referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2019
Sloboda náboženstva, vierovyznania, cez minulosť až po dnešok, jej ukotvenie v ústave a slobodách, sloboda náboženstva na Slovensku
Dátum pridania: 31.03.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: vlkia
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 929
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.6
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 4m 20s
Pomalé čítanie: 6m 30s
 
Túto tému som si vybrala, pretože slobodu náboženstva považujem za aktuálny problém spoločnosti. Keď sa ľudia po celom svete dokážu spájať v boji proti AIDS alebo v boji proti terorizmu, či pomáhať hladujúci ďeťom po celom svete, prečo sa nedokážu zjednotiť v otázke náboženstva? Pomocou tejto práce, by som chcela nájsť odpoveď.

Náboženstvo je jedným z najrozšírenejších prejavov ľudskej duchovnej činnosti. V histórii ani v súčasnosti niet spoločnosti, v ktorej by neexistovalo nejaké náboženstvo a náboženské spoločenstvo. Náboženstvo ako jedna z inštitúcií vlastná iba ľudskej spoločnosti je prejavom špecificky ľudskej potreby nájsť svoje miesto vo svete a odpoveď na základné otázky bytia.

Náboženstvo ovplyvňuje takmer všetko v ľudskom živote – od architektúry a spôsobu bývania, cez jedlo, knihy, ktoré čítame, svadobné a pohrebné obrady, systém súdnictva a vládnutia, až po našu vieru, morálku a národné povedomie a cítenie.

Náboženstvo sa snaží dať ľudskej existencii zmysel, vykladá najstaršie dejiny sveta, vytvára časové súvislosti, vysvetľuje ľudskú povahu a údel. Častokrát ponúka predstavu neba, kde sídli boh alebo bohovia a kam sa za odmenu po smrti dostanú duše veriacich. Náboženstvá, ktoré postulujú nebo, ako jeho protiklad vytvárajú peklo, podsvetie alebo stav nebytia.

Kresťanstvo, islam a hinduizmus vnímajú zlo ako zlyhanie cnosti. Podľa kresťanskej vierouky sú všetky ľudské hriechy predznačené v prvom hriechu, prvého človeka Adama, ktorý však nadväzuje už na pád anjela Lucifera. V iných vierach sa zlo chápe ako pôsobenie zlých duchov či súperenia božstiev..

V súčasnosti žijú na Zemi takmer dve miliardy kresťanov, miliarda moslimov, 700 miliónov hinduistov, 320 miliónov budhistov, 200 miliónov konfuciánov, 50 miliónov šintoistov a milióny vyznávačov ďalších náboženstiev, združených v tisíckach najrôznejších cirkví, siekt a iných náboženských spoločenstiev. Miliardy ľudí veria v rôzne božstvá či bohov, ktorým sa klaňajú, uctievajú ich, prosia o pomoc alebo o večný život, hľadajú v náboženstve útechu, životnú silu či zmysel svojho života. Ani vývoj vedy, zmeny spôsobu života ľudí, ani ateistické pôsobenie neznamenali zánik náboženstva, aj keď sa už dlhší čas hovorí o kríze niektorých náboženstiev. Aj väčšina obyvateľov nášho štátu sa pokladá za veriacich a sú členmi rôznych cirkví, siekt a iných náboženských organizácií.

Čo je to náboženstvo

Sociologická definícia náboženstva vychádza z Durkheimovej myšlienky, že základným prvkom náboženstva (zriedkavo relígia) je viera v posvätné (sväté), nadprirodzené, ktoré je protikladom svetského, pozemského. Preto náboženstvo definuje ako systém názorov založených na viere, ktorými ľudia vysvetľujú to, čo pokladajú za nadprirodzené, posvätné, a súbor praktík, ktorými na to reagujú. Tento vzťah si človek vytvára na základe zemepisného a kultúrneho rámca, v ktorom sa nachádza. O jeho rozmanitosti svedčia nespočetné náboženské predstavy na celom svete. V súčasnej dobe nie sú náboženské predstavy ľudí natoľko viazané zemepisnou polohou a tradíciou z dôvodu jednoduchého šírenia náboženského myslenia po celom svete.

Viera v posvätné, nadprirodzené ako základný prvok náboženstva umožňuje odlíšiť náboženstvo od iných systémov názorov, napríklad od humanizmu, ktorý je vierou v človeka, v ľudskosť a rozum, alebo od rôznych ideológií neobsahujúcich prvok nadprirodzeného.

Za základné prvky náboženstva pokladáme náboženskú vieru, náboženské symboly, náboženské praktiky, skupiny, resp. spoločenstvá veriacich, náboženské skúsenosti či zážitky a náboženské morálne doktríny, prípadne životné filozofie.

Náboženstvo zväčša nemá statický charakter, hoci dogmatické predstavy niektorých náboženských smerov sa ho snažia do istej miery zachovať. Jednotlivé náboženské systémy prechádzajú rôznymi metamorfózami, od jednoduchých, antropomorfných predstáv polyteistických kmeňových božstiev až k predstavám Boha v monoteistických náboženstiev, v prípade niektorých východných náboženstiev dokonca k systémom, v ktorých predstava Boha úplne absentuje. Z tohoto hľadiska znie pojem náboženstvo zavádzajúco, no vo všeobecnosti sa týka akéhokoľvek vzťahovania sa človeka k nadprirodzenu, ktorého prítomnosť je pociťovaná prostredníctvom náboženskej skúsenosti. Náboženská skúsenosť je predmetom mysticizmu. K veľkým náboženským systémom sa zväčša viaže posvätná literatúra, v ktorej sú obsiahnuté predstavy o priebehu stvorenia sveta a ľudí, predstavy o posmrtnom živote, obsahuje morálne normy a hodnotové rebríčky. Poskytuje tak veriacemu človeku komplexný pohľad na svet. Pre mnohých religióznych ľudí podáva náboženstvo a náboženské písomnosti vysvetlenie zmyselu a smerovanie ich existencii.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.