Úvod

Osoba Ježiša Krista bola už oddávna predmetom skúmania mnohých filozofických škôl, vied, náboženstiev, filozofov, vedcov a mnohých ďalších osobností. Niektorí ľudia vidia túto postavu ako iba historickú osobnosť, iní v nej zasa vidia nejakého proroka. Ďalší zase reformátora, iní zakladateľa jedného z náboženstiev a niektorí zase vykupiteľa a záchrancu človeka a celého ľudstva. O existencii Ježiša Krista už dnes nemáme pochýb, no kto a čím bol je pre mnohých ľudí nejasná otázka. Christológia je v skratke povedané náuka o Kristovi. Pozostáva z dvoch slov. Prvým je Kristus a druhým je grécke logos ako náuka, teda náuka o Kristovi. Práve on je základom jedného z najväčších svetových náboženstiev a to Kresťanstva. Azda najväčším problémom pre kresťanov je prijať to, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Veľkonočná viera v zmŕtvychvstalého Krista je ústrednou udalosťou v kresťanstve. Podľa Ježišovho učenia v evanjeliách on sám predpovedal svoju smrť a zmŕtvychvstanie. (Mk 8, 31; 9, 9.31; 10, 34; 14, 28). Na inom mieste sa zase považoval za eschatologického proroka, ktorý predpovedal svoju mučenícku smrť, zmŕtvychvstanie a vystúpenie do neba. V tejto práci sa budeme snažiť pozerať na túto osobnosť z teologickej roviny ako ju vníma cirkev a jej magistérium, teda učiteľský úrad cirkvi. Presnejšie ako poníma dokument Biblia a Christológia osobu Ježiša Krista. Náuku o Kristovi všeobecne nazývame Christológia. Tento dokument vydala Pápežská biblická komisia v roku 1984. Súčasne sa budeme snažiť o porovnanie zo súčasnou Christológiou v niektorých encyklikách a dokumentoch pápežov a magistéria a poukázať na aktuálnosť tohto dokumentu pre dnešnú dobu.

Pápežská biblická komisia

Táto komisia bola zostavená z osobností v oblastí teológie a biblických vied, ktorí mali katolícky postoj k učiteľskému úradu cirkvi. Bolo to zväčša zastúpenie teológov z frankofónnej oblasti, ale svoje miesta mali aj osobnosti z iných krajín a svetadielov, hoci nie až v takom počte. „Chcem, aby táto komisia pozostávala z niektorých nami vymenovaných kardinálov. K nim zamýšľame pripojiť niektorých známych odborníkov v odbore svätej teológie a biblických vied, oni budú mať – ako je to obvyklé v rímskych grémiách – titul a úlohy konzultantov.“ Tiež túto komisiu tvorili skutoční odborníci a vedci vo svojej oblasti, teda teológii a biblickej vedy. Boli vybraní len skutoční experti vo svojej oblasti a to len na päť rokov, hoci po tejto dobe mohli byť znovu zvolení. „Členovia biblickej komisie sú menovaní najvyšším pontifikátom na päťročné obdobie a to na návrh predsedajúceho kardinála po predbežnej konzultácii s príslušnými biskupskými konferenciami. Po uplynutí piatich rokov môžu byť členovia vo svojej funkcii znovu potvrdení. Počet členov by nemal prekročiť číslo dvadsať.“ Dokument Biblia a Christológia teda zostavilo dvadsať vysokokvalitných odborníkov. Hlavne bola zastúpená západná Európa a po jednom členovi mala aj Ázia, Kanada, USA, Latinská Amerika a Afrika. Biblickú komisiu tvorili títo členovia: José Alonzo Diaz zo Španielska, Ján Dominique Barthelémy zo Švajčiarska, Pierre Benoit z Izraela, Henri Cazelles z Francúzska, Guy Couturier z Kanady, Alfons Deissler z Nemecka, biskup Albert Descamps z Belgicka, Joachim Gnilka z Nemecka, John Greehy z Írska, Pierre Grelot z Francúzska, Augustin Jankowski z Poľska, Carlo Maria Martini z Talianska, Antonio Moreno Casamitjana z Chile, Laurent Navé z Hornej Volty, Angelo Penna z Talianska, Ignace de la Potterie z Belgicka, Jerome D. Quinn z USA, Matthew Vellanickal z Indie, Benjamin Wambacq z Belgicka a Marino Maccavelli z Talianska.

Rozdelenie dokumentu

Dokument Biblia a christológia sa rozdeľuje do dvoch kapitol. Pravá kapitola poukazuje na rozličné druhy skúmania a metód v biblickej christológii a jasne ich definuje a rozlišuje jednu od druhej. Rozlišuje jednotlivé smery a zároveň poukazuje na nebezpečenstvá, ktoré vznikajú pri skúmaní len jednou metódou. Tiež chce poukázať na potrebu komplexného pohľadu, ktorý pozostáva pri skúmaní viacerými prístupmi. Druhá kapitola už pozostáva z biblických výpovedí, ktoré sú v nej zhrnuté. Týkajú sa Starého a Nového zákona. V Starom Zákone to sú udalosti okolo Božieho prísľubu vyvolenému ľudu ohľadom mesiáša. Ide tu o večnú Božiu lásku, ktorú on sám prejavuje v zmluve na Sinaji a aj po nevere a nechuti izraelského ľudu k zmluve dáva mu Boh prísľub záchrancu. Tiež tam sú podrobne opísané Božie mená a k nim priradený proroci, ktorí ohlasovali príchod nového Mesiáša, ktorý vyvedie Izrael z biedy a otroctva. Značná časť je venovaná aj prorokom a mudrcom, ktorí zohrávali v starom Izraeli dôležité úlohy. Ako proroci varovali a karhali bezbožný ľud, ktorý chceli uchrániť pred Božím trestom a to návratom k pokániu, tak bola úloha mudrcov rozhodovať o správnosti činov ľudí a o rady do života a zachovávanie múdrosti predávaním jej z pokolenia na pokolenie. V Novom Zákone sa už jedná o konkrétnu osobu Ježiša Krista , ktorý je tým vyvoleným mesiášom, ktorého židia očakávali a ktorý bol už v Starom Zákone predpovedaný prorokmi a Bohom prisľúbený ako pomoc a spasiteľ sveta. Matúš ho vo svojom evanjeliu nazýva menami ako Ježiš, Mesiáš, Syn Dávidov, Syn Boží, Syn človeka a Pán, Kráľ židov a Pomazaný. Týmito menami chcel poukázať, že Kristus je tým pravým pomazaným Mesiášom, že ako nový Dávid príde a bude na ňom spočívať Duch Pánov, že je pravým Bohom a zároveň pravým človekom a že On je pánom všetkého. Encykliky pápeža Jána Pavla II. a Benedikta XVI.