Sv. Klement Rímsky
Sv. Klement Rímsky patrí k apoštolským Otcom. „Klement požíval v kresťanskom staroveku veľmi vysoké uznanie, hoci sa zachoval iba jeden spis z jeho pera, list Korinťanom, ktorý bol adresovaný kresťanskej obci v Korine. Tento list sýrska cirkev dokonca započítala medzi kánonické spisy Nového zákona a je pripojený aj do Alexandrijského biblického kódexu“ . Klement Rímsky bol biskupom. Sv. Irenej ho označuje za 4. rimského nástupcu sv. Petra. Tertulián uvádza, že ho ordinoval sám sv. Peter apoštol. Klement bol vyhnaný do Chersonezu, ale viacerí autori považujú správy o jeho vyhnaní a jeho mučeníckej smrti vo vlnách Čierneho mora za legendárne, keďže pochádzajú zo 4. storočia. Preto je veľmi ťažko tieto všetky správy potvrdiť. Klement zomrel mimo Ríma lebo sa nespomína jeho hrob. Jeho spomienka sa koná 23. novembra. Údajne Bazilika sv. Klementa v Ríme stojí na základoch jeho domu. Ako bolo spomenuté, že z jeho pera bol zachovaný iba jeden list a to list Korinťanom. Nazýva sa taktiež Klementov list. Tento list bol napísaný v posledných rokoch cisára Domiciána r. 96. Príležitosťou k napísaniu prvého listu Korinťanom boli spory v cirkevnej obci v Korinte. Mladší členovia obce sa postavili naprieč proti svojím presbyterom a vyhnali ich z úradu. „Hlavné myšlienky tohto listu dáva dôležité svedectvo primátu Rímskeho biskupa“. Svedectvo o Božskom pôvode hierarchie, taktiež o rozdelení Cirkvi na klérus a laikov. Autor v tomto liste uvádza, že apoštoli majú moc od samotného Ježiša Krista, ktorý je poslaný od Boha. Klement povedal, že Cirkev vedú biskupi a diakoni. Označuje ich pod menom presbyteroj. Sv. Klement Rímsky píše ako vedomý si svojej autority i svojej zodpovednosti za ostatné cirkevné spoločenstvá. To dokazuje aj nasledujúci krátky úryvok z jeho listu: „ Božia Cirkev, ktorá má dočasný pobyt v Ríme, pozdravuje Božiu Cirkev s dočasným pobytom v Korinte, povolanú k svätosti, z Božej vôle očistenú skrze nášho Pána Ježiša Krista. Nech vás naplní milosť a pokoj všemohúceho Boha skrze Ježiša Krista. Pre nepredvídané opätovné pohromy a ukrutnosti, žiaľ uvedomili sme si trochu oneskorene, že pozornosť máme venovať u vás pretriasaným záležitostiam, menovite mrzkému a bezbožnému rozbroju nedôstojnému na Božích vyvolených. Rozdúchalo ho niekoľko nerozvážnych a namyslených osôb až do poblúdenia, že vaše vznešené, zvučné i všetkým ľuďom veľmi milé meno zakryla potupa a hanba. Milovaný bratia, buďte presvedčení, že pri napomínaní vás, pamätáme aj na seba, lebo všetci sme na tej istej aréne a máme sa rovnako boriť so zlom. Práve preto musíme skončiť s opieraním sa o bezcenné a márnivé myšlienky a obráťme sa znovu k šľachetným a vznešeným zásadám našej tradície. Spoznajme, čo je dobré, čo je potešiteľné a milé v očiach nášho Stvoriteľa. Pozrime na Kristovu krv a spoznáme, akou vzácnou je jeho Otcovi, pretože ju vylial za našu spásu a priniesla milosť zmierenia celého sveta.“ Sv. Klement Rímsky, ako už bolo spomenuté, píše, že všetci kresťania majú ozdobovať čnosti a to je láska, pokánie, poslušnosť, poníženosť, zbožnosť. Klement napomína mladých členov v cirkevnej korinskej obce, ktorí sa postavili proti predstaveným a z úradu ich odstránili, aby všetci oľutovali svoj počin a vec napravili. Všetkých previnilcov vyzýva, aby sa podriadili cirkevným predstaveným, ktorí sú ustanovený od apoštolov alebo nástupcov. Nevyhnutnosť pokánia sv. Klementa nástojčivo nastoľuje a súčasne zdôvodňuje jasnou biblickou argumentáciou. Boh vyzýva človeka ku pokániu, aby sa nad človekom mohol zmilovať. „ Čiňte pokánie všetci z domu Izraela, zmeňte sa, odvráťte sa od svojej neprávosti. Povedz syn môjho ľudu: Keby vaše hriechy boli od zeme až po nebo a keby boli červenšie ako šarlát a černejšie ako vrecovina, avšak keby ste sa obrátili ku mne celým svojím srdcom a povedali by ste : „Otče, vyslyším vás ako sebe zasvätený ľud.“ I preto sv. Klement Vyzýva veriacich v Korinte, aby sa všetci podrobili Božej vôli, pokorne všetci veriaci vzývali jeho milosrdenstvo a zanechali skutky, ktoré ich viedli k smrti, akou sú hádky „ hádky prinášajú rozvrat, 3. kap. a žiarlivosť „ žiarlivosť má vždy škodlivé následky, 4. kap.“
