biblickej komisie o tom ako je v Ježišovi prítomný Svätý Duch a ako hovorí skrze neho. Tohto Ducha následne Ježiš odovzdáva svojím učeníkom a tak zaručuje to, že jeho slová budú šírené prostredníctvom misií a večne zachované v jeho učeníkoch, neskoršie v ich nástupníkoch a neustálym predávaním nikdy nezaniknú tieto pravdy a tajomstvá. Takto sa uchovávajú aj v Cirkvi Kristovej dodnes. Toto je zárukou, že v Cirkvi pôsobí Duch Svätý. „Ďalej Ježiš prehlasuje, že hovorí a koná skrze Božieho Ducha a že touto Božou Mocou disponuje a že ju zošle svojím učeníkom.“ V encyklike Fides et ratio sa hovorí v úvode o úlohe Cirkvi. Spomína sa ako Cirkev dostala prvotnú úlohu ohlasovania evanjelia a hľadanie pravdy. Tiež bola zdôraznená jej úloha, aby zachovávala tajomstvá, ktoré jej boli zverené pri jej zrode a tiež tie, ktoré prijala zo zjavenia. Hlavná úloha úloha bola, aby Cirkev Kristova zachovala pravdu a zostala jej verná. „Odvtedy, čo vo veľkonočnom tajomstve prijala ako dar poslednú pravdu o živote človeka, stala sa pútničkou na cestách sveta, aby zvestovala, že Ježiš Kristus je ‹‹cesta, pravda a život›› (Jn 14,6). Medzi rozličnými službami, ktoré má poskytovať ľudstvu, je jedna, ktorá ju robí osobitne zodpovednou - služba pravde. Týmto poslaním sa spoločenstvo veriacich stáva na jednej strane účastným na spoločnom úsilí, ktoré ľudstvo vynakladá na dosiahnutie pravdy, a na druhej strane ju zaväzuje, aby sa staralo o ohlasovanie dosiahnutých istôt, ...“ Pre porovnanie uvedieme citát z diela Biblia a Christológia: „Vlastnou úlohou Cirkvi je, aby autenticky rozoznávala Kristovu prítomnosť a jeho pôsobenie v rozličných dejinných situáciách. Preto skúma znamenia doby a stále ich vykladá vo svetle evanjelia. [...] a všetci veriaci, každý primerane podľa svojej úlohy, musia zachovávať učenie Boha, nášho Spasiteľa,(Porov. Tit 2, 10) opatrovať zverené, (2Tim 6, 20), aby neboli unášaní závanom kdejakého učenia. (Porov. Ef 4, 14)“ Pri porovnaní týchto dvoch citátov môžeme nájsť dve hlavné myšlienky. Prvou je to že Cirkev Kristova je povolaná k pravde. Táto pravda sa má zachovávať, hľadať, vykladať vo svetle evanjelia a touto pravdou má cirkev a všetci jej členovia žiť. Druhou myšlienkou je to že táto skrytá pravda v cirkvi sa má hlásať všetkým národom. Má sa prenášať z generácie ne generáciu, aby zostala uchovaná pre všetkých. „Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.“ (1Kor 13,12). Dokumenty pápeža Benedikta XVI. a dokument Biblia a Christológia. V encyklike Spe salvi pápež Benedikt hovorí o radosti. Hovorí o radosti zo spásy, ktorú dal Kristus všetkým ľuďom na zemi. Táto spása nám bola darovaná smrťou na kríži ktorú pre každého bez rozdielu podstúpil Ježiš. Teda táto spása a radosť je človeku daná úplne zadarmo a bez zásluh. „V nádeji sme spasení, hovorí svätý Pavol Rimanom i nám (Rim 8, 24). ‹‹Vykúpenie››, spása, nie je podľa kresťanskej viery len nejaký prostý fakt. Vykúpenie nám bolo darované v tom zmysle, že nám bola darovaná nádej, odôvodnená nádej. Jej sila nám umožňuje čeliť prítomnosti.“ Tiež na tento fakt poukazuje Biblia a Christológia. Spomína o vyslobodenia z otroctva na konci vekov a že je to všetko zásluha Krista, ktorý triumfoval nad vládcom tohto sveta. Vládcom tohto sveta sa predstavuje Diabol, alebo Satan. (Porov. Jan 12, 31). „Samo stvorenie podrobené márnosti, očakáva svoje vyslobodenie z otroctva zániku. Kristus však svojou smrťou a vzkriesením triumfoval nad hriechom a premohol ‹‹ vládcu tohto sveta.››“ V úvode encykliky Deus charitas est, teda Boh je Láska, sa pápež Benedikt prihovára ľuďom, že Ježiš dal svoj život za životy všetkých. Boh ho poslal ako svojho Syna, aby bol obetným baránkom na uzmierenie a zdôrazňuje tu nekonečnú lásku Boha k ľuďom. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby každý, kto v neho verí, mal večný život. (Jn 3, 16). ‹‹Stavajúc na ústrednom postavení lásky, kresťanská viera prijala to, čo bolo vnútorným jadrom viery Izraela a zároveň dalo tomuto jadru novú hĺbku a šírku››.“ V Biblii a Christológii je podobný text zameraný na Ježiša ako na trpiaceho služobníka, ktorý z lásky dáva svoj život za druhých. „Keď teda Ježiš pri poslednej večeri prednáša slová nad kalichom, zdá sa že naráža na poslanie trpiaceho služobníka, ktorý dáva svoj život za mnohých a tak vo svojej krvi ustanovuje novú zmluvu.“ (Porov. Iz 53, 12). Taktiež v exhorácii terajšieho pápeža Benedikta Sacramentum caritatis je opísané ako sa Kristus dáva za všetkých ľudí v tajomstve veľkonočnej večere a ako ustanovuje eucharistiu za sviatosť, symbol a zároveň pomoc pre kresťanov. „Pod spôsobmi chleba a vína, v ktorých sa nám Kristus dáva na veľkonočnej večeri, k nám prichádza celý Božský život a dáva sa nám vo forme sviatosti.“ (Porov. Lk 22, 17 - 20).

