Z Veľkej Moravy intrigami Vichinga a za prispenia štátnej moci boli vyhnaní všetci tí Metodovi prívrženci, ktorí neboli ochotní zrieknuť sa používania slovienskej liturgie. Mnohí ušli sami, ba niektorí boli aj zajatí a potom predaní do otroctva. Páter Michal Lacko, SJ vo svojom článku „Zatlačenie cyrilometodejského odkazu" píše: „Vojaci ich doviedli až po hranice Bulharska a tam ich pustili na slobodu. Medzi nimi boli sv. Kliment, Naum, Angelár, Sáva a iní. Bulharský cár Boris ich prijal s otvoreným náručím a tým v Bulharsku zachránil cyrilometodský odkaz, odkiaľ sa rozšíril do Srbska, Ruska a inde. U nás na Slovensku, v krajine, kde sa zrodila slovanská bohoslužba, bola násilne zatlačovaná, takže na západnom Slovensku celkom zanikla a zachovala sa iba v odľahlých krajoch východného Slovenska a v údoliach Karpát". Tuna sa udržal byzantsko-slovanský obrad ešte z dôb cyrilometodských. Takého pôvodu sú napr. gréckokatolícke osady v župe Gemer a máme správy o zaniknutých takých osadách v župe Hont. Staroslovenské Žitie sv. Nauma, učeníka, zaznamenalo, že po vyhnaní z Veľkej Moravy niektorí cyrilometodskí žiaci sa uchýlili do Bulharska, iní do Dalmácie a iní zase do Dácie. „Dácia" označuje približne územie dnešného Rumunska. V jeho severnej časti až po Karpaty v tom čase bývali Slovania, ktorých dejepisci a jazykovedci pokladajú za patriacich ku kmeňu Slovákov. K tým východným Slovákom sa teda uchýlili niektorí cyrilometodskí žiaci a tupokračovali v diele započatom veľkými učiteľmi a apoštolmi Cyrilom a Metodom. V takom zmysle obyvatelia Továrňanskej doliny pri Vranove a tiež tzv. Sotáci pri Užhorode prechovávajú tradíciu o cyrilo-metodskom pôvode svojho náboženstva. Niektorí učeníci sv. Metoda sa vysťahovali do Čiech, kde kláštor na Sázave, ktorý založil sv. Prokop v roku 1053, sa stal strediskom cyrilometodského odkazu. Iní odišli do Vislanska, územie dnešného Poľska. Mnohí, domáceho pôvodu, neodišli za hranice vlasti. Odchádzali do svojich domovov, takže na mnohých odľahlých miestach sa mohol ďalej udržiavať aj starosloviensky bohoslužobný jazyk a liturgia. Na východnom Slovensku sa dlho udržiavali kresťanské kontakty až s Bulharskom a neskôr Kyjevskou Rusou.
Je pravdepodobné, že na území Veľkej Moravy aj po jej zániku sa udržala čiastočne i cirkevná hierarchia, tak že v okrajových miestach zostali slovanskí kňazi - absolventi veľkomoravskej slovanskej vyššej školy. V listine mohučského arcibiskupa sv. Willigisa (28. apríl 976) sa spomína moravský biskup.
Na misiu sv. bratov Cyrila a Metoda sú ohľadom slovanskej liturgie rôzne pohľady. Jedni sú zástancami, že svätí bratia priniesli na Veľkú Moravu byzantskú liturgiu, ale tú zanechali a svoju misiu uskutočňovali v rámci západnej liturgie. Iní zas, že sv. Cyril a Metod sa naďalej pridržiavali byzantskej liturgie. Dôležitým dôvodom tohto druhého tvrdenia je, že bratia sa nepridržiavali rímskeho kalendára, je vedomosť, ktorá je podaná v „Živote Metodovom" (XV, 1-4). Keď Metod ukončil preklad „všetkých" kníh /Písma svätého/ z gréckeho na slovanský do dňa 26. októbra a toho dňa odslúžil so svojim duchovenstvom /svjatoje voznošenije tajnoje - sv. Liturgiu/ na česť sv. Demetra. Je známe, že Gréci slávia pamiatku sv. Demetra 26. októbra, v rímskom kalendári /martyrologium rímske - Breviarium Syriacum 9. apríla. To, že sa sv. Metod držal kalendára gréckeho dáva dôvod k tvrdeniu, že na Veľkej Morave slúžil podľa byzantského obradu. Sú však aj iné názory na cyrilometodskú misiu ohľadom slovanskej liturgie. Tak napr. Vincent Svoboda píše, že: „Slovanská liturgia nie je ničím iným, ako uvedenie slovenského jazyka do svätých obradov. Niet nijakej oddelenej slovanskej liturgie - na západe sa slúžila liturgia podľa kánonu pápeža Gregora Veľkého, na východe podľa kánonu sv. Jána Zlatoústeho, sv. Bazila Veľkého a sv. Gregora z Naziánu.
Cyrilometodská tradícia sa tiahne ako jasná niť slovenskými dejinami. Slováci sa znova a znova vracali k tomuto slávnemu obdobiu svojich dejín a z neho čerpali posilu aj v ťažkých časoch poroby a duchovného zmätku.
