Žiaľ ešte nikdy neboli ľudia schopní prežívať svoju sexualitu tak ľahkovážne, ako aj čisto bez akýchkoľvek pocitov viny a ponižujúcich zahanbení tak, ako v súčasnosti. Stáva sa, že v človeku vybuchne erotický zážitok a on je celý zhypnotizovaný tým, kto angažuje jeho zmyslovú stránku. Tamten sa mu javí ako ideálny partner v čerpaní zmyslových príjemností. Preto tá žiadostivosť. Chce sa s ním čo najskôr spojiť, vlastniť ho. Všetky myšlienky, všetko konanie je skoncentrované v tom, aby sa dosiahol cieľ žiadostivosti. Kontakt s týmto objektom žiadostivosti prinesie vysnívané erotické príjemnosti až dôjde k akémusi zasýteniu, uspokojeniu. A môže sa ukázať, že ten, ktorý bol objektom žiadostivosti, je neznesiteľný, že sa nedá s ním žiť, že je strašne egoistický. V podstate ho dotyčný nikdy nemiloval, lebo nebolo čo milovať. A všetko to, čo medzi nimi doteraz bolo nebola žiadna láska, ale len vášeň, telesná žiadostivosť. „Telesné spojenie slobodného muža so slobodnou ženou mimo manželstva sa nazýva smilstvom. Je v závažnom rozpore s dôstojnosťou osôb a s ľudskou sexualitou, ktorá je prirodzene zameraná na dobro manželov, ako aj na plodenie a výchovu detí. Okrem toho je veľkým pohoršením, keď sa tým kazí mládež“ (KKC 2353). Klasické pravidlo sexuality je veľmi jednoduché. Uspokojenie zo samotného sexuálneho aktu nadobúda pravý ľudský význam vtedy, ak jeho cieľom je láskyplné zjednotenie dvoch ľudí, ktorí sú viazaní definitívnou vzájomnou vernosťou a sú otvorení pre plodnosť. Všetko, čo sa vymyká z tohto pravidla, nie je v poriadku. Patrí tu dlhý rad skutkov, gest, myšlienok, túžob, ktoré idú správnym smerom alebo sa viac či menej odkláňajú od tohto pravidla. Iné myšlienky alebo skutky dokonca akoby zabudli na fakt stretnutia, točia sa len okolo seba, prípadne druhého človeka, ktorého využívajú iba ako nejaký nástroj na vlastné uspokojenie. Toto sú tie najbolestnejšie zvrátenosti. O tomto všetkom bola v morálnych textoch vypracovaná kazuistika. Nemožno však tvrdiť, že každý takýto „neporiadok“ je hriechom v teologickom a náboženskom zmysle slova. Aby sme mohli hovoriť o hriechu, treba si uvedomovať, že takýto slobodný a nepotrebný skutok vážnym spôsobom narúša vnútornú rovnováhu a vzťahy v oblasti sexuality, a teda aj vzťah podriadenia sa Božiemu plánu s ľudským šťastím. Keďže každé jedno predchádzajúce obdobie v živote človeka je základom pre obdobie ďalšie, aj spôsob akým chlapec a dievča prežívajú svoje predmanželské obdobie, sa odzrkadľuje v ďalšom období manželstva. Kvalita manželského života je teda priamo podmienená kvalitou života predmanželského. „Láska mladých je obdobím budovania vzťahov k svojmu okoliu, k sebe aj k iným ľuďom. Ak mladý človek chce lásku správne žiť, potrebuje ju vnímať a prijímať vo svetle Božej lásky, podľa návodu na šťastný život: z Božích prikázaní, ale aj z Božieho hlasu v nás – zo svedomia. Toto obdobie je poznačené silným hľadaním základných právd o živote. Vtedy sa tvorí hodnotový systém, aby sa mladý človek vedel v dôležitých životných situáciách správne rozhodovať. Mladý človek často búrlivo prijíma či neprijíma skúsenosti iných, hodnotí ich kriticky, vytvára si vlastné názory. Črtá sa jeho charakter, preto je veľmi dôležité, aby sa vyvíjal v atmosfére pravdy a lásky. Ako citovo nezrelá osoba sa ľahko môže dať negatívne ovplyvniť. Deformuje sa.