Zhrnutie a syntéza

Podľa dokumentov, ktoré sme mali možnosť porovnať s dokumentom Biblia a Christológia je jasné vidieť, že akoby mnohé dokumenty mali spoločné základy, hoci je každý dokument venovaný inej tematike a písaný pri inej príležitosti a pre rôzne potreby. Stačí porovnať totožné odkazy z Biblie a problém s čím sú spojené. Aj pri tejto zdanlivej podobnosti si je potrebné všimnúť, že každá osobnosť, ktorá písala patričný dokument sa na problém pozerá zo svojho vlastného hľadiska a používa tie odkazy z Biblie, ktoré sú mu najviac blízke. Tým, čím človek žije, sa často prejavuje aj v jeho práci. Nemusí to byť vždy pravidlom, vzhľadom na potrebu vyjadrenia k cudzej téme, ktorá nie je človeku blízka. Ale tiež z druhého uhla pohľadu badať, že tvorcovia špecifických dokumentov si vyberajú tie udalosti, ktoré sa najviac podobajú téme ku ktorej sa vyjadrujú a tiež tie, ktoré sa priamo hodia do textu a ktoré poukazujú a povzbudzujú v danom špecifickom ryse dokumentu. Vidieť tu to, že najlepšie je poukázať podobným na podobné a tým si tézu potvrdiť. Je jasné vidieť ako autori aplikujú život Ježiša Krista a udalosti s ním spojené do svojich diel a snažia sa poukázať riešenie a povzbudenie prostredníctvom týchto udalostí. Zjednodušene povedané, Kristus a jeho život je vzorom správneho života človeka a je zároveň liekom na všetko, čo človeka trápi. Na porovnanie môžeme ešte použiť spis Kongregácie pre náuku viery a jej odpovede na otázky o niektorých aspektoch učenia o cirkvi, konkrétne či zmenil Druhý vatikánsky koncil predchádzajúce učenie o cirkvi. „Druhý vatikánsky koncil nechcel zmeniť a v skutočnosti ani nezmenil toto učenie, ale chcel ho len rozvinúť, prehĺbiť a podrobnejšie vysvetliť. [...], že na tradičnom učení sa skutočne nič nemení. Chceme len to, čo chcel Kristus. Čo bolo, zostáva. Čo Cirkev po stáročia učila, učíme rovnako aj my. Ibaže to, čo sa doteraz žilo iba v praxi, je teraz vyjadrené vo forme učenia; čo bolo neisté, je jasné; o čom sa meditovalo, diskutovalo a čo bolo čiastočne kontroverzné, je teraz jasne formulovaným učením.

Záver

V tejto práci bola snaha o rozobratie dokumentu Biblia a Christológia ale hlavne táto práca poukazuje či tento dokument je alebo nie je aktuálny. Ako môžeme vidieť v dielach pápežov Jána Pavla II. a Benedikta XVI. je zjavné, že tento dokument pri porovnaní má stále svoju aktuálnosť a potrebu pre dnešnú dobu. Dá sa povedať, že je to také viditeľné akoby pápeži v niektorých svojich spisoch čerpali priamo z tohto dokumentu. Taktiež vzhľadom na to, že autori, ktorí písali tento dokument boli skutoční odborníci a aj preto je tento dokument ešte tak veľmi hodnotný. Už len z tohto hľadiska, že v ňom sú rozpracované toľké vedecké prístupy ku christológii, a že je v ňom badať snahu o všeobecný a vedecký prístup, hoci dogmy a zjavenie nemôžeme pokladať za vedecké, teda overené pokusom. V štyroch evanjeliách môžeme vidieť tiež trochu odlišnú Jánovu christológiu ako predstavuje Boha. „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh.“ (Porov. Ján 1, 1-3). No každý z evanjelistov opisuje Krista svojím vlastným a výnimočným spôsobom, ktorým sa prejavuje individualita a jedinečnosť človeka. Preto aj na Kristológiu môžeme pozerať z rozličných uhlov. V jednom je vidieť ako Kristus musel trpieť a obetovať sa a z iného zasa lásku, ktorou žil a zomrel za všetkých ľudí. A preto je potrebné aj v dnešnej dobe skúmať a zaoberať sa christológiou. Na záver by sa dalo poukázať, že Biblia je aktuálna aj dnes pre životy dnešných ľudí. A ako je aktuálna aj dnes, tak sa dá predpokladať, že aj dokumenty, ktoré z nej čerpajú nestratia ešte dlho zo svojho prínosu a autentickosti.