský príkaz pripraviť trojročné obetné zvieratá – namiesto jednoročných, ako bývalo obvyklé u nomádov – ukazuje už na čosi neobyčajné, čo má zvláštny vzťah k Bohu. Abrahám má v hlbokom spánku videnie: V ňom ide uličkou medzi rozpolenými zvieratami sám Jahve, symbolicky prechádza plameňom ohňa. A pretože pritom ide o „prísažne sebaprekliatie“, dostáva sa Abrahamovi neslýchaného uistenia: V prípade vlastnej nevernosti zvoláva Boh na seba kliatbu smrti. V biblií ide teda o slobodný, radikálny zmluvný záväzok, zo strany Boha absolútne nezrušiteľný. Porušenie tejto zmluvy Bohom je tak úplne nemysliteľné.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie