nie označením vzťahu medzi ľuďmi. Stretávame sa tu s javmi ako je nevera, vykorisťovanie, prepadnutie vášňam a závislostiam, utrpenie a krivda. „Pozerať sa na sexualitu Božími očami znamená pozrieť sa jej priamo do tváre a vidieť ju takú, akou skutočne je. Každý iný pohľad je krátkozraký. Každý iný prístup deformuje realitu. Nemravný je ten, kto sa zastaví na polceste jej tajomstva. To znamená pokiaľ sa nebudeme na sexualitu pozerať z pohľadu večnosti, bude pre nás iba chvíľkovou vášnivou, ale prázdnou skúsenosťou, a nie poslom života. Pozerať sa na sexualitu v plnom svetle znamená obnoviť jej pôvodnú žiaru, akú mala pri svojom zrode: v Božom srdci.“ Prirodzená náklonnosť k sexuálnej aktivite neodpovedá vždy vydarenému ľudstvu a humánnej sexualite, ale môže viesť až ku strate jeho „ľudskej tváre“; je teda žiadúce, ba priam nutné, aby bola regulovaná istými pravidlami, ktoré slúžia integrovaniu sexuality do osoby. My sami potrebujeme byť presvedčení o skutočnom dobre nášho tela a osobitne našej vlastnej sexuality. Paradoxne niekedy nám v tomto presvedčení bráni strach z vlastnej sexuality. Vskutku sa jej bojíme a to preto, lebo je vášnivá a ľahko sa nám môže vymknúť spod kontroly. Inokedy, ale pohŕdame svojou sexualitou, pretože nám pripadá hrubá, nečistá, alebo preto, že v nej nachádzame „pôžitok“, ale nie skutočný zmysel, význam alebo pravú ľudskú hodnotu. Najlepšia ochrana, pred hriechom, v tejto oblasti je vážiť si a ctiť si ju tak, ako si ju váži a ctí Pán Boh. Keď ňou pohŕdame, zabúdame na to, že práve Boh urobil naše telá tak, aby fungovali aj týmto spôsobom. Boh nás stvoril ako pohlavné bytosti a celý náš svet zaplnil pohlavnými bytosťami. Áno, Boh chce, aby sme na tomto svete žili zdravým, pozitívnym, svätým, čiže kresťanským spôsobom. „Keď si človek naplno uvedomí hĺbku tohto ponímania seba samého, vtedy môže pochopiť duchovný význam svojej sexuality. Telesnú rozkoš prežíva človek, kým je telo vzrušované. Duchovná rozkoš sexuality človeka pretrváva stále, pretože je založená na vedomí, že existuje človek, ktorého má rád a obaja sú si vzájomným darom.“ Žiaľ vo vedomí mnohých ľudí existuje alternatíva: odporovať Bohu a vyhľadávať sexuálne zážitky, alebo sa Bohu podrobiť a tlmiť a ničiť v sebe všetky sexuálne pocity a túžby. Zdá sa im, že Bohu sa radosti spojené s využitím ľudskej sexuality priečia; a čo viac, že Boh na príjemné zážitky spojené u človeka so sexualitou, žiarli. A tak často prežívajú vlastnú sexualitu s ťažkým pocitom viny. „Keď je sex niečo krásne, tak prečo o ňom dospelý tak neradi rozprávajú?“ – pýta sa mnohokrát mladý človek. Boh stvoril človeka s jeho sexualitou preto, aby – v rámci zákonov, ktoré sú vpísané do tohto daru – ju využíval k svojmu dobru a k dobru iných. Sexualita sa totiž riadi určitými zákonmi. Povinnosťou človeka je tieto zákony najprv poznať, a až potom sa im prispôsobiť. Len ten, kto tieto zákony vpísané do ľudskej sexuality berie na vedomie, môže sexualitu plne a zrelo využívať. Sexualita nie je príležitosť k „lacnej“ zábave. Neprispôsobenie sa zákonom, ktoré v nej vládnu, je namierené predovšetkým nie proti Pánu Bohu, ale proti človeku samotnému. „Docenenie ľudskej sexuality spočíva predovšetkým v poznávaní jej pozitívneho rozmeru. Docenenie sexuality taktiež znamená uvedomenie si, že je taktiež miestom vzájomnej lásky a odovzdanosti. Docenenie sexuality sa však niekedy zamieňa za absolutizáciu telesnej stránky, sexuálnych zážitkov. Telesné sexuálne skúsenosti samy o sebe – bez skúseností citových a bez duchovných podkladov – človeka spaľujú a robia ho vnútorne prázdnym.