ISLÁM

Islám patrí medzi najmladšie veľké svetové náboženstvá. Vznikol v 6.storočí v oblasti, ktorá sa dnes nazýva Saudská Árábia. Tu ležia aj obe jeho najsvätejšie miesta Mekka a Medina.. Väčšina z 1 200 miliónov prívržencov islámu žije v severnej Afrike, na Blízkom východe a v JV Ázii. Islám je arabské slovo, ktoré znamená „podrobiť sa“ a muslim je „človek, ktorý sa podrobuje Alláhovej vôli.“ Muslimovia veria, že Alláh poslal prorokov Abraháma, Mojžiša a Ježiša, aby ľuďom ukázali, ako majú žiť, lenže tí ich posolstvo väčšinou ignorovali. Nakoniec poslal posledného a najväčšieho proroka Muhammada. Tomu odhalil svoju vôľu v sérii zjavení, ktoré boli presne zaznamenané v Koráne. Muslimovia si Muhammada nesmierne vážia, ale nepovažujú ho za božského, preto ho nesmú uctievať. Uctievať treba iba Alláha, lebo on je stvoriteľ a vládca vesmíru.

MUHAMMADOVE RANÉ ROKY: Muhammad sa narodil asi v roku 570 v Mekke. Pracoval ako obchodník. Po nejakom čase sa oženil s bohatou vdovou staršou o 15 rokov. Väčšinu času do svojich 40-tich rokov trávil modlením sa na púšti. Veľmi ho trápilo, ako sa v Mekke správajú ľudia, ktorí uctievajú veľa bohov. Prvé zvestovanie od Alláha mu sprostredkoval anjel Džibríl (anjel Gabriel) a prikázal mu, aby recitoval text, ktorý bol neskôr zahrnutý do Koránu. Muhammad nebol zakladateľom islámu a pre muslimov je urážkou, keď sa o ich viere hovorí ako o „mohamedánstve“. Islámska viera má božský pôvod.

PROROK MUHAMMAD: Roku 622 Muhammad odišiel z Mekky do Mediny a túto cestu všetci muslimovia poznajú ako hidžru (odchod) a touto udalosťou sa začína muslimský letopočet (PH- po hidžre). V Medine si nachádza stúpencov a pripravoval ich na čas, keď sa vrátia a dobyjú mesto. V roku 629 vstúpil Muhammad do Mekky, tým sa triumfálne do mesta, kde ho vyhlásili za Alláhovho Proroka. 630- prvé boje medzi muslimami a odporcami Muhammada. 632- Mehammad zomiera. Mekka dodnes zostáva srdcom islámu. Muhammad rozhodne odsudzoval všetky formy modloslužobníctva. uodnes platí prísny zákaz akokoľvek zobrazovať Alláha alebo Mehammada v mešite.

KORÁN: Muslimský Korán sa považuje za Božie slovo – večné, absolútne a neporovnateľné. Arabské slovo kur´án znamená „recitovanie“ a celú krásu tejto svätej knihy možno oceniť, len keď sa číta nahlas.

DVE PODOBY ISLÁMU: Muslimskí veriaci sa delia do dvoch skupín. 9/10 sú SUNNITI, ostatní sú ŠÍITI. Sunniti tvrdia, že nástupcom Muhammada môže byť každí muslim, na drujes strane, šíiti, ktorí sú praví stúpenci Muhammadovho synovca, veria, že nástupcom môže byť len niekto z jeho rodu.

VIERA: Muslimovia pevne veria vo vzkriesenie tela (preto nikdy nespopolňujú telá) a v posmrtný život.

5 PILIÉROV ISLÁMU:Podľa tradície ich Muhammad vymenoval mužovi, ktorý sa ho spýtal na muslimove povinnosti.

1.Vyznanie viery: existuje 1 najvyššia bytosť, Boh, a Muhammad je jeho posol. „Nie to boha okrem Boha a Muhammad je Posol Boží“
2.Modlitba: odriekajú sa 5-krát denne obrátením tvárou k Mekke.
3.Almužna:Pretože Muhammad vyrastal v chudobe, stanovil starostlivosť o chudobných a vdovy za hlavnú povinnosť všetkých muslimov. V súčasnosti sa dáva almužna v podobe daní.
4.Pôst počas denného svetla mesiaca ramadán. Pôst zahŕňa abstinenciu od alkoholu, jedla a od sexuálneho styku. Netýka sa detí, chorých, starých,dojčiacich a tehotných žien a cestujúcich.
5.Každý zdravý muslim má povinnosť aspoň raz v živote vykonať púť do Mekky.

ISLÁM DNES: Predpokladá sa , že islám sa čoskoro stane 2. najväčším náboženstvom po kresťanstve v USA.

SIKHIZMUS

-  najmladšie zo svetových náboženstiev. Za sikha sa má považovať ten, kto verí v jedného Boha, v učeniu desiatich guruov a v knihu Guru Granth Sáhib. Hoci sikhizmus vznikol v Indii (v oblasti, ktorá je dnes v Pakistane v roku 1500 v Pandžábe), sikhovia sú roztrúsení po celom svete.

