India je kolískou jednej z najstarších svetových civilizácií. Sanskrit, jej literárny jazyk je pravdepodobne najstarobylejšou doteraz používanou rečou a védy, z ktorých niektoré časti pochádzajú už z 12. storočia pred n. l., sú považované za najstaršie doteraz stále živé texty. Moderná India je sekulárny štát, v jej živote má ale náboženstvo naďalej veľmi dôležitú úlohu. Medzi indické náboženstvá patria: hinduizmus, budhizmus, džinizmus a sikhizmus. Nemalý význam tu majú aj iné viery, žijú tu kresťania a nájdeme tu aj rôzne starobylé kmeňové náboženstvá.
Karma
Zákon karmy stanoví, že každý čin, každé konanie má svoje príčiny a následky, že akcia spôsobí reakciu, pred ktorými niet úniku. Karma je príčinou osudu každého z nás, je prírodným zákonom odplaty za naše skutky i myšlienky. Nepriazeň osudu v našom súčasnom živote je následkom našich činov v životoch minulých. Podľa zákona karmy totiž samovražda nie je voľbou: karme sa nemôžeme vyhnúť, jej naplnenie nemôžeme odložiť. A keď sa o to pokúsime, bude jej dopad ešte tvrdší.
Naše konanie v súčasnom živote predurčuje náš údel v životoch budúcich. Naše vedomie je nositeľom karmickej pamäti, v ktorej sú zaznamenané mnohé vtelenia átmanu (duše, pravého ja). A neexistuje karma bez túžby – do kolobehu nekončiaceho reťazcu reinkarnácii (opätovných vtelení) sa rodíme, pretože tiahneme k činom, ku konaniu, pretože chceme žiť normále životy v tomto svete. Cieľom človeka je oslobodiť sa od utrpenia – nirvána. Nirvána sa nedá slovami presne vystihnúť. Tí, ktorí dosiahli nirvánu v tomto živote, zničili v sebe zákon karmy a už sa viac nenarodia. Na konci dosiahnu zrušenie, zaniknutie.
Podľa poučenia vstupuje duša (átman) do tiel či telesných schránok „tak, ako človek odhadzuje schátrané šaty a oblieka si nové“, len pokiaľ túži po živote a skutkoch. Bolo by možné vymaniť sa z pôsobnosti karmy, a tak dosiahnuť mókši, oslobodenie od reinkarnácie, jedine úplným zrieknutím sa činov a vonkajších klamov sveta.
Védy
Védy sú zbierkami hymnov a rituálnych predpovedí, ktoré boli recitované pri obetiach bohom. Dnes tvoria védy pevnú a v mnohých ohľadoch ústrednú súčasť hinduizmu. Védy sú štyri: Rgvég, Sámavéd, Jadžurvéd a Atgarvavéd.
Kasty
Indické učenia o spoločnosti vychádzajú od védskych dôb z delenia ľudí na štyri hlavné skupiny zvané varny. Každá varna sa ďalej delila na početné menšie skupiny nazývané džáti. Každá džáti mávala svoje tradičné povolanie, ako napr. hrnčiarstvo, tkáčstvo či poľnohospodárstvo. Varny a v ich rámci aj džáti sú usporiadané od najvyšších k najnižším.
Varna brahmanov je najvyššia, a to vzhľadom k rituálnej čistote kňazského povolania. To dnes samozrejme vykonávajú len niektorí z nich. Brahmani sú väčšinou vegetariáni a obvykle dodržujú staré rituálne zvyklosti, akými sú napríklad časté kúpele. Muži nosia posvätnú šnúru, ktorú dostávajú pri zvláštnom obrade.
Varnu kšatrov či bojovníkov tvorí niekoľko kást. Ich príslušníci bývali panovníci, šľachtici, ale aj pisári a iní dvorskí úradníci.
Treťou varnou sú vajšiovia: podľa tradície poľnohospodári a kupci.