“ Najsilnejším prejavom sexuality v telesnej rovine sú pohlavné orgány, presnejšie povedané pohlavný akt. Sexualita a pohlavnosť sú úzko späté, ale tieto pojmy si nesmieme vôbec zamieňať. Výraz pohlavnosť obsahuje fyziologický rozmer odovzdávania života, zatiaľ čo sexualita zahŕňa celého človeka. Teda stručne povedané, sexuálna jednota predstavuje omnoho viac než len jednoduché telesné spojenie. Čo však s tým všetkým, čo pohlavnému aktu predchádza? Nuž sexuálny vzťah sa nikdy neobmedzí len na neutrálny akt. Vkladá sa doň celý človek. Prečo? Pretože žiadna telesná skúsenosť sa nezaobíde bez toho, aby sa do nej nevložila duša človeka a nebola zasiahnutá aj duša partnera. Práve preto je pohlavné spojenie veľmi vážna a vznešená vec, ktorá zanecháva v človeku hlboké, veľmi hlboké stopy. „Pohlavie slúži na prokreáciu. Len taký spôsob rozmnožovania je možný v biosfére. U človeka má pohlavie personalistické rozmery. Obohacuje bytie človeka, slúži jeho existencii, stáva sa jednou zo základných tém psychického a duchovného života. Podstata človečenstva a osoby je v každom pohlaví tá istá. Pohlavie je nielen niečím biologickým, ale aj prozopoickým.“ Nezabúdajme, že sexuálnu energiu je potrebné usmerňovať a ovládať, aby sa z nej stal zdroj „ohňa a svetla“: lásky a radosti. Nezabúdajme, že ľudská sexualita nie je len nejakou „funkciou“, ale je aj spôsobom existencie. Nezabúdajme, že iba v kontexte lásky, ktorá je citlivá na dobro a ktorá chce urobiť toho druhého lepším, sa sexuálny život naozaj stáva plne ľudskou skutočnosťou. K takémuto prechodu však nedochádza automaticky či náhodou, je to výsledok výchovy, ktorej podstatným momentom je schopnosť ovládať svoje sexuálne pohnútky, svoje túžby. Naučiť sa milovať, neznamená pustiť sa do techník sexuálneho aktu ani do vyhľadávania uspokojenia bez vzájomného zjednotenia sa a jeho otvorenosti pre dar života. „Výchova k sexualite je integrujúcim momentom celého výchovného procesu. Prechod z obdobia dospievania do veku dospelosti nespočíva v okamihu intelektuálnej zrelosti, ale vo chvíli, keď sa daný človek naučí altruistickej, nezištnej láske, oslobodenej od vlastných záujmov. Chlapec a dievča sa stávajú mužom a ženou vtedy, keď sú schopní zabúdať na seba pre dobro toho druhého a ostatných. Skôr ako sa tak stane, sú na psychologickej rovine stále dospievajúcimi, ba dokonca deťmi.“ Tajomstvo sexuality človeka je tajomstvo jeho podobnosti s Ježišom Kristom. Plnosť prirodzeného zákona je zhrnutá jedine v ňom. Či skôr by sme mali povedať, že On je zákonom ľudskej podstaty. On je naša prirodzená podstata vo svojej dokonalosti. On je norma pre všetko, čo robíme, myslíme alebo dúfame. Kristus je ten, kto dáva otázky a úlohy, súvislosti a odpovede – nie my, ani naša veda. Uvedomme si, že pravý obraz ľudskej sexuality – alebo aj čohokoľvek iného v našej podstate – je len v tom, čo je obsiahnuté v Ježišovi Kristovi. Len v ňom samotnom nájdeme našu neporušenú ľudskú podstatu v jej absolútnej plnosti, ako to mal Boh v úmysle od samého začiatku.