Na Tieto dokumenty je potrebné poukázať hlavne z toho dôvodu, že práve v nich je venovaná veľká časť Ježišovi Kristovi, Bohu a teda aj christológii. Taktiež keď chceme analyzovať christológiu aspoň trochu zo súčasného hľadiska, tak práve pápež Ján Pavol je veľkou osobnosťou v tejto oblasti. Vo svojich dokumentoch poukazuje častejšie na spásonosnú zvesť z Nového zákona a v Starom zákone skôr poukazuje na stvorenie človeka na obraz Boží a vznik sveta ako Božieho diela. Christológia je u neho zobrazená v Knihe žalmov a v Izaiášových mesiášskych predpovediach. Výraznejšie sa Ján Pavol II. venoval christológii Nového Zákona. No nezaoberá sa tu až tak do podrobna konkrétnymi udalosťami. Skôr pomocou týchto udalostí, ktoré sú už vopred známe vo Svätom Písme, chce poukázať na konkrétne veci v našom živote, presnejšie tým, ktorým je príslušná encyklika venovaná. Jeho christológia je skôr soteriológiou. Soteriológia je náuka o vykúpení. Ústredný pojem v tejto náuke je slovo vykupiteľ. Myslí sa tu na osobu Ježiša Krista ako Spasiteľa a Vykupiteľa sveta. Medzi jeho encykliky patria: Redemptor hominis, Dives in misericordia, Laboren exercens, Slavorum apostoli, Dominu met Vivificantem, Redemptoris Mater, Sollicitudo rei socialis, Redemptoris missio, Centesimus annus, Veritatis splendor, Evangelium vitae, Ut unum sint a Fides et ratio. Čo sa týka Benedikta XVI. je potrebné poukázať na jeho encykliky Spe salvi a Deus charitas est, v ktorých sa hovorí o vykúpení Ježiša a poukazuje na túto udalosť, z iného hľadiska a to z hľadiska faktu. Tiež v druhej encyklike vyzdvihuje túto ústrednú udalosť kresťanskej viery ako večnú a obrovskú lásku Boha k ľuďom. Na tému o Kristovej obete a lásky k ľuďom nadväzuje tiež jeho exhorácia Sacramentum caritatis.

Kristológia Jána Pavla Druhého a dokument Biblia a Christológia

V jednotlivých encyklikách môžeme pozorovať ako mal pápež blízko k osobe Ježiša Krista a ako často sa odvolával na state v Biblii hovoriace o živote, osobe a božstve Kristovom. V encyklike Redemptor hominis pápež v úvode poukazuje na veľmi dôležitú pravdu viery a to: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí ale aby mal život večný.“ Toto taktiež môžeme nájsť v dokumente Biblia a Christológia. V podkapitole o Kristovej plnosti ako o cieli všetkého, kde sa hovorí o nekonečnej láske Boha a o jeho prenikajúcej milosti v podobe jeho jednorodeného syna Ježiša Krista. „K obrazu svojho prvorodeného brata sa kresťania podieľajú na budovaní Božieho kráľovstva, kvôli ktorého ustanoveniu prišiel medzi ľudí Kristus s celým svojim učením lásky, spravodlivosti a pokoja.“ Tiež v dokumente Biblia a Christológia, kde sa spomína o Duchu svätom, ktorý pripomína Ježišovým učeníkom slová, ktoré majú hovoriť a nebudú ich hovoriť samí od seba. „Tento duch pripomína učeníkom všetko, čo Ježiš povedal a uvádza ich do pravdy.“ (Porov. Jan 16, 13) Podobne to je vidieť aj v predchádzajúcej encyklike: „Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do čistej pravdy, Lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje a zvestuje vám, čo má prísť. (Jn 16, 13). V týchto dvoch častiach sa jedná o slová keď Ježiš opúšťal svojich učeníkov a povedal im, že im má toho ešte veľa povedať, ale teraz by to nezniesli. Preto príde Duch pravdy a vovedie ich do plnej pravdy. (Jn 16, 5 - 15). V inej časti, kde sa hovorí o zániku sveta a o konečnom a večnom vyslobodení zo smrti a hriechu a o predurčení človeka k spáse. O predurčení stať sa Božími synmi, o ospravedlnení človeka od hriechov