zaznamenal jedinečné svedectvo. Potvrdil, že sa všetko splnilo čo si prial otec biskup, keď zomrel 17. júla 1960, teda v ten deň svojich narodenín vo veku sedemdesiatdva rokov vo väzenskej nemocnici v Leopoldove. Po jeho smrti bol pochovaný bez akéhokoľvek uznania na väzenskom cintoríne v hrobe, kde nemal napísané ani svoje meno, pod svojím väzenským číslom 681. Otec biskup Pavol Peter Gojdič, bol súdne rehabilitovaný dňa 27. septembra 1990. Bol vyznamenaný „in memoriam Rádom T.G. Masaryka II. triedy a Pribinovým krížom I. triedy.“ Pri svojej historickej návšteve Slovenska sa Svätý Otec Ján Pavol II. počas návštevy Prešova pomodlil pri hrobe tohto biskupa - mučeníka v kaplnke katedrálneho chrámu. Dňa 17. júla 1998 bola v kaplnke Gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove oficiálne otvorená diecézna fáza procesu blahorečenia biskupa Pavla Gojdiča. Hoci otec Pavol biskup nezanechal monografické diela, jeho pastierske listy, náboženské úvahy, meditácie, úryvky z kázní, príhovory a iné, ale aj jeho osobný príklad sú nadčasové a právom hodné úcty na oltári v nielen v Gréckokatolíckej cirkvi, ale i po celom svete. Posledný dátum, kedy sme si pripomenuli pre cirkev významnú osobnosť – otca biskupa Pavla Petra Gojdiča je 4. novembra 2001 kedy bol vyhlásený Svätým Otcom Jánom Pavlom II. za blahoslaveného.Záver

Záverom by som v skratke rekapituloval to, čom som v seminárnej práci písal. Veľmi veľkým dobrodením pre naše ďalšie dejiny prešovskej eparchie bolo menovanie Pavla Petra Gojdiča, OSBM najprv za Apoštolského administrátora a neskôr aj za jeho sídelného biskupa. Tento veľký biskup z veľkým písmenkom B sa pustil do obnovy eparchie s jeho veľkou usilovnosťou. Ako pravoverný biskup svoje snaženie mohol posväcovať len osobným príkladným životom, hlbokou duchovnosťou a hlavne s láskavým vzťahom k všetkým svojim veriacim. Vo veľkej miere sa mu podarilo skonsolidovať pomery v eparchii. Za jeho účinkovania sa povzniesol k lepšiemu i duchovný život všetkých veriacich, pričom veľkú starostlivosť venoval kňazom, bohoslovcom. Taktiež veľké úsilie otec biskup vynaložil aj v sociálnej oblasti, čo sa tiež prejavilo aj v založení sirotinca v eparchii. Podporoval aj rozvoj Bohu zasväteného života. Tento sľubný rozvoj eparchie, čo otec biskup Gojdič začal so všetkou svojou silou, však bol zabrzdený nielen vojnovými udalosťami, ale nástupom komunistických síl. Gréckokatolícka cirkev pre svoju vernosť Rímu sa stáva tŕňom v oku štátnej moci. Prichádza najchmúrnejšie obdobie v jej dejinách. Štátna moc ju nasilne likviduje tzv. „Prešovským soborom“ v roku 1950. V týchto takpovediac nepekných časoch biskup Pavol Peter Gojdič, vydáva najvyššie, najkrajšie svedectvo a obetu svojho života, pre vernosť Pánu Bohu a Cirkvi, keď zomiera v leopoldovskom väzení v deň svojich narodenín a to dňa 17. júla 1960. Obetou svojho života a záchrannou plno ľudí prišla z Izraela na Slovensko oficiálna správa, že Komisia pre menovanie Spravodlivých v Yad Vashem sa rozhodla udeliť titul Spravodlivý medzi národmi blahoslavenému, gréckokatolíckemu prešovskému biskupovi mučeníkovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi, OSBM za pomoc poskytnutú židovským osobám počas obdobia holokaustu a to aj za cenu vlastného života. Biskup Gojdič dostal in memoriam, medailu a certifikát pocty, čo sa uskutočnilo dňa 27. januára 2008. Jeho meno je zároveň napísané na Múre cti spravodlivých v Yad Vashem v Jeruzaleme. My Gréckokatolíci môžeme byť len hrdý a z hrdosťou obhajovať to, čo spravil pre Gréckokatolícku cirkev, takého človeka ako bol blahoslavený biskup Pavol Peter Gojdič, OSBM.