Úvod

Ak by sme sa riadili heslom: „Kresťan, ktorý neuskutočňuje Božie slovo, nemôže reprezentovať Ježiša Krista.“, bude určite správnym a pravým reprezentantom mučeník a biskup Gréckokatolíckej cirkvi Pavol Peter Gojdič, OSBM. Pavol Peter Gojdič, sa radí k najvýznamnejším postávam slovenského i kresťanského sveta. Otec biskup svoj celý život staval na láske k Pánu Bohu, ktorá sa odzrkadľovala v láske k blížnemu. To konal v duchu svojho biskupského hesla: „Boh je láska, milujme ho!” A s takouto láskou v srdci viedol viac ako štvrťstoročie v neľahkých dobách celé prešovské gréckokatolícke biskupstvo. I preto, keď 29. októbra 1968 na leopoldovskom väzenskom cintoríne exhumovali jeho telesné pozostatky, právom položili na jeho telo červený epitrachil (štólu). Epitrachil bol vyjadrením mnohorakého utrpenia, ktoré si pretrpel vo svojom živote, ktoré priniesol za svoju vernosť Pánu Bohu a celej Cirkvi. I preto som sa rozhodol písať prácu o Pavlovi Petrovi Gojdičovi, ktorý pre všetkých a uvedomelých kresťanov veľa znamená a pozdvihnúť jeho celý život a to čo vykonal pre celý kresťanský svet.

1. Detstvo, štúdia a kňazstvo biskupa Petra Gojdiča

Biskup Gojdič sa narodil dňa 17. júla 1888 v Ruských Pekľanoch, ako tretí syn v rodine gréckokatolíckeho kňaza Štefana Gojdiča a matky Anny, rod. Gerberyovej. Pokrstený bol 23. júla 1888 vo svojom rodisku v chráme Ochrany Presvätej Bohorodičky. Jeho súrodencami boli brat Kornel, ktorý sa tiež stal kňazom a bol vysvätený spolu s ním 27.8.1911 v Prešove. Druhý brat Štefan taktiež vyštudoval teológiu. Jeho sestra ktorá bola najmladšia sa volala Helena, ktorá vstúpila do manželského zväzku z kňazom. Už v mladosti sa u Petra Gojdiča prejavovali znaky hlbokej náboženskej viery a duchovnosti.. „Veriaci spomínajú ako sa veľmi rád modlil. Vídavali ho už skoro ráno pri modlitbe a podobne aj večer sa modlil vonku, až kým nevyšli hviezdy. Taktiež ho videli každý deň chodiť sa modliť ku krížu za dedinou. Od ranného veku sa rád zúčastňoval bohoslužieb v miestnom chráme.“ Peter školský prah prestúpil ako prvýkrát v roku 1894 v Cigeľke, kde navštevoval prvé dva triedy ľudovej školy, neskôr tretiu v Bardejove a štvrtú už v Prešove. Po skončení ľudovej školy pokračuje v štúdiu na gymnáziu, kde aj zmaturoval v roku 1907. Tu Petra môžeme vidieť ako hlboko veriaceho človeka, dychtiaceho stále po nových vedomostiach, ale aj ako vynikajúceho mladého športovca. „Ako chlapec z toho obdobia má ako študent viaceré vyznamenania.“ Po maturite nastúpil ako študent na štúdium teológie v Prešove, kde však študoval len rok a potom bol vyslaný, pre veľmi dobré študijné výsledky biskupom Dr. Jánom Vályim na štúdia do Budapešti. V Budapešti študoval tri roky a štúdia ukončil v roku 1911. Peter kňazskú vysviacku prijal dňa 27. augusta 1911 z rúk otca biskupa Dr. Jána Vályiho v Prešove a na druhý deň slúžil v Cigeľke primičnú svätú liturgiu. „Po vysvätení za kňaza pôsobil krátko ako kaplán pri svojom otcovi vo farnosti Cigeľka a neskôr ako administrátor v blízkej farnosti Petrova.“ Na veľké prekvapenie dňa 20. júla 1922 na sviatok proroka Eliáša vstúpil do kláštora otcov baziliánov v Mukačeve na Černečej Hore a následne po obliečke prijal meno Pavol. Tu si Peter vykonal dvojročný noviciát a dňa 27. januára 1923 prijal rehoľný habit a nové rehoľné meno Pavol. I stalo sa tak pre jeho skromnosť, pokoru, túžbu žiť v askéze, duchovnosti a tak slúžiť Bohu. No Božia vôľa však bola iná a tá ho predurčila na vysokú úlohu v službe otca biskupa.

Aj napriek túžbe Pavla Petra Gojdiča žiť tichu v kláštorných múrov a naplno pracovať na vlastnom posvätení, dňa 14. septembra 1926 ho vymenovala Svätá Stolica za Apoštolského administrátora Prešovskej eparchie. Tu pri svojej inštalácii administrátora ohlásil program svojho apoštolátu: „S pomocou Božou chcem byť otcom sirôt, pomocníkom chudobných a tešiteľom zarmútených.“ Prvým úradným aktom novovymenovaného administrátora prešovskej eparchie Pavla Gojdiča bolo podpísanie pastierskeho listu z príležitosti 1100. výročia narodenia sv. Cyrila, slovanského apoštola. Okrem podpisov biskupa mukačevského Petra Gebeja, križevackého biskupa Dionýza Nyáradiho je tam aj podpis biskupa Gojdiča. „Dátum: deň sv. Mikuláša v roku 1926“. Tak začína svoju činnosť v duchu slovanských apoštolov. To ho charakterizuje aj ako biskupa. Vždy verný Rímu, tak ako slovanskí apoštoli, bol Slovanom a veľmi miloval svoj východný obrad. Svoje vedenie prešovskej eparchie prebral dňa 20. februára 1927 a dňa 25. marca 1927 a bol vysvätený v bazilike sv. Klimenta v Ríme. Jeho svätiacimi biskupi boli: križevacký biskup Dionýz Nyáradi, otec biskup z Philadelfie /USA/, Konštantín Bohačovský a biskup z Přemyslu /Poľsko/ Jozef Kocilovský. Tieto pravdivé, duchovné a silné slová v článku o biskupskej vysviacke napísal jeden z bohoslovcov v Ruskom kolégiu v Ríme a bol to Juraj Hricišák: „ Už máme nového, dobrého biskupa, ale aj dobrého otca. Ďakujeme Bohu, že nás nenechal sirotami. Ťažká práca čaká nášho biskupa, no my mu pomôžeme niesť kríž tým, že budeme vernými a poslušnými synmi.“ Po vysviacke bol Otec