„Niekedy je pokušenie v oblasti sexuality také dotieravé ako Putifarova žena, prehovára nás deň čo deň. Pokušenie čaká na čas, keď budeš sám, bez svojho Boha, keď sa budeš spoliehať na vlastnú šikovnosť a silu. Vie, že vtedy neobstojíš.“ Preto hlavná kresťanská norma, odporúčajúca pohlavnú zdržanlivosť pred manželstvom, nie je len akýmsi samoúčelným zákazom, ale jej najdôležitejšou úlohou je poskytnúť človeku úprimnú radu v určitom predstihu, a to preto aby sa vyhol vlastným omylom. „V dobe pred manželstvom sa jedná o to, aby sa partneri vzájomne zblížili aj so svojimi životnými skúsenosťami. Sila sexuality činí partnera príťažlivým a zaujímavým vo všetkých životných oblastiach. Kdesi však sexuálny záujem obstará ukvapené a bezprostredné uspokojenie, tam hrozí nebezpečenstvo, že sa uškodí sublimácii pohlavných síl. Sexuálna energia potom už neslúži tomu, aby prenikla partnerský vzťah vo všetkých jeho dimenziách a obohatila ho.“ Napriek jasným morálnym pravidlám pohlavného života môžeme stále častejšie pozorovať vzrastajúcu nedočkavosť a bezohľadnú nedisciplinovanosť mladých ľudí, neschopných počkať s pohlavným životom až do manželstva. A napriek tomu práve títo mladí ľudia si neuvedomujú aj problémy s týmto súvisiace, nehovoriac o následkoch, ktoré odmietajú niesť Sú to najmä rozvodovosť, interrupcie, deti počaté a narodené mimo manželstva, mnohokrát napriek bohato používanej antikoncepcii, ktorá navyše nešetrí zdravie ženy a úprimnosť jednotlivých vzťahov. „Šťastní sú mladý chlapec a dievča, ktorí žijú pre Pána Boha! Poslúchajú Ho a čakajú na sex po svadbe. Nepoužívajú sex na zlepšenie lásky. Po svadbe sa začnú tešiť zo sexu. Áno, oni sa mu skutočne tešia! Uvedomujú si, že sex nie je testom, pre zlepšenie niečoho. Uvedomujú si: teraz, keď sme zosobášení, Pán Boh chce, aby sme sa spoločne tešili i zo sexuálneho spolužitia.“ Sexualitu s plnou zodpovednosťou možno žiť a uskutočňovať len tam, kde dvaja partneri spolu nehľadajú len prechodné dobrodružstvo, ale sú si vedomí vzájomnej zodpovednosti a vzájomného spútania sa aj pre budúcnosť. Tím sa ako vlastné miesto sexuálneho vzťahu ukazuje jedine manželstvo. Oddávať sa sexuálnej aktivite akéhokoľvek druhu, bez toho aby partneri boli spojení putom manželstva, je znesvätením. Závoj dôvernosti medzi mužom a ženou sa nesmie odhrnúť bez Božieho požehnania a bez požehnania cirkvi v manželstve. Čo to znamená? Jednoducho to, že netreba začínať s pohlavným životom pred manželstvom, lebo si človek často veľmi ublíži. Skaličí svoju schopnosť milovať a pochová každú pravú lásku, o ktorej sníva. Hriech je sebazmrzačením a či si to človek prizná alebo nie, najhoršie je na tom zranené srdce. Lebo sex pred manželstvom nemôže budovať skutočnú lásku. Sexualita sa dá zvládnuť oveľa jednoduchšie, než by sme si mysleli. Treba si uvedomiť, že sexuálne vzrušenie vzniká na podnet mozgového centra. Dokazuje to skutočnosť, že myšlienka, vôľa, predstavivosť alebo túžba následne vyvolajú fyziologický dej. Sexuálne impulzy sú omnoho menej nutkavé, než sa hovorí. Sexuálny akt je túžba, nie potreba. Pravdaže, zdržanlivosť v tejto oblasti sa dá len ťažko vydržať, ale je možná. „Naučiť sa ovládať neznamená potláčať svoju osobnosť, ale čakať na vhodnú chvíľu, aby človek povedal, čo má na srdci. Nežnosť je láska, ktorá sa vyjadruje bez slov, gestom, pohladením, pohľadom či láskyplnou prítomnosťou. Pod jej vplyvom sa roztápa, čo je tvrdé, zahrieva sa, čo je studené, posilňuje sa, čo je slabé a uzdravuje sa, čo je zranené.