referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vanda
Utorok, 7. februára 2023
Mukačevské biskupstvo a únia
Dátum pridania: 11.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: elvisko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 359
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 13.1
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 21m 50s
Pomalé čítanie: 32m 45s
 
Camelis počas prvých rokov svojho účinkovania uskutočnil na rozličných miestach eparchie 12 synod a ponavštevoval všetky farnosti, z vizitácii ktorých si robil podrobné poznámky do diára. Zo szatmárskej synody spracoval podrobnú správu o danom stave eparchie pre Kollnicha a pre Congregatio de propaganda fide v Ríme. Na zabezpečenie základného vzdelanie a na rast i upevňovanie náboženského života vydal dve publikácie, a to Bukvar a Katechesis v cyrilike. Na jeho žiadosť bola zriadená zakladina arcibiskupa-kardinála Františka Jányho, szerémskeho biskupa, ktorú odovzdali kňazskému semináru v Trnave na krytie výdavkov gréckokatolíckych seminaristov. Veľké úsilie vyvinul de Camellis na usporiadanie životných podmienok gréckokatolíckeho duchovenstva, ktoré žilo v poddanských podmienkach.

Kráľ Leopold I. vydal 23. augusta 1692 výsadnú listinu pre gréckokatolíckych kňazov, ktorou oslobodil duchovných a ich deti z ponižujúceho poddanského stavu. Podľa uvedenej právnej výsady mali mať gréckokatolícki duchovní rovnaké slobody ako duchovní latinského obradu. V roku 1703 sa z Poľska vrátil František II. Rákoczi, ktorý zorganizoval povstanie proti Habsburgovcom. Biskup de Camelis sa nechcel miešať do sporov, no keď odoprel prísahu vernosti Františkovi II., ten ho zato vykázal z krajiny ako cudzinca a nútil sa ho vzdať sa biskupstva. Preto sa utiahol do Prešova, kde aj zomrel 22. augusta 1706. Jeho smrťou sa uzavrelo jedno veľké dielo, gréckokatolíci však stratili eminentnú osobnosť. V nasledujúcom období bol mukačevský biskupský stolec z rôznych dôvodov neobsadený. Ján Jozef Hodermarský (1707-1716) bol síce generálnym vikárom biskupa De Camellisa, no za povstania Františka II. Rákocziho sa postavil na stranu cisára, a preto musel utiecť na východné Slovensko. Aj keď ho cisár menoval biskupom, Rím toto menovanie nepotvrdil. Napriek starobylej tradícii a historickým dokumentom jágerský biskup si osvojil moc, a to aj napriek tomu, že Užhorodská únia bola podpísaná pod podmienkou, že gréckokatolíci budú mať svojho vlastného biskupa nimi zvoleného a potvrdeného Apoštolským stolcom.

Právny základ bol prejednaný a Apoštolský stolec „de facto“ poprel jeho legálnu existenciu až do jej kanonického uznania v roku 1771. Celé to obdobie bolo časom nezhôd, zásahov a vplyvu svetskej moci. Situácia sa vyvinula tak, že jágerský biskup Štefan Telekéši menoval na čelo mukačevskej eparchie do hodnosti generálneho vikára Juraja Bizancija (1716-1733), ktorého pápež Klement XI. bulou zo dňa 5. februára 1716 menoval najprv vikárom a o dva mesiace biskupom. Veľmi dôležitými sa stali ustanovenia Zamoščskej synody, ktoré riešili otázky gréckokatolíckeho obradu. Po dlhej príprave sa v auguste roku 1720 zišla na synodu hierarchia a duchovenstvo z gréckokatolíckych biskupstiev, nachádzajúcich sa na území poľského kráľovstva v poľskom mestečku Zamošč. Prácam tejto synody predsedal apoštolský nuncius v poľskom kráľovstve Hieroným Grimaldi. Na tejto synode boli prijaté dekréty, rozdelené do 19 titulov, v ktorých sa vlastne aplikovali viaceré ustanovenia Tridentského snemu na podmienky Východnej cirkvi.

Okrem toho tu boli riešené viaceré otázky cirkevnej administrácie a obradového charakteru a najmä to, čo sa týka vysluhovania jednotlivých sviatostí. Obsah jednotlivých titulov je nasledovný:

- O katolíckej viere
- O hlásaní Slova Božieho a o učení katechizmu
- O sviatostiach a o ich vysluhovaní
- O cirkevnej správe
- O metropolitovi
- O biskupoch
- O oficiáloch /cirkevných úradníkoch/
- O notárovi a biskupských poplatkoch 18
- O protopresbyteroch a obvodných dekanoch
- O farároch a farnostiach
- O kláštoroch a mníšskom stave
- O mníškach
- O chrámoch a ochrane ich majetku
- O simonii
- O obnovení vyučovania a o seminároch
- O pôstoch a o sviatkoch
- O ostatkoch svätých, zázrakoch a úcte svätých
- O platoch pre poslancov v štátnom tribunále
- O ustanoveniach synody.

Pápež Benedikt XIII. schválil ustanovenia tejto synody 19. júla 1724 pod titulom Synodum Provincialem Ruthenam. Jej platnosť pre jednotlivé ukrajinské biskupstvá bola tak schválená Svätou stolicou. Dlhší čas však nebolo celkom jasné ani medzi odborníkmi na cirkevné právo, aký vzťah, či záväznosť majú ustanovenia tejto synody pre gréckokatolícku cirkev mimo územia bývalého poľského kráľovstva. V období jej konania žili všetci gréckokatolíci Uhorska pod správou mukačevskej eparchie a v tom čase sa táto naša eparchia nachádzala v závislosti na rímskokatolíckom jágerskom biskupstve. Na základe dokumentov, ktoré uvádzajú vo svojich prácach naši historici J. Dulyškovyč a Michal Lučkaj vieme, že 11. marca 1726 sa v Jágri uskutočnilo stretnutie rímskokatolíckej biskupskej konzistórie s predstaviteľmi mukačevskej grécko-katolíckej eparchie. Na čele tejto delegácie bol generálny vikár Ján Hodermarský a ďalších 17 archipresbyterov zastupujúcich duchovenstvo celej eparchie.

Takmer všetky štatúty prekonzultované a prijaté na tomto jágerskom stretnutí sú vlastne aplikáciou Zamoščskej synody na podmienky mukačevskej eparchie, ba aj v samotnom texte sa doslovne uvádza, že uzávery boli prijaté „podľa Zamoščskej synody“. Druhým krokom, či druhým stupňom uvedenia uzáverov Zamoščskej synody do života mukačevskej eparchie bola tzv. Sevľušská synoda gréckokatolíckeho duchovenstsva konaná 3. februára 1727 v obci Nagy Szolos, čiže Sevľus v Ugočskej župe. Prvotným cieľom tohto stretnutia bolo znovupotvrdenie únie v spomínanej župe, ale zároveň sa potvrdili aj uzávery jágerského stretnutia dotýkajúce sa aplikácie dekrétov Zamoščskej synody. Potvrdzuje to aj zápisnica z tejto synody, prepísaná naším cirkevným historikom Michalom Lučkajom v jeho diele“ Historia Carpato-Ruthenorum“, kde sa doslovne hovorí: „Najprv boli prečítané uzávery stretnutia posvätného jágerského biskupského konzistória, prijaté 11. marca 1726 a následne tu bola osobitným spôsobom prijatá skúsenosť ruténskej provinčnej synody, konanej v meste Zamošč roku 1720 a potvrdenej rímskym pápežom Klementom XI.
 
späť späť   2  |  3  |   4   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.