v osobe Ježiša Krista a o večnej a milosrdnej láske Boha k človekovi. „Vykúpenie sveta - toto úžasné tajomstvo lásky, v ktorom sa obnovuje stvorenie (DVK, Gaudium et spes) - je vo svojej najhlbšej podstate "ospravodlivením" človeka v jednom ľudskom srdci: v srdci jednorodeného Syna, aby sa mohlo stať spravodlivosťou sŕdc mnohých ľudí, ktorí v tomto jednorodenom Synovi boli od večnosti predurčení stať sa Božími synmi. (Rim 8, 29)“ V dokumente Biblia a Christológia je tu podobná stať o stvorení, ktoré očakáva vyslobodenie pred zánikom. „Samo stvorenie, podrobené márnosti, očakáva svoje vyslobodenie z otroctva zániku.“ Ako ďalšie porovnanie môžeme uviesť ako sa neverný Izraelský ľud neustále odvracia od Boha a potom prosí o milosrdenstvo. Hoci mu Boh posiela prorokov a mudrcov, aj tak Izrael upadá do hriechu a pácha neprávosti aj napriek zmluve. V čase núdze ale znovu prosí o pomoc a východisko zo zlej situácie. V Encyklike Dives in misericordia sa opisuje ako Izrael neustále prosí o milosrdenstvo k Bohu, keď je v čase núdze a zároveň to aplikuje aj na kresťanský život. „Izrael bol totiž ľudom zmluvy uzavretej s Bohom, ktorú tento ľud častejšie porušoval. Keď si však uvedomil svoju neveru - lebo v jeho dlhých dejinách nechýbali proroci a iní, ktorí toto povedomie vzbudzovali - vtedy sa dovolával milosrdenstva.“ Dokument Biblia a Christológia poukazuje na to ako Izraelský ľud pácha hriechy, aj napriek varovaniu prorokov a zároveň dostáva prísľub nového proroka, ktorý príde a nastolí pokoj a mier celému svetu. V encyklike o trvalej platnosti misijného povolania, ktorá sa nazýva Redemptoris missio, je opísané poslanie Ježiša Krista ako najväčšieho proroka, ktorého poslal Boh, jeho otec. Táto encyklika poukazuje tiež na to, že Ježiš je pravým prorokom a že ako Boh poslal jeho na zem tak je dnes čoraz viac potrebné misijné povolanie kresťanov určené k jednote celého sveta. „Aby všetci jedno boli, ako Ty, Otče, si vo mne a ja som v Tebe, aby aj oni v nás jedno boli, aby svet uveril, že si ma Ty poslal“ (Jn 17,21). Je tu tiež poukázané na vzťah Boha k Ježišovi ako na vzťah medzi otcom a synom. Tomuto vzťahu patrí v dokumente Biblia a christológia dôležité miesto. Je tam podrobne popísaný tento synovský vzťah a tiež dôvera a poznanie medzi Otcom a Synom. „Môj otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, a nik nepozná Otca, iba Syn a ten, komu to syn bude chcieť zjaviť.“ (Mt 11, 27). Tiež v tom istom dokumente je podkapitola o Ježišovi na počiatku christológie. Je tu vyobrazovaný oko Božia Múdrosť a ako Slovo Boha. (Porov. Jan 1, 1 - 14). V dokumente o preblahoslavenej Panne Márii v živote Cirkvi sa rozpráva Ježišovi Kristovi ako Dare, ktorý poslal Otec. Bol zrodený z čistej panny a ktorý sa počal z Ducha Svätého. Predstavuje sa ako Božie Slovo ako v predchádzajúcom diele. „Táto plnosť určuje od celej večnosti stanovenú chvíľu, v ktorej Otec poslal svojho Syna, ‹‹aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.›› (Jn 3,16). Označuje blaženú chvíľu, keď ‹‹Slovo, ktoré bolo u Boha... sa stalo telom a prebývalo medzi nami.››“ (Jan 1, 1 - 14). Ďalej v tomto diele Redemptoris Mater sa hovorí o Cirkvi, ktorá je posilňovaná Kristovou prítomnosťou v podobe Ducha Svätého a o tom že prichádza v ústrety ku koncu vekov a ku svojmu pravému zakladateľovi Ježišovi Kristovi. „Cirkev, posilňovaná Kristovou prítomnosťou (porov. Mt 28,20), kráča v čase k zavŕšeniu vekov a v ústrety Pánovi, ktorý prichádza.“ Na porovnanie k tomuto citátu je v dokumente Pápežskej