Budhizmus
Budhizmus je svetové náboženstvo, ktoré vychádza z učenia hinduizmu. Vzniklo ako opozícia voči kastovníctvu v 6.st pr.n.let. V určitom zmysle by sme budhizmus mohli nazývať filozofiou a nie náboženstvom, lebo neučí o Bohu, ani o vzťahu medzi človekom a Bohom.
Budhizmus má svoj pôvod v Indií. Indické myslenie sa od samého začiatku sústreďuje na nekonečnosť a večnosť. Cieľom života je hľadať realitu, ktorá leží za týmto svetom, lebo svet nie je večný, ani nekonečný. Budhisti veria v reinkarnáciu. Spasenie v budhizme znamená vyslobodiť sa z tohto večného kolobehu reinkarnácie a splynúť s poslednou realitou. To znamená, nevrátiť sa do života.
Budhizmus sa šíril v mnohých variáciách. Sú dva hlavné prúdy v budhizme:
- Mahajána – veľká cesta
- Hinahajána – malá cesta
Hinduizmus
Hinduizmus sa v Indií začal jednoznačne presadzovať v 5. storočí n. l. Tento jeho nástup bol sprevádzaný postupným vytláčaním budhizmu. Hinduizmus nemá vyhradenú náuku, v zásade nevysiela misionárov, ktorí by ho v ucelenej podobe šírili. Technicky to ani nie je možné. Po vieroučnej stránke je hinduizmus veľmi tolerantný, na rozdiel od ostatných veľkých náboženstiev nepozná pojem herézie. Úsilie o potlačenie či vyvrátenie iných vierovyznaní nie je pre hinduizmus typické.
Džinizmus
Slovo „džinizmus“ vzniklo zo slova džin, ktoré znamená „víťaz“. Džinistickí budovatelia prechodu zvíťazili nad svojou mysľou, vášňami i telesnými schránkami a cestou asketickej zriedkavosti sa vymanili z nekončiaceho kolobehu opätovných zrodení. Zo všetkých indických náboženstiev je džinizmus dnes tým najasketickejším. Jeho zmyslom nie je oslava absolútneho božstva. Usiluje sa o sebazdokonalovanie jedinca a o jeho postupné vymanenie sa z pút hmotného sveta. Jeho ústrednou zásadou je dôsledné ahinsá (nenásilie), vyžadujúce neubližovať všetkým živým bytostiam bez rozdielu, pretože „všetky živé tvory si musia vzájomne pomáhať“.
Za najväčšieho asketika džinizmu je považovaný Mahávíra. Džinistickí mnísi a mníšky sa snažia Maháviru napodobniť a dúfajú, že po pretrhnutí všetkých pút k hmotnému svetu sa im podarí nasledovať svojho učiteľa a nadobudnúť vyslobodenie. Ich spisy udávajú desať pohnútok – od hnevu až po spomienky na minulé životy, ktoré vedú muži i ženy, aby podstúpili zasvätenie a viedli odriekavý mníšsky život.
Zásada nenásilia spočíva v tom, že džinistický asketik musí pri chôdzi dbať na to, aby svojimi chodidlami neublížil žiadnej forme života. Musí sa vyvarovať akéhokoľvek slovného násilia a akéhokoľvek sklonu k násilným činom vo svojich myšlienkach. Musí starostlivo skúmať svoju potravu, aby nepožil niečo živé. Používa metlu, ktorou odháňa z cesty hmyz, a nosí šatku, aby nevdychoval živé organizmy. Nesmie si pripravovať jedlo a môže piť len prefiltrovanú vodu.
Sikhizmus
Sikhisti sa na obyvateľstve Indickej republiky podieľajú len dvoma percentami. Dejiny juhoázijského subkontinentu však po duchovnej a politickej stránke ovplyvnili a naďalej ovplyvňujú v miere podstatne vyššej.
Ústredným článkom učenia zakladateľa sikhizmu Gurua Nánaka je viera v jediného Boha, ktorý je transcendentálny, nepopísateľný a vo svete, ktorého je tvorcom, všadeprítomný. Sikhiské poňatie boha sa teda veľmi blíži hinduistickému chápaniu brahma. Nának ho nazýval mnohými menami a veril, že meditáciou nad ktorýmkoľvek z nich možno dospieť k poznaniu pravej božskej podstaty. Upozorňoval na biedny údel „nedotknuteľných“ a ich nízkych hinduistických kást, odmietal krajné prejavy kastovníctva a kládol dôraz na božiu cestu k osvieteniu, na ktorej mohol ktokoľvek bez ohľadu na svoju príslušnosť v kaste dosiahnuť spásu, pokiaľ bol bezvýhradne oddaný Bohu.
Najviacej sikhistov dnes žije v Pandžábe, kde sikhiské náboženstvo vzniklo, v menších počtoch sú ale rozptýlení prakticky po celej Indií.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie