3. Mojžiš

Potom Mojžiš prišiel a rozpovedal ľudu všetky Pánove slová, totiž všetky ustanovenia, a všetok ľud jednohlasne odpovedal: "Všetko, čo hovoril Pán, splníme."

Potom Mojžiš všetky Pánove slová napísal. Keď ráno vstal, postavil pred vrchom oltár a dvanásť pamätníkov podľa dvanástich kmeňov Izraela. Nato dal izraelským mládencom rozkaz, aby pripravili pre Pána zápalnú obetu a na pokojnú obetu zabili býčky. Tu vzal Mojžiš polovicu krvi, a nalial ju do obetnej misky a druhú polovicu vylial na oltár.

A Mojžiš vzal knihu zmluvy a čítal ju nahlas ľudu, pričom oni vraveli: "Všetko, čo hovoril Pán, splníme a zachováme!"
Tu Mojžiš vzal krv, pokropil ňou ľud a povedal: "Hľa, toto je krv zmluvy, ktorú Pán uzavrel s vami na základe všetkých týchto slov!"

Potom Mojžiš, Áron, Nadab, Abiu a sedemdesiat starších z Izraela vystúpili hore a tu videli Izraelovho Boha. Pod jeho nohami bolo čosi ako plocha zo zafírových dlaždíc a lesklo sa to ako samo nebo. A on nevystrel ruku proti vyvoleným Izraelitom. Mohli hľadieť na Boha. Potom jedli a pili (z obetovaného). (Ex 24, 3-11)

Hospodinova zmluva s Abrahámom bola vlastne spojená so zasľúbením. Abrahámovo potomstvo sa teraz po oslobodení z Egypta stalo prítomnou realitou, zmluva teda môže dostať svoju trvale platnú podobu. Pre Izrael i pre nás sú v texte významné tieto body:

1.Zmluva s Bohom je uzavretá pri oltári. Ten nie je umiestnený v božskej oblasti na vrchole hory, ale pri ľuďoch, ktorí sa okolo neho zoskupia a stávajú sa tak tu a teraz božím ľudom.

2.Dôraz nespočíva na obeti zápalnej, ale na obeti pokojnej, pri ktorej je Hospodin hostiteľom: ten v podobe pokrmu a nápoje vracia späť to, čo mu bolo položené na oltár. Ide tu o jediný kultoví prejav, ktorý sa v histórií náboženstva nazýva obeť vyjadrujúca spoločenstvo: „Zhromaždite mi mojich svätých, čo zmluvu so mnou spečatili obetou."

3.Úkon s krvou je posvätným centrom celého obradu. Mojžiš ale kladie do jeho stredu čosi podivuhodného: Berie zmluvnú chartu – desatoro a hlása jej radostnú zvesť a potom jej prikázanie. Nato nasleduje súhlasná odpoveď bohoslužobného zhromaždenia. Pritom sa Božie i ľudské slovo prelína tak, že Mojžiš prehlasuje túto zmluvu za uzavretú na základe týchto slov. Podľa biblie je slovo najpríznačnejším prejavom osoby.

4. Nová Zmluva

Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka. Poslal Petra a Jána so slovami: "Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru!" Oni sa ho opýtali: "Kde ju máme pripraviť?" Povedal im: "Len čo vojdete do mesta, stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde,
a majiteľovi domu povedzte: "Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?" On vám ukáže veľkú prestretú hornú sieň. Tam pripravte."

Išli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka. Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. Tu im povedal: "Veľmi som túžil jesť s vami tohoto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve."

Vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: "Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou. Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo." Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: "Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku." Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: "Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás." (Lk 22, 7-20)

Veríme v jednu dokonalú bytosť, ktorá je postavená nad viditeľnou aj neviditeľnou sférou existencie. Prostredníctvom nej začalo existovať bytie vo viditeľnom aj neviditeľnom svete. Inteligenciou prevyšujúcou stvorenie dal do pohybu vesmír, prírodné aj duchovné zákony. Presahuje ľudský rozum a chápanie, ale je poznateľný cez sebe vlastné zjavenia (osvietenia). Systematickým spôsobom dal poznať a dáva spoznávať svoju vôľu, charakter, plány a moc. Počas histórie vstupoval s jednotlivcami aj národmi do zmlúv. (Noeho zmluva, Abrahámova zmluva, Mojžišova zmluva.) V týchto sa jednalo hlavne o jeden národ, ale posledná zmluva, ktorá bola uzatvorená Jeho Synom je zmluva vzťahujúca sa na všetky národy. Ide o večnú, nezmeniteľnú zmluvu milosti. Podmienky a obsah je zaznamenaný v starozákonných proroctvách a novozákonných spisoch. Jeho večné bytie je v troch osobách – Otec, Syn a Svätý Duch. Jeho podstata je láska, všemohúcnosť, múdrosť, svätosť a spravodlivosť.

Ježiš svojou krvou – pri Poslednej večeri i na Kalvárii - píše „novú a večnú zmluvu“. Rozhodol sa takýto testament zanechať ľudom. Je to testament lásky, je to jeho zbratanie sa s nami a jeho ponuka pre nás, aby sme boli dedičmi Božieho kráľovstva. Veľkonočnou hostinou končí sa stará zmluva Boha s ľuďmi a začína sa „nová a večná zmluva“.

Ježiš a Dvanásti aj doteraz už boli jedno – v Duchu Svätom. Ale teraz sa zvláštnym spôsobom ich jednota prehĺbi. Pri tejto večeri v istom zmysle stávajú sa Ježišovými
pokrvnými.

Sv. Pavol túto skutočnosť vyjadril v Prvom liste Korinťanom: „Nie je kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, účasťou na Kristovej krvi? A chlieb, ktorý lámeme, nie
je účasťou na Kristovom tele? Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe.“ (1 Kor 10, 16-17). (Ecclesia eucharistia)