“ Čo sa má v dobe pred manželstvom obzvlášť poznať, sú predovšetkým osobné kvality partnerov, najmä ich schopnosť milovať a byť verný. Tradičná norma predmanželskej zdržanlivosti tu môže byť pomocou z dôvodu, ako si vyskúšať niečo z toho sebaovládania, ktoré sa bude často vyžadovať aj neskôr, či už v rámci manželstva, alebo voči iným osobám. Či sa nejaké manželstvo skutočne vydarí, sa nedá nijak dopredu vyskúšať. Jedným z najdôležitejších predpokladov tohto úspechu bude práve to, že k sebe partneri nepristupujú s úmyslom vyskúšať sa ale, že sú ochotní podstúpiť riziko bezvýhradného rozhodnutia sa pre druhého. Preberanie zodpovednosti človeka za človeka je krásnou, ale zároveň veľmi vážnou etapou ľudského života. Chlapec si uvedomuje, že mu jeho dievča verí, a preto ju nechce nikdy sklamať. Dievča konečne nachádza niekoho, kto ju prijme takú, aká je. Je šťastná, že môže patriť niekomu, koho ľúbi a on je zasa iba jej. Sprievodným javom začínajúceho vzťahu je to, že môže patriť niekomu, koho ľúbi a on je zas iba jej. Sprievodným javom začínajúceho vzťahu je to, že medzi mladými postupne vznikajú určité záväzky, a to už nie je také jednoduché, preto sa to nesmie brať ľahkovážne. Človek totiž investuje to najväčšie bohatstvo – svoje srdce s nádejou, že ten druhý to nikdy nezneužije, že neublíži. Práve preto je veľmi dôležité, aby to bol človek zrelý a zodpovedný, aby bol hodný partnerovej dôvery. Ľudia, ktorí sa ľúbia, by mali vyhovieť svojej túžbe až potom, keď si duša celkom privlastnila znak úplného odovzdania sa. Túžba by nikdy nemala „predbehnúť“ srdce, to znamená, že telo nemá vo svojej „reči“ povedať viac, ako je pravda. To konkrétne znamená, že ľudia by sa mali sexuálne zjednotiť až potom, keď sa rozhodli, pre manželstvo a nie až potom, po tom sa rozhodovať. Pritom skúsenosť všetkých národov ukázala, že rozhodnutie sa bez určitého zverejnenia ostáva v mnohých, prípadoch nanajvýš otázne a môže sa stať zdrojom mnohých utrpení. Z tohto dôvodu, ale aj z iných dôvodov sa vyvinuli tak svetské, ako aj náboženské svadobné obrady. Pre kresťana je v každom prípade jednoznačné, že jeho manželstvo sa skutočne začne až s „áno“ pred Božou tvárou. Z toho, prirodzene tiež vyplýva. Čím je láska menšia a vôľa viazať sa slabšia, o toľko je hriech väčší. Či teda chceme, alebo nie, sexuálne spojenie sa je a ostáva znakom pre úplné odovzdanie sa. „Plný význam sexuálneho styku môžeme vyjadriť len vtedy, keď sa naučíme cez odriekanie a pokánie sebakontrole, ktorá je potrebná na to, aby sme prekonali svoje sebectvo. Len potom môžeme pravdivo vyjadriť a určiť v našej mysli a v srdci, čo náš akt sexuálneho styku skutočne hovorí v symbolizme a cez symbolizmus, že taký silný, ako prirodzene je, bol naplnený Bohom cez jeho Zjavenie oveľa väčším významom.“ Samozrejme nesmieme zabudnúť na to, že zneužitie sexu v akejkoľvek forme škodí nášmu zdraviu. „Preto katolícka mravoveda určuje predpoklady šťastného manželstva: - Telesná neporušenosť je základnou požiadavkou u ľudí, ktorí sa pripravujú na manželstvo. - Hlboký citový vzťah je druhým predpokladom šťastného manželstva. (Zakladá sa na vzájomnej úcte.) - Vzájomná diskrétnosť o živote pred manželstvom. (Sexuálna skúsenosť neoprávňuje, aby o svojich predmanželských „dobrodružstvách“ hovorili. Oslabuje to dôveru, vernosť, úctu a lásku.) - Ovládanie pudov. (Tlmiť pudové impulzy povahy sexuálnej pred svadbou i po svadbe je možné a nevyhnutné. Emocionálny život človeka sa dá kontrolovať rozumom a usmerňovať vôľou.) - Súlad v intímnom styku. (Je to jeden z postulátov dobrého manželského spolunažívania.) - Slušnosť, nežnosť a jemnosť. - Primerané bývanie. (Otázka bývania je problémom nielen sociálnym, hygienickým, ale aj morálnym. Zdravé, primerané bývanie je podmienkou spokojného rodinného života.)“ Nezabudnime ak sa človek pripravuje na manželstvo naozaj zodpovedne, mal by si po dobu zásnub plne uchovávať možnosť rozchodu, v tom prípade, že sa ukáže, že by manželstvo bolo zaťažené príliš veľkými ťažkosťami a že by s veľkou pravdepodobnosťou nevydržalo. Táto šanca ale bude existovať len v tom prípade, ak sa človek už pred manželstvom nezaviaže natoľko, že sa tým prakticky predbieha samotné manželstvo.