referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bonifác
Piatok, 14. mája 2021
Indické náboženstvá
Dátum pridania: 13.02.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: yeanie
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 829
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 5
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 8m 20s
Pomalé čítanie: 12m 30s
 

India je kolískou jednej z najstarších svetových civilizácií. Sanskrit, jej literárny jazyk je pravdepodobne najstarobylejšou doteraz používanou rečou a védy, z ktorých niektoré časti pochádzajú už z 12. storočia pred n. l., sú považované za najstaršie doteraz stále živé texty. Moderná India je sekulárny štát, v jej živote má ale náboženstvo naďalej veľmi dôležitú úlohu. Medzi indické náboženstvá patria: hinduizmus, budhizmus, džinizmus a sikhizmus. Nemalý význam tu majú aj iné viery, žijú tu kresťania a nájdeme tu aj rôzne starobylé kmeňové náboženstvá.

Karma

Zákon karmy stanoví, že každý čin, každé konanie má svoje príčiny a následky, že akcia spôsobí reakciu, pred ktorými niet úniku. Karma je príčinou osudu každého z nás, je prírodným zákonom odplaty za naše skutky i myšlienky. Nepriazeň osudu v našom súčasnom živote je následkom našich činov v životoch minulých. Podľa zákona karmy totiž samovražda nie je voľbou: karme sa nemôžeme vyhnúť, jej naplnenie nemôžeme odložiť. A keď sa o to pokúsime, bude jej dopad ešte tvrdší.

Naše konanie v súčasnom živote predurčuje náš údel v životoch budúcich. Naše vedomie je nositeľom karmickej pamäti, v ktorej sú zaznamenané mnohé vtelenia átmanu (duše, pravého ja). A neexistuje karma bez túžby – do kolobehu nekončiaceho reťazcu reinkarnácii (opätovných vtelení) sa rodíme, pretože tiahneme k činom, ku konaniu, pretože chceme žiť normále životy v tomto svete. Cieľom človeka je oslobodiť sa od utrpenia – nirvána. Nirvána sa nedá slovami presne vystihnúť. Tí, ktorí dosiahli nirvánu v tomto živote, zničili v sebe zákon karmy a už sa viac nenarodia. Na konci dosiahnu zrušenie, zaniknutie.

Podľa poučenia vstupuje duša (átman) do tiel či telesných schránok „tak, ako človek odhadzuje schátrané šaty a oblieka si nové“, len pokiaľ túži po živote a skutkoch. Bolo by možné vymaniť sa z pôsobnosti karmy, a tak dosiahnuť mókši, oslobodenie od reinkarnácie, jedine úplným zrieknutím sa činov a vonkajších klamov sveta.

Védy

Védy sú zbierkami hymnov a rituálnych predpovedí, ktoré boli recitované pri obetiach bohom. Dnes tvoria védy pevnú a v mnohých ohľadoch ústrednú súčasť hinduizmu. Védy sú štyri: Rgvég, Sámavéd, Jadžurvéd a Atgarvavéd.

Kasty

Indické učenia o spoločnosti vychádzajú od védskych dôb z delenia ľudí na štyri hlavné skupiny zvané varny. Každá varna sa ďalej delila na početné menšie skupiny nazývané džáti. Každá džáti mávala svoje tradičné povolanie, ako napr. hrnčiarstvo, tkáčstvo či poľnohospodárstvo. Varny a v ich rámci aj džáti sú usporiadané od najvyšších k najnižším.

Varna brahmanov je najvyššia, a to vzhľadom k rituálnej čistote kňazského povolania. To dnes samozrejme vykonávajú len niektorí z nich. Brahmani sú väčšinou vegetariáni a obvykle dodržujú staré rituálne zvyklosti, akými sú napríklad časté kúpele. Muži nosia posvätnú šnúru, ktorú dostávajú pri zvláštnom obrade.

Varnu kšatrov či bojovníkov tvorí niekoľko kást. Ich príslušníci bývali panovníci, šľachtici, ale aj pisári a iní dvorskí úradníci.

Treťou varnou sú vajšiovia: podľa tradície poľnohospodári a kupci.

Príslušníci štvrtej varny, šudrovia, dedične vykonávali manuálne práce.

Pod týmito štyrmi varnami nájdeme na hierarchickom rebríčku ešte ďalšiu veľkú skupinu. Jej príslušníkov sa nazývajú haridžania „deti božie“. V istom zmysle stoja mimo kastového systému a pre ortodoxného hinduistu sú „nedotknuteľní“, pretože i náhodný fyzický kontakt s nimi príslušníka vyššej kasty poškvrňuje. „Nečistota“ haridžanov je spojená s ich tradičnými zamestnaniami: bývali napríklad čističi latrín.

Bohovia

Aj keď je Stvoriteľ Brahma bohom veľmi významným, nemá dnes veľa uctievačov a v celej Indií je mu zasvätených len niekoľko chrámov. A zdá sa, že inak to nebolo ani v stredoveku. Príčina je jednoduchá: Brahma totiž do svetového diania takmer nezasahuje, stojí v ústraní. Stvoril síce vesmír, starosť o jeho ďalší chod však prenechal Udržiavateľovi Višnuovi. Je preto len málo dôvodov, prečo ho vzývať. Je zobrazovaný so štyrmi tvárami obrátenými do rôznych svetových strán. V ruke drží štyri knihy védu, hlavy máva korunované, na tvárach fúzy. Vyzerá tak ako starý múdry muž. Niekedy býva napodobňovaný v sede na lotosovom kvete, ktorý vyrastá z Višnuovho pupku: podľa niektorých mýtov je totiž „zrodený z lotosu“. Zatiaľ, čo Višnu je vo svojej úlohe Udržiavateľa, Šiva naopak patrí k najzložitejším a najprotikladnejším postavám svetovej mytológie. Šiva je ničiteľ i stvoriteľ, je bohom askézy i bohom plodnosti. Je Pánom jogy s telom zamazaným od prachu a popola pohrebísk, a napriek tomu mu podľa legendy vyteká z vlasov Ganga, rieka, ktorá dáva život.

Joga

Pod pojmom joga sa v Indií rozumie náuka o vyslobodení z pút hmotného sveta. Joga je praktickou cestou k uvedomovaniu si svojej podstaty, je prostriedkom k celkovej vnútornej očiste a premene človeka. Je jedným z najznámejších filozofických učení hinduizmu. Podobne ako budhizmus a džinizmus je učením nielen teoretickým, ale predovšetkým praktickým. Delí sa na viacero smerov, ktoré väčšinou príliš nevybočujú z rámca jogy. Venujú sa jej nielen hinduisti, ale aj stúpenci iných náboženstiev a ateisti. Skôr než náboženstvom je joga návodom k duchovnému zdokonaľovaniu, počas ktorého premieňajú telesné pohnútky adeptovo vedomie a jeho sústredená myseľ získava vládu nad hmotou.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.