Jehovovi svedkovia a Kresťanstvo
Úvod Rozhodol som sa na úrovni seminárnej práce skúmať, či riešiť problematiku Jehovovych svedkov a kresťanstva. V tejto práci som riešil problematiku vierouky, či sú Jehovovi svedkovia sekta alebo nie, vieroučný systém a eschatologický rozmer Jehovovych svedkov. Táto práca pracuje z hypotézou, že Jehovovi svedkovia „míňajú" rámec činnosti sektárskych a cirkevných štruktúr, že je to denominácia, teda náboženská skupina, alebo komunita v rozpätí cirkvi a sekty. Jehovovi svedkovia – Sekta alebo cirkev? Objektívne vedecké skúmanie ľubovolnej náboženskej organizácie nevyhnutne zahŕňa aj úsilie typologicky ju zaradiť. Klasifikácia religióznych pospolitostí sa neuspokojuje s formálnym vyčlenením niekoľkých charakteristických znakov. Pri analýze genézy, existencie a vývojového trendu jednotlivých náboženských organizácií musíme brať do úvahy aj spoločenské podmienky. Dôležitá je aj sociálna podstata a spoločenský program, ktorý hlása to ktoré náboženstvo. V súlade s tým je treba skúmať aj rozdiely medzi sektami, cirkvami, no je ťažké ich presne vymedziť. Termín cirkev používa väčšina autorov v zmysle organizovaného masového združenia vyznavačov určitého náboženstva s jednotnou doktrínou, ustálenými obradmi a hierarchicky usporiadaným riadiacim aparátom. Pri termíne sekta sa bádatelia rozchádzajú už pri určovaní etymologického pôvodu tohto slova. Za sektu sa považuje skupina ľudí, ktorá sa oddelila od väčšej skupiny ľudí, no jej charakteristiky sú vo vzťahu k bežnému a všeobecne prijímanému stavu extrémnejšie. Jehovovi svedkovia hovoria, že pri bližšom pohľade na ich organizáciu niet ani stopy po organizačnej roztrieštenosti ako u kresťanstva. Za jediného vodcu považujú Krista. Nedelia sa na skupiny laikov a duchovných ako v kresťanstve, pretože všetci členovia sú vedený k takému poznaniu všetkých článkov viery, aby bol každý schopný o nich rozprávať a učiť kohokoľvek. Takže Svedkovia Jehovovi sú sekta alebo Cirkev? Koloman Kahan dospel k záveru, že Jehovovi svedkovia majú charakter denominácie s pokročilou inštitucionalizáciou. Tento názor akceptujú aj Jehovovi svedkovia. Hovoria s určitosťou, že nie sú žiadna sekta a aj oni sami nechcú, aby ich niekto označoval ako cirkev. Označujú sa za kresťanov, ktorí sa snažia napodobňovať príklad ranných apoštolov. Už dnes sú Jehovovi svedkovia uznávaný ako náboženská spoločnosť. Vieroučný systém Jehovovych svedkov a kresťanov Vo svojich začiatkoch boli svedkovia ovplyvňovaný adventizmom, judaizmom a ranným kresťanstvom. Je prirodzené, že prevzali mnoho prvkov náboženskej sústavy adventizmu, no tie boli postupne upravené podľa spôsobu ranných kresťanov, pretože na každú problematiku našli inšpiráciu a odpoveď v Biblii, či už v Starom zákone alebo v Novom zákone. S kresťanstvom majú spoločné niektoré momenty, napríklad vieru v druhý príchod Krista a skorý zánik sveta, pokladajú Bibliu za základ svojej viery. Je tu spoločná viera v Boha, Ježiša Krista, Sv. Ducha ale je tu rozdiel, že Boh otec, Boh syn a Boh duch svätý sú u nich osobitné časti. Duch svätý je pomocná sila. Pridŕžajú sa Nového a Starého zákona. Je tu aj spoločná Modlitba Otčenáš. A taktiež sa pridŕžajú desať Božích prikázaní. Máriu Ježišovu matku uznávajú, ale