Prechádza vnútornými krízami.“ „Niektorí ľudia si mysli, že k voľnej láske ich núti ťažká situácia, hospodárska, kultúrna alebo náboženská, lebo keby uzavreli manželstvo, vystavili by sa škodám, strate hospodárskych výhod, nespravodlivej diskriminácii a pod. V mnohých iných prípadoch sa stretávame s postojom vyjadrujúcim pohŕdanie, odmietanie spoločnosti a protest proti nej, ako aj proti rodinnej ustanovizni, sociálno-politickému poriadku, alebo s postojom, ktorý hľadá iba pôžitok. Napokon iných k tomu dohnal nevedomosť a chudoba, niekedy podmienky zapríčinené nespravodlivosťou, alebo psychická nezrelosť, ktorá v nich budí neistotu a strach zo stáleho a trvalého zväzku. V niektorých krajinách tradičné zvyky umožňujú uzavrieť skutočné a pravé manželstvo až po určitom období spolunažívania a narodení prvého dieťaťa. Tieto prípady nesú so sebou vážne následky, tak náboženské a mravné, ako je strata náboženského chápania manželstva, videného ako obraz zmluvy Boha so svojim ľudom, strata milostí a zotretie pojmu rodiny.“ Dnes sa jednoducho tvrdí, že človek musí prijať a uspokojiť všetky svoje psychofyzické a psychosomatické pohnútky, že ovládanie sexuality by viedlo k prehnanému napätiu a následne k neurotickým ochoreniam. Mnohí hovoria: „Telo je moje a budem si s ním robiť, čo sa mi zachce. Som zodpovedný za svoje vonkajšie prejavy, ktoré škodia iným, ale nikomu sa nemusím zodpovedať za svoje telo. Ale kto takto hovorí, protirečí všetkému, čo sme doteraz povedali o tele ako o vzťahu.“ Dávame sa ovplyvňovať kultúrou zmyselnosti a prevládajúcou hedonistickou atmosférou. Výnimkou nie sú ani mnohí kresťania, ktorí prijímajú princíp Božieho prvenstva nad telom, ale s nepredstaviteľnou ľahkosťou sledujú noviny, časopisy, filmy, predstavenia každého druhu, následkom čoho je ľahkovážny prístup zatemňujúci krásu čistoty. „Priemerné americké dieťa, predtým ako vychodí základnú školu, je svedkom okolo 8-tisíc televíznych vrážd a 100-tisíc aktov násilia. Počas jedného náhodne vybraného týždňa v roku 1993 bolo v hlavnom sledovacom čase na staniciach ABC, NBC, CBS a Fox odvysielaných 45 sexuálnych scén, z ktorých 23 sa odohralo medzi nezosobášenými dvojicami, 16 zobrazovalo manželskú neveru, 4 boli medzi manželmi, 1 zachytila homosexuálnu dvojicu a 1 mladistvý pár. Nebezpečenstvo zhoršovania morálky v masmédiách je o to väčšie, že človek si naň rýchlo zvyká a považuje ho za normálny stav. Registruje iba veľké prešľapy proti konvencii, avšak to, čo bolo veľkým prešľapom pred pár rokmi, dnes prejde bez povšimnutia. Triedenie filmov podľa vhodnosti od určitého veku nezastavilo znižovanie ich kvality. Priemerný film pre divákov nad 18 rokov natočený v roku 1991 obsahoval 22 vulgárnych výrazov pre súlož či 14 výrazov pre ľudské výkaly. Opakujem, že ide o priemer, to znamená, že mnohé filmy obsahujú podstatne väčší rozsah vulgárneho slovníka.“ Môžeme konštatovať, že konzum sexu zredukoval telo na tovar, často len na výmenný tovar či prostriedok reklamy predaja. Sexualitu človeka nemožno obmedziť iba na vec či idol, čiže na určitý obraz. Telo, jeho vonkajšia krása, oslobodenie jeho pocitov, je dnes stredobodom kultúry. A keďže naša kultúra je kultúrou „obrazu“, a nie ducha, nedokáže vnímať hlbší a pravdivejší rozmer tela. „Vy, ktorí ste mladí, majte veľmi veľkú úctu k svojmu telu a k telu iného človeka! Vaše telo nech je v službách vášho hlbokého ja! Vaše gestá a vaše pohľady nech sú vždy odrazom vašej duše! Treba sa snáď klaňať telu? Nie, to nikdy! Treba snáď pohŕdať telom? To už vôbec nie. Telo treba ovládať! Áno! Treba ho premeniť!