Príslušníci štvrtej varny, šudrovia, dedične vykonávali manuálne práce.
Pod týmito štyrmi varnami nájdeme na hierarchickom rebríčku ešte ďalšiu veľkú skupinu. Jej príslušníkov sa nazývajú haridžania „deti božie“. V istom zmysle stoja mimo kastového systému a pre ortodoxného hinduistu sú „nedotknuteľní“, pretože i náhodný fyzický kontakt s nimi príslušníka vyššej kasty poškvrňuje. „Nečistota“ haridžanov je spojená s ich tradičnými zamestnaniami: bývali napríklad čističi latrín.
Bohovia
Aj keď je Stvoriteľ Brahma bohom veľmi významným, nemá dnes veľa uctievačov a v celej Indií je mu zasvätených len niekoľko chrámov. A zdá sa, že inak to nebolo ani v stredoveku. Príčina je jednoduchá: Brahma totiž do svetového diania takmer nezasahuje, stojí v ústraní. Stvoril síce vesmír, starosť o jeho ďalší chod však prenechal Udržiavateľovi Višnuovi. Je preto len málo dôvodov, prečo ho vzývať. Je zobrazovaný so štyrmi tvárami obrátenými do rôznych svetových strán. V ruke drží štyri knihy védu, hlavy máva korunované, na tvárach fúzy. Vyzerá tak ako starý múdry muž. Niekedy býva napodobňovaný v sede na lotosovom kvete, ktorý vyrastá z Višnuovho pupku: podľa niektorých mýtov je totiž „zrodený z lotosu“. Zatiaľ, čo Višnu je vo svojej úlohe Udržiavateľa, Šiva naopak patrí k najzložitejším a najprotikladnejším postavám svetovej mytológie. Šiva je ničiteľ i stvoriteľ, je bohom askézy i bohom plodnosti. Je Pánom jogy s telom zamazaným od prachu a popola pohrebísk, a napriek tomu mu podľa legendy vyteká z vlasov Ganga, rieka, ktorá dáva život.
Joga
Pod pojmom joga sa v Indií rozumie náuka o vyslobodení z pút hmotného sveta. Joga je praktickou cestou k uvedomovaniu si svojej podstaty, je prostriedkom k celkovej vnútornej očiste a premene človeka. Je jedným z najznámejších filozofických učení hinduizmu. Podobne ako budhizmus a džinizmus je učením nielen teoretickým, ale predovšetkým praktickým. Delí sa na viacero smerov, ktoré väčšinou príliš nevybočujú z rámca jogy. Venujú sa jej nielen hinduisti, ale aj stúpenci iných náboženstiev a ateisti. Skôr než náboženstvom je joga návodom k duchovnému zdokonaľovaniu, počas ktorého premieňajú telesné pohnútky adeptovo vedomie a jeho sústredená myseľ získava vládu nad hmotou.
Budhizmus
Budhizmus je svetové náboženstvo, ktoré vychádza z učenia hinduizmu. Vzniklo ako opozícia voči kastovníctvu v 6.st pr.n.let. V určitom zmysle by sme budhizmus mohli nazývať filozofiou a nie náboženstvom, lebo neučí o Bohu, ani o vzťahu medzi človekom a Bohom.
Budhizmus má svoj pôvod v Indií. Indické myslenie sa od samého začiatku sústreďuje na nekonečnosť a večnosť. Cieľom života je hľadať realitu, ktorá leží za týmto svetom, lebo svet nie je večný, ani nekonečný. Budhisti veria v reinkarnáciu. Spasenie v budhizme znamená vyslobodiť sa z tohto večného kolobehu reinkarnácie a splynúť s poslednou realitou. To znamená, nevrátiť sa do života.