nevzdáva sa jej taká úcta a nemodlia sa k nej. Na rozdiel od kresťanstva svedkovia jehovovi neveria v nebo, peklo, nesmrteľnosť duše. Smrťou všetko končí. Je tu nádej na vzkriesenie na zemi. Taktiež na rozdiel od kresťanstva neslávia svedkovia Jehovovi sviatky ako kresťania a to Vianoce, hovoria, že majú pohanský pôvod „Prečo sláviť niečo ak to nie je v Biblii“. Neslávia Veľkú noc, čo je u kresťanov najväčší sviatok, keď Ježiš Kristus zomrel na kríži za naše hriechy. U nich je pamätná slávnosť na Ježišovu smrť. Aj narodeniny taktiež neslávia, lebo táto oslava je pohanského pôvodu. Neslávia ani sviatosť Eucharistie, čo u kresťanov je to zo základných slávení, ktoré dáva človeku život a silu. Raz za rok a to na Pánovu slávnosť pijú víno a jedia nekvasený chlieb. Aj krst je u svedkov iný ako u kresťanov, oni majú krst až neskoršie a to ako dospievajúci alebo dospelý človek. Čo u kresťanstva je to hneď po narodení. Neuctievajú Kríž ako kresťania. Hovoria, že Ježiš bol pribitý na kôl. Aj Uctievanie obrazov, sôch, svätých, kríž, relikvie i Panny Márie rezolútne odmietajú. Boha chápu a charakterizujú ako absolútne suverénnu a dokonalú duchovnú bytosť, počiatok a prvopríčinu vesmíru, ktorá sídli v neviditeľnej nehmotnej ríši, má duchovné telo, jedinečnú osobnosť a nazýva sa Jehova. Niektorí kritici však namietajú, že tento výraz nie je správny a hebrejské písmená JHVH by sa správne mali čítať Jahve. No rovnaké je to aj s menom Ježiš, ktoré bežne každý používa, no počas svojho života ho Židia vôbec takto nevolali a je pravdepodobnejšie, že ho oslovovali ako Ješua alebo Jehošua. Boh je síce duchovná bytosť, ale prejavuje vlastnosti, ktoré dobre poznáme. Všetky dobré vlastnosti, ktoré máme do určitej miery my, má Boh v oveľa väčšej miere – lásku, ocenenie, súcit, ohľaduplnosť, milosrdenstvo, trpezlivosť. Bohu pripisujú aj takú vlastnosť ako je pokora. Pokoru chápu ako poníženosť mysle, absenciu nadutosti a pýchy. Väčšina religiológov zaraďuje Jehovovych svedkov medzi kresťanské konfesie. Vedie ich k tomu postava Ježiša Krista. Svedkovia prijímajú a interpretujú Ježišovu osobnosť v podstate ako knihy Nového Zákona. Veria aj v nepoškvrnené zázračné počatie panny Márie. Podľa nich sa Ježiš narodil 25. decembra. Za rímskeho cisára Justiniána ho uznali zákonom za sviatok. Ježiša zobrazujú ako príťažlivého mladého muža bez svätožiary a asketických čŕt v tvári. Pribili ho na mučenícky kôl a nie na kríž. Mal úlohu pri stvorení sveta a spasení ľudstva. Má veľmi dôležitú úlohu, je spolutvorcom, vykupiteľom a záchrancom, hlavným vojvodcom v armagrdonskej bitke. Je jediným sprostredkovateľom medzi Bohom a ľuďmi. Ako jediný sviatok uznávajú Pamätnú slávnosť spojenú s výročím Ježišovej smrti. O Jehovovych svedkoch je známe, že popierajú dogmu o trojjedinosti Boha. Ježiš Kristus a jeho otec Jehova nie sú jedným Bohom, ale sú to dve osoby, z ktorých Jehova stojí vyššie ako jeho sprostredkovateľ Ježiš. Zároveň z odmietnutím trojjedinosti popierajú aj samostatnú existenciu ducha svätého ako tretej božej osoby. Svätý duch je podľa nich božou neviditeľnou účinnou silou. Odmietajú modlitby k svätému duchu. Ani Krista nepovažujú za božskú osobu. Nie je síce Bohom ale nepopierajú, že je Božím synom. Eschatologický