“ Všetkých tých, ktorý dôsledne žijú Božiu vôľu, svet nepochopí a bude ich chovanie považovať, prinajmenšom za provokáciu (porov. 1 Pt 4,4). Za dve tisíce rokov ľudia neučinili svoj svet o nič tolerantnejším k Ježišovmu spásnemu posolstvu, než bol za jeho čias. Tí, ktorý nie sú ochotní prijať túto Jeho cestu, budú nemylo znášať, a dokonca možno aj trestať tých, ktorí o ňom svedčia. Stret je skôr či neskôr nevyhnutný (porov. Ján 15,18-20). Ale pokiaľ sa my, ktorí tvrdíme, že sme Kristovými „vernými nasledovníkmi“, bojíme žiť podľa jeho príkazov, pretože máme strach z tohto prenasledovania, kto teda má podľa nich žiť? A pokiaľ nie je úlohou Božej cirkvi prinášať do temnoty sveta svetlo Kristove, čia je to teda úloha? Naša nádej spočíva v príchode Božieho kráľovstva. Čakajme teda verne na tento deň. Každé jedno slovo, ktoré povieme, všetko, naozaj všetko čo urobíme, by malo byť inšpirované a ovplyvnené naším očakávaním. Každý vzťah a každé manželstvo by malo byť jeho symbolom. Preto je veľmi dôležité prežívať sexualitu ako výraz lásky a spoločenstva s Bohom. „Verní kresťania sa nesmú dať zastrašiť a nesmú sa prispôsobiť duchu tohto sveta. Práve naopak, sú povolaní, aby uznávali najvyššiu moc Boha a jeho zákona, aby nechali zaznieť svoj hlas a zjednotili svoje úsilie v mene mravných hodnôt, aby poskytli spoločnosti vzor správneho života, aby pomáhali núdznym. Kresťania sú povolaní, aby konali v jasnom presvedčení, že milosť je mocnejšia ako hriech v dôsledku víťazstva Kristovho kríža.“ Ako veriaci máme byť žiariacim „slnkom“, ktoré zreteľne žiari v temnote okolitej sexuálnej nemorálnosti. Buďme tým príkladom, tou „nepochopiteľnou“ záhadou a paradoxom, aký je čistý život v očiach neveriacich. „Keď kresťania pochybujú, váhajú a nie sú dostatočne presvedčení, aký význam má sexualita alebo ako tento význam nájsť v praktickom živote, vtedy nastupujú tí, ktorí nemajú pochybnosti a robia rozhodnutia za spoločnosť.“ V tom nerovnom „boji“ nám isto pomôže aj Sväté písmo kde sa nachádzajú opisy konkrétneho sexuálneho správania človeka, niekedy s komentárom, inokedy bez neho. Sväté písmo hovorí o týchto veciach otvorene, a hoci sexualitu nezdôrazňuje, neváha povedať, čo znamená. „Od prvej strany Písma až po poslednú, rozmanité aspekty ľudského sexuálneho života, sú použité na to, aby symbolizovali vzťahy medzi Bohom a jeho ľudom. Poslanie a dôstojnosť človeka, jeho hriechy, jeho vykúpenie a konečná oslava sú vyjadrené ako obrazy narodenia, manželstva, cudzoložstva, pokánia, obnovenia sľubov a konečného znovuzjednotenia, ktoré sa stane dokonalou jednotou vo večnosti. Tomuto symbolizmu musí porozumieť každý z nás, pretože nám ukazuje, čo si Boh myslí o našej sexualite.“ Nezabúdajme, nemôžeme len utekať pred častou hrozbou hriechu. Namiesto toho musíme aktívne odporovať všetkému, čo sa protiví Pánu Bohu. Každý deň musíme otvorene bojovať zo všetkým, čo znehodnocuje, alebo ničí život, so všetkým, tým čo vedie ku sváru a rozdeleniu. My máme ukázať, že existuje nová, správna cesta, a ukázať svetu novú skutočnosť, skutočnosť Božej spravodlivosti a svätosti, ktorá je v rozpore s duchom tohto sveta. Musíme svojim každodenným životom vyjadriť, že všetci muži a ženy môžu a musia žiť v čistote, miery, v jednote a láske. Nikdy sa nesmieme báť výsmechu a ohovárania, ktoré nám naše svedectvo prinesie. Pre nás by mala byť dôležitá a rozhodujúca predovšetkým Božia budúcnosť – úžasná budúcnosť jeho kráľovstva, nie súčasné „skutočnosti“ ľudskej spoločnosti. Poslednú hodinu dejín má vo svojich rukách Boh a každý deň nášho života by mal byť prípravou na túto hodinu.