Náboženstvo, alebo zriedkavo relígia, je vzťah človeka k posvätnému, prostredníctvom ktorého človek transcenduje svoju skúsenosť s vonkajšou realitou. V úzkom zmysle je náboženstvo vierou v jedného Boha alebo vo viacerých bohov. Tento vzťah si človek vytvára na základe zemepisného a kultúrneho rámca, v ktorom sa nachádza. O jeho rozmanitosti svedčia nespočetné náboženské predstavy na celom svete. V súčasnej dobe nie sú náboženské predstavy ľudí natoľko viazané zemepisnou polohou a tradíciou z dôvodu jednoduchého šírenia náboženského myslenia po celom svete. Náboženstvo zväčša nemá statický charakter, hoci dogmatické predstavy niektorých náboženských smerov sa ho snažia do istej miery zachovať. Jednotlivé náboženské systémy prechádzajú rôznymi metamorfózami, od jednoduchých, antropomorfných predstáv polyteistických kmeňových božstiev až k predstavám Boha v monoteistických náboženstiev, v prípade niektorých východných náboženstiev dokonca k systémom, v ktorých predstava Boha úplne absentuje. Z tohoto hľadiska znie pojem náboženstvo zavádzajúco, no vo všeobecnosti sa týka akéhokoľvek vzťahovania sa človeka k nadprirodzenu, ktorého prítomnosť je pociťovaná prostredníctvom náboženskej skúsenosti. Náboženská skúsenosť je predmetom mysticizmu. K veľkým náboženským systémom sa zväčša viaže posvätná literatúra, v ktorej sú obsiahnuté predstavy o priebehu stvorenia sveta a ľudí, predstavy o posmrtnom živote, obsahuje morálne normy a hodnotové rebríčky. Poskytuje tak veriacemu človeku komplexný pohľad na svet. Pre mnohých religióznych ľudí podáva náboženstvo a náboženské písomnosti vysvetlenie zmyslu a smerovanie ich existencii. Náboženstvom sa zaoberá viacero vedných disciplín, z rôznych uhlov pohľadu. Je hlavným predmetom záujmu religionistiky, ktorá sa ho snaží skúmať z fenomenologického hľadiska. Ďalej filozofie, antropológie, kulturológie, etnológie a psychológie. Počiatky náboženského cítenia nie je možné bližšie určiť. Predpokladá sa, že sa vyvinulo spolu s vedomím človeka a jeho schopnosťou vnútornej sebareflexie. Za prvé prejavy pociťovania numinózna sa považuje rituálne pochovávanie mŕtvych v období zhruba 40 000 až 10 000 pred Kr., pričom sa predpokladá, že vtedajší ľudia si už vytvárali predstavy o smrti a posmrtnom živote.