rozmer Jehovovych svedkov S predstavami o zániku sveta sa stretávame už v náboženstvách Egypta a Mezopotámie. V rozpracovanej forme ich nachádzame v judaizme, z ktorého preberá a ďalej rozvíja kresťanstvo. V kresťanstve nádeje na vznik tisícročného kráľovstva vychádzajú hlavne zo Zjavenia Jána. Na rozdiel od iných vyznaní Jehovovi svedkovia vo väčšej miere konkretizujú svoje eschatologické idey, ktoré sa v priebehu času menili. Viera v druhý príchod Krista má v kresťanských náboženstvách dôležitú funkciu. Kristov návrat je východiskom a začiatkom všetkých ostatných eschatologických udalostí. Učenie Jehovovych svedkoch je jedným zo znakov, ktorý ich odlišuje od všetkých ostatných kresťanských náboženstiev a to je neviditeľnosť Kristovho návratu. Armagedon úzko súvisí problematika vzkriesenia z mŕtvych a učenie o duši. U kresťanstva duša, čo žije v tele a môže to telo opustiť, podľa Jehovovych svedkov neexistuje. Duša je človek sám o sebe. Niet ani pekla, ani očistca v zmysle večného trápenia zomrelých duší. Najdôležitejším obradom u svedkov je krst. Budúci svedok akoby symbolicky zomrel predchádzajúcemu spôsobu života a začína nový život v božej službe. Nový člen si však musí preukázateľne osvojiť svoju novú vieru. Z toho je zrejmé, že krst nie je určený pre malé deti. Čakateľ na krst je pred tým zapájaný do zvestovateľskej služby a navštevuje školu teokratickej služby. Svojím správaním musí dokázať, že zmenil svoj život. Až potom sa môže dať pokrstiť. Krsty obyčajne prebiehajú verejne na zjazdoch konaných pravidelne trikrát do roka. Súčasťou týchto zjazdov sú prednášky, predvedenia a na veľkých trojdňových aj inscenácie na Biblii. S takými bohoslužbami, aké má katolícka či pravoslávna cirkev, s omšami, liturgiami a púťami, sa u Jehovovych svedkoch nestretneme. Záver Táto seminárna práca hovorí o všeobecnom názore, že Jehovovi svedkovia sú náboženskou spoločnosťou, ktorá negatívne pôsobí na spoločnosť. Verím, že táto seminárna práca bude malým prínosom pre každého aj z toho dôvodu, že v nej boli pri vysvetľovaní vierouky, eschatológie Jehovovych svedkov citované a použité ich vlastné práce, takže je tu predkladaný pohľad z prvej ruky. Samozrejme, že ho konfrontujem z ostatnou literatúrou a takto je načrtnutý pomerne objektívny výsledok. V tejto seminárnej práci som si nekládol za cieľ vyčerpávajúco analyzovať Jehovovych svedkov s kresťanstvom, ale išlo mi o to, aby som ich na základe prístupných materiálov čo najvýstižnejšie charakterizovať, aby si každý čitateľ mohol utvoriť svoj vlastný názor a zaujať k obom smerom správny postoj.
Zdroje:
Kahan, K. Jehovovi svedkovia. Kto sú? Komu slúžia?. Bratislava, 1988 - Keller, W. A Biblia má predsa pravdu, Bratislava, 1969 - Preklad Nového sveta Svätých písiem, 1991 - Božie meno ktoré pretrvá navždy, 1992 - Matlovič, R. 2001, Geografia relígií. Prešov: FHPV, 2001 - Strážna Veža, 1975, č.6 - Strážna Veža, 1984, č. 11 - Strážna Veža, 1975, č.6 - Strážna Veža, 1984, č. 11 - Keller, W. A Biblia má predsa pravdu, Bratislava, 1969 - Preklad Nového sveta Svätých písiem, 1991 - Božie meno ktoré pretrvá navždy, 1992 - Matlovič, R. 2001, Geografia relígií. Prešov: FHPV, 2001 - Kahan, K. Jehovovi svedkovia. Kto sú? Komu slúžia?. Bratislava, 1988 -
|