Budhizmus sa šíril v mnohých variáciách. Sú dva hlavné prúdy v budhizme:
- Mahajána – veľká cesta
- Hinahajána – malá cesta
Hinduizmus
Hinduizmus sa v Indií začal jednoznačne presadzovať v 5. storočí n. l. Tento jeho nástup bol sprevádzaný postupným vytláčaním budhizmu. Hinduizmus nemá vyhradenú náuku, v zásade nevysiela misionárov, ktorí by ho v ucelenej podobe šírili. Technicky to ani nie je možné. Po vieroučnej stránke je hinduizmus veľmi tolerantný, na rozdiel od ostatných veľkých náboženstiev nepozná pojem herézie. Úsilie o potlačenie či vyvrátenie iných vierovyznaní nie je pre hinduizmus typické.
Džinizmus
Slovo „džinizmus“ vzniklo zo slova džin, ktoré znamená „víťaz“. Džinistickí budovatelia prechodu zvíťazili nad svojou mysľou, vášňami i telesnými schránkami a cestou asketickej zriedkavosti sa vymanili z nekončiaceho kolobehu opätovných zrodení. Zo všetkých indických náboženstiev je džinizmus dnes tým najasketickejším. Jeho zmyslom nie je oslava absolútneho božstva. Usiluje sa o sebazdokonalovanie jedinca a o jeho postupné vymanenie sa z pút hmotného sveta. Jeho ústrednou zásadou je dôsledné ahinsá (nenásilie), vyžadujúce neubližovať všetkým živým bytostiam bez rozdielu, pretože „všetky živé tvory si musia vzájomne pomáhať“.
Za najväčšieho asketika džinizmu je považovaný Mahávíra. Džinistickí mnísi a mníšky sa snažia Maháviru napodobniť a dúfajú, že po pretrhnutí všetkých pút k hmotnému svetu sa im podarí nasledovať svojho učiteľa a nadobudnúť vyslobodenie. Ich spisy udávajú desať pohnútok – od hnevu až po spomienky na minulé životy, ktoré vedú muži i ženy, aby podstúpili zasvätenie a viedli odriekavý mníšsky život.
Zásada nenásilia spočíva v tom, že džinistický asketik musí pri chôdzi dbať na to, aby svojimi chodidlami neublížil žiadnej forme života. Musí sa vyvarovať akéhokoľvek slovného násilia a akéhokoľvek sklonu k násilným činom vo svojich myšlienkach. Musí starostlivo skúmať svoju potravu, aby nepožil niečo živé. Používa metlu, ktorou odháňa z cesty hmyz, a nosí šatku, aby nevdychoval živé organizmy. Nesmie si pripravovať jedlo a môže piť len prefiltrovanú vodu.
Sikhizmus
Sikhisti sa na obyvateľstve Indickej republiky podieľajú len dvoma percentami. Dejiny juhoázijského subkontinentu však po duchovnej a politickej stránke ovplyvnili a naďalej ovplyvňujú v miere podstatne vyššej.
Ústredným článkom učenia zakladateľa sikhizmu Gurua Nánaka je viera v jediného Boha, ktorý je transcendentálny, nepopísateľný a vo svete, ktorého je tvorcom, všadeprítomný. Sikhiské poňatie boha sa teda veľmi blíži hinduistickému chápaniu brahma. Nának ho nazýval mnohými menami a veril, že meditáciou nad ktorýmkoľvek z nich možno dospieť k poznaniu pravej božskej podstaty. Upozorňoval na biedny údel „nedotknuteľných“ a ich nízkych hinduistických kást, odmietal krajné prejavy kastovníctva a kládol dôraz na božiu cestu k osvieteniu, na ktorej mohol ktokoľvek bez ohľadu na svoju príslušnosť v kaste dosiahnuť spásu, pokiaľ bol bezvýhradne oddaný Bohu.
Najviacej sikhistov dnes žije v Pandžábe, kde sikhiské náboženstvo vzniklo, v menších počtoch sú ale rozptýlení prakticky po celej Indií.