“ Sebaovládanie má teda úzke prepojenie so zdržanlivosťou. Najmä v oblasti pohlavného života patrí zdržanlivosť k najvyšším hodnotám, vlastnostiam človeka. Hodnota pre nás má byť to, čo obohacuje a pozdvihuje náš ľudský život. Či už mladý človek alebo aj dospelý, ktorý sa nedokáže v pohlavnom živote ovládať, žije neviazane, voľne, nemravne, je vlastne slabochom, ktorý škodí sám sebe i iným, lebo samého seba, ale i druhých robí nešťastnými. Takého človeka si ľudia potom nemôžu vážiť, pretože sa nesnaží o skutočný cit lásky, je nečestný, necharakterný, takému človeku rozkazuje jeho telo, ktoré postupne, ale isto zaslepuje a zotročuje ducha a srdce. Dá sa povedať, že takíto ľudia akoby „kráčali na hlave“. Ich telo – čiže hmota je na samom vrchu a drží tam vladárske žezlo. „Konzumný vzťah medzi osobami je vždy prejavom egoizmu. Konzumný život vyvoláva v človekovi reflexie. Na každú svoju potrebu sa usiluje reagovať tým, že ju napĺňa a stále viac sa necháva týmito reflexiami unášať. Nehľadá, a možno ani nechce hľadať, nejaký rozumný dôvod, prečo tieto túžby nenapĺňať. Jeho vôľa sa oslabuje a stále viac sa stáva hračkou svojich chúťok.“ Telo, ktoré rozhoduje o všetkom, nakoniec potlačí aj city, ktoré otupejú a nedovolia, aby sa prejavil rozum. Vôľa takýchto ľudí je veľmi slabá, takže sa nedokážu ani premáhať. Svedčí o tom aj samotné vyhľadávanie pohlavnej rozkoše, príjemných pocitov a zážitkov a to len kvôli sebe samému, aby si uspokojili len svoje ja. Z toho potom vyplýva, že im vôbec nejde o ozajstnú lásku, ktorá myslí na toho druhého. Mladý človek sa musí naučiť úplnej zdržanlivosti a získať dokonalé ovládanie sexuálnych túžob a žiadostí, skôr ako je pripravený úplne sa vložiť do manželstva. Sexuálny akt je symbolom sebadarovania jedného partnera druhému v láske. Osoba, ktorá ešte neovláda seba samu, sa však ani nemôže dať druhému. Ak muž nie je schopný úplnej kontroly, nie je schopný úplne sa darovať svojej manželke. Takisto aj žena musí vedieť ovládať svoje emócie a pocity, ak sa chce skutočne slobodne odovzdať ako dar svojmu manželovi. Okrem toho, muž aj žena sú v manželstve často nútení k sebakontrole, zdržanlivosti, abstinencii v najprísnejšom zmysle, napríklad, ak je jeden z partnerov vážne chorý; tesne pred a po pôrode; keď sú partneri od seba oddelení kvôli zamestnaniu alebo vojne. Samozrejme, ich láska nemusí byť vtedy menšia; a práve vtedy sa musí preukázať jej veľkosť, v totálnej abstinencii od sexuálnej aktivity. Sexuálnu etiku je potrebné v prvom rade odvíjať od pozitívneho obsahu a zmyslu pohlavného partnerstva, a nie len od právneho myslenia, od zákazov či dokonca od negatívneho postoja voči sexualite vôbec. Dnešného človeka možno osloviť požiadavkom pohlavnej zdržanlivosti nakoniec len tam, kde sa mu objasní, prečo je takého odriekanie si dôležité a čomu pomáha, aké hodnoty sa majú týmto požiadavkom chrániť. Teda čím budú pozitívne hodnoty jasnejšie viditeľné, tím lepšie bude možné zdôvodniť aj etické požiadavky z týchto hodnôt jednoznačne vyplývajúcich.