ZAKLADATEĽ SIKHIZMU: sikhizmus založil guru Nának, ktorý si ctil hinduizmus aj islám, no súčasne bol presvedčený, že zastierajú pravdu o Bohu. Sikhizmus kladie dôraz na osobný vzťah jednotlivca s božstvom.

DESAŤ GURUOV: Desať guruov, počnúc guruom Nánakom, tvorí meprerušenú líniu zjavenia od Boha. Každého gurua vybral jeho predchodca a každý mal rovnaké poznanie o Bohu. Roku 1699 desiaty guru zvolal všetkých sikhov na aprílový sviatok. S mečom v ruke hľadal dobrovoľníkov ochotných zomrieť za vieru. Jeden muž sa prihlásil a zmizol s guruom v stane, z ktorého guru vzápätí vyšiel sám so zakrvaveným mečom. Rovnako pochodili štyria ďalší muži. Všetci sikhovia sa skláňajú pred odvahou týchto piatich mužov- piatich verných.

VIERA: Pre sikhov je najvyšším cieľom ľudskej existencie opätovné splynutie ľudskej duše s Bohom. Dá sa k nemu priblížiť duchovnou činnosťou a disciplínou,ale dosiahnuť ho možno prostredníctvom Božieho milosrdenstva. Sikhizmus kladie dôraz na veľmi osobný vzťah s Bohom prostredníctvom vnútorného oživenia božskej iskry, ktorá je v každej duši. Každý musí objaviť Boha sám – v sikhizme nie sú kňazi pôsobiaci ako sprostredkovatelia. Sikhizmus považuje mužov a ženy za seberovných a usiluje sa prelomiť aj triedne rozdiely. Sikhské obrady môžu viesť mužy aj ženy. Sikhovia tiež veria v reinkarnáciu.

INÉ SVETOVÉ VIERY

KONFUCIONIZMUS:

Pravdupovediac konfucianizmus nie je náboženstvo, ale etický kódex, spôsob života tu na zemi. Sformuloval ho Kchun-fu-c´v 6.st.pr.Kr., na západe známejší ako Konfucius. Konfucius učil, že nebesia a zem budú v harmónii, ak všetci budú poslúchať tých, čo sú nad nimi, a spravodlivo zaobchodiť s tými, čo sú pod nimi. Jediným základom harmonického sveta je rodina. Od rodičov sa očakáva, že budú deti učiť v cnosti a povinnosti a tie ich zasa budú ctiť. ( Synovskú poslušnosť ilustruje tradičný čínsky príbeh. Oddaný syn, ktorý sa trápil, že jeho rodičov budú štípať komáre, spal nahý a bez prikrývky, aby sa komáre nakŕmili na ňom, nie na rodičoch). Podľa konfuciánskej filozofie všetko vzniklo z dvoch protikladných princípov: jin(ženský) a jang(mužský). Ženské kvality sú tie, ktoré sú vnímavé a poddajné a mužské kvality sú aktívne a nepoddajné. Prvky sa musia zachovávať v rovnováhe. Konfucianizmus učí, že všetko vedomie sa končí smrťou. Je povinnosťou človeka uctievať predkov.

TAOIZMUS:

Objavil sa iba koncom 1st.n.l. Pomenovaný je podľa čínskeho znaku pre cestu – tao. Tao je prvotná sila vo vesmíre, prítomná vo všetkých veciach. Dve prirodzené sily jin a jang vytvárajú interakciu životnú energiu tak ako v konfucianizme. Jedna nemôže existovať bez druhej. Nebo a zem sú duchovná a fyzická ríša, kým ľudstvo zachováva rovnováhu medzi nimi. Túto rovnováhu môžu narušiť zlé skutky ľudí a taoisti sa usilujú za ne získať odpustenie pomocou modlitieb a obiet. Väčšina taoistických sviatkov je aj oslavou boha alebo nebeskej bytosti.

ZOROASTRIZMUS:

Staré perzské náboženstvo učí, že celá existencia je ustavičným zápasom medzi bohmi dobra a zla. Zoroastrizmus je založený na učení Zoroastra, dnes sa k tomuto náboženstvu hlási 200 000 stúpencov v Iráne a Indii. Zoroastrijci pevne veria vo vzrkriesenie , v posledný súd, muky pekla a radosti neba. Mudrci, ktorí šli z Východu za hviezdou k malému Ježišovi, boli takmer určite zoroastrijci.

ŠINTOIZMUS:

Je to pôvodné japonské náboženstvo a jeho názov znamená „cesta bohov“. Podstatou šintoizmu predstavuje uctievanie nespočetného množstva bohov alebo duchov(asi 80 miliónov). Hlavným bohom je bohyňa Slnka.

BAHÁIZMUS:

Baháizmus vyrástol z islámu a patrí k najnovším náboženstvám na svete. Prezentuje celosvetovú víziu pokoja lásky v spoločnosti, ktorá dodržiava univerzálne náboženské princípy. Baháisti veria, že Boh, transcendentný a nepoznateľný poslal veľa prorokov, aby osvietili ľudstvo. Každý z týchto prorokov- vrátane Budhu, Krista a Muhammada- založil svetové náboženstvo. Jadro baháistického učenia predstavuje viera, že ľudská rasa by mala dosiahnuť zrelosť odmietnutím svetového poriadku, ktorý predstavuje množstvo národov a náboženstiev.