Sviatosť pokánia – osobné svedectvo.

Možno to bude nakoniec vo forme rozhovoru, možno to bude ucelený text ... treba premyslieť obe alternatívy. Nasledujúci text sú zatiaľ len náznaky myšlienok, ktoré postupne ucelým. Sviatosť pokánia, v súčasnej, historicky konštituovanej podobe – ľudovo spoveď - V súvislosti so sviatosťou pokánia mnoho je nejasností, omylov, mýtov. Môžeme ich rozdeliť na:

§ Omyly, ktorých sa dopúšťajú veriaci, viac či menej praktizujúci kresťania – katolíci.
§ Omyly a chybné predstavy, ktorým podliehajú ľudia mimo katolíckej Cirkvi a neveriaci ľudia vôbec.

Vzťah ku sviatosti zmierenia, postoj voči tejto sviatosti, porozumenie tomuto úkonu sa u mňa vyvíjalo. Niekto po celý svoj život zotrvá v štádiu detinskej, katechizmovej viery, a podľa toho vyzerá i vzťah takého človeka k Sviatostiam. ( To je dobrá myšlienka – to treba rozvinúť.) Katechizmová definícia sviatosti zmierenia je jasná a jednoznačná. Nemusím ju opakovať. Na túto definíciu sa však v mojom živote ? NABALILO ? niekoľko omylov, kvôli ktorým sa spoveď na istý čas stala pre mňa ťažkou, po čase však celkom nemožnou, neuskutočniteľnou.

- Omyl prvý – mylná predstava Boha – bla bla bla ... rozvinieš ... Boh ako trestajúci, tvrdý, neúprosný účtovník, ktorý čaká na ľudské omyly a zlyhania, aby to potom chudákovi veriacemu pri spovedi poriadne vytmavil, preto je spoveď len vtedy dobrá, keď sa pri nej kajúcnic cíti čo najtrápnejšie, ako úplná špina a vyvrheľ ... hej, i taký možno mať postoj voči Bohu, a trvalo mi dosť dlho, kým som sa ho, toho postoja, tej falošnej predstavy Boha, najmä štúdiom teologicko – psychologickej literatúry zbavil ... -

- Omyl druhý – pre strom nevidieť les, malichernosti som vnímal ako ťažké prehrešky a skutočne ťažké hriechy som nevidel ... toto je dosť citlivá vec, ja nechcem v bakalárskej práci vystupovať ako morálna striptérka, pretože o to nejde ... v tejto časti budem teda do istej nevyhnutnej miery veľmi všeobecný, možno dokonca nekonkrétny, prípadne veci iba naznačím v hrubých rysoch ... spoliehajúc sa na príslovečné, sapiente sat – múdremu postačí ...

- Omyl tretí – ktorý plynie z predchádzajúcich a nahrádza ich. Je obzvlášť nebezpečný pre duchovný život, treba ho dešifrovať, pretože vedie k náboženskej ľahostajnosti, indiferentizmu, vlažnosti. Jadro toho omylu spočíva v domnienke, že sviatosťou pokánia sa riešia všetky problémy, že sa stačí vyspovedať a sme za vodou, že tým naše kresťanské povinnosti pominuli. Že sme takpovediac vybabrali s Pánom Bohom, že teraz už na nás nič nemá, pretože sme sa spovedali a sme v stave posväcujúcej milosti. V dnešných dňoch, teda v tomto období svojho života si zvlášť silno uvedomujem do akej miery podlieham tomuto omylu. Bla bla bla ... doplniť o tom, ako sa spoveďou iba začína niečo nové, ako sa ňou samou vôbec nič definitívne nerieši, práve naopak, že sa ňou otvárajú nové obzory pre konkrétne, konštruktívne, kresťanské riešenia ... toho alebo onoho

... to sa dá ilustrovať na príklade, že sa chodievame modliť ku Božskému srdcu, konáme prvé piatky, ale zároveň sú plné sirotince, starobince, všelijaké ústavy, kde sme v duchu falošného kresťanstva strčili to, čo nám nevyhovuje, ale to je drsný príklad, neviem či sa hodí do Bakal. Práce ..., lebo ním posudzujem, čomu neveľmi rozumiem, hádžem blato na ľudí, ktorí sa možno nemohli rozhodnúť inak, o to viac, že ja sám som neurobil nič preto, aby sa tento stav akokoľvek zmenil k lepšiemu ... takže nemám právo takto súdiť, ale to len aby sme pochopili, kam smerujem čo chcem povedať.

- Tieto tri omyly by som rozvinul ... to z pozície katolíka. Následne, čo si myslím o tom, ako vnímajú spoveď nekatolíci, aké tam badať mylné predstavy: - Tu sa v zásade dá vec obmedziť na jedinú výčitku, ktorá je podľa mňa s ohľadom na predchádzajúce, do istej miery pochopiteľná, že totiž neveriaci, alebo nekatolíci, teda okrem ortodoxných, ktorí majú spoveď, sa stretávame s obvinením, že my katolíci, sme si spásu zautomatizovali ... že sme si vymysleli spoveď, že je to najľahšia cesta, že je to klam, ktorým šialime sami seba, že takéto pokrytectvo Boh neberie ... do istej miery majú pravdu. Toto svedectvo je zároveň pokusom o to, odbúrať tieto zjednodušujúce pohľady na sviatosť zmierenia, na obnoch stranách ...