ÚVOD

V tejto práci som sa rozhodla venovať islamu, nakoľko je to pre našu kultúru relatívne vzdialené náboženstvo. Ani jedného náboženstva sa obyvatelia Európy a USA neobávajú tak ako islamu. Predstava mnohých ľudí o tomto náboženstve je, že podporuje terorizmus, dosadzuje k moci autoritárske režimy, podnecuje občianske vojny a utláča ženy. V tejto práci by som chcela rozšíriť tento jednostranný pohľad na islam a priblížiť ho aj z inej stránky, nakoľko toto náboženstvo obsahuje oveľa bohatšie a komplexnejšie myšlienky než jeho fundamentalistické extrémy.

ISLAM

Islam je arabské pomenovanie jedného z najväčších monoteistických náboženstiev. Vyznávači islamu - moslimi - majú vlastné obrady, sústavu dogiem, sväté písmo, náboženské právo, svoju filozofiu i svoje svätyne a modlitebne ako každé iné náboženstvo. Moslimi, podobne ako kresťania, veria v jediného Boha, súdny deň, anjelov, prorokov osud a sväté knihy.

HISTÓRIA VZNIKU A PODSTATA ISLAMU

Vznik islamu sa datuje do roku 610. Počas mesiaca ramadána sa arabský obchodník Muhammad ibn’Abdalláh (v slovenskom prepise známy ako Mohamed) ako každý rok utiahol do jaskyne na vrchole hory Hirá neďaleko od mesta Mekka, aby sa postil a modlil. V noci dvadsiateho siedmeho ramadána mal Mohamed zjavenie. Zobudil sa v prítomnosti hrozivej bytosti, ktorá ho dusila a nútila ho nahlas vysloviť prvé slová arabského zjaveného Písma. Neskôr mal nové zjavenia, avšak prvé dva roky sa Mohamed o tejto náboženskej skúsenosti zveroval iba svojej žene Chadídži a jej bratancovi Varakovi ibn Naufalovi, ktorý bol kresťanom. Mohameda už dlhšie trápil stav arabskej spoločnosti. Členovia kmeňa z ktorého pochádzal v honbe za majetkom zanedbávali staré kmeňové zvyklosti pomáhať slabším a chudobnejším a Mekka i celý Arabský polostrov sa zmietali v bratovražedných kmeňových vojnách. V roku 612 Mohamed začal kázať a postupne získaval stúpencov, ktorí boli rovnako ako on nespokojní s odcudzovaním sa arabskej tradícii a s prehlbujúcou sa sociálnou nerovnosťou. Spočiatku si ani neuvedomoval, že založil nové náboženstvo. Chcel iba obnoviť starú vieru v jediného Boha – Alláha. Kritizoval hromadenie majetku a požadoval, aby tí, čo majetok majú, podelili sa s ním so slabšími a chudobnejšími. Prorokoval, že kmeň vezme skaza ako všetky nespravodlivé spoločnosti, v ktorých sa porušovali zákony spolužitia.

Podstata nového učenia bola obsiahnutá v Písme, ktoré sa nazývalo Korán z arabského al-kur’án – prednášanie, recitovanie. Korán sa spočiatku šíril iba ústnym podaním. Alah údajne zjavoval Mohamedovi Korán verš po verši až dvadsaťjeden rokov. Mnohé verše bezprostredne reagovali na problémy, ktoré sa vyskytli v komunite veriacich. Mohamedovi druhovia jeho zjavenia postupne zapísali, čím vzniklo unikátne slovesné dielo.

Nové náboženstvo bolo nazvané islám, čo znamená „odovzdanie sa do vôle Božej“. Jeho vyznávači sa podrobili božiemu príkazu, že človek musí byť k blížnemu svojmu spravodlivý, láskavý, nesmie sa vyvyšovať. Toto podrobenie symbolizuje rituálna modlitba salát. Polohy tela pri modlitbe boli mali pripomenúť arogantným Mekkčanom, že sa treba zbaviť pýchy a sebectva a že človek pred Alahom nič neznamená. V súlade s učením Koránu moslimi odovzdávali náboženskú daň alebo almužnu chudobným zakát, ktorej výška závisela od majetku a príjmov. Počas posvätného mesiaca ramadánu, keď Alah začal zjavovať korán, sa bolo treba postiť. Aj tento pôst mal veriacim pripomenúť strádanie chudobných.

Sociálna spravodlivosť bola základným cieľom islamu. Moslimi mali vytvoriť komunitu – ummu – ktorej členovia mali vzájomne spolucítiť a spravodlivo si deliť bohatstvo. Korán pokladá za zbytočné meditovať nad nejakými ťažko pochopiteľnými dogmami, zakladá sa na úprimnej snahe žiť tak, ako Alah chce (džihád).

Mohamed nehlásal náboženskú neznášanlivosť, jeho posolstvo bolo to isté ako posolstvo Abraháma, Mojžiša, Dávida, Šalamúna a Krista. Nikdy nepožadoval od židov a kresťanov, aby prijali islam. V Koráne sa doslovne uvádza: „K náboženstvu nemožno nikoho nútiť“ a židov a kresťanov nazýva ahl al-kitáb, čo možno voľne preložiť ako „ľudia, čo už dostali Božie zjavenie“.

K Mohamedovi sa spočiatku pridalo málo ľudí, mnohým jeho zjavenia pripadali ako rozprávky.

MODLENIE

Modlitba – salát – predstavuje jeden z pilierov islamu. Je hlavnou a každodennou povinnosťou moslima. Aby bola modlitba platná musí moslim splniť niekoľko podmienok. Predovšetkým je to čistota. Každý moslim pred vstupom do mešity si musí rituálne trikrát umyť ruky až po zápästie, opláchnuť si ústa, nosné dierky, tvár a ruky až po lakte. Jedenkrát si umýva uši, krk a nohy po členky. Moslim sa modlí zásadne bez obuvi. Ženy musia byť zahalené okrem tváre, rúk po zápästia a chodidiel. Muži musia mať zahalené telo od pása po kolená. Muži sa modlia oddelene od žien. Dôležité je dodržiavať modlitebný smer (giblu) orientovaný k Mekke.

Modlitby možno rozdeliť do troch skupín:

modlitby povinné (fard) – je to päť povinných modlitieb, pohrebná modlitba a účasť na zhromaždení v piatok popoludní,
modlitby dobrovoľné - wadžib a sunna, väčšinou doprevádzajú povinné modlitby,
modlitby nepovinné - v ktorúkoľvek dennú a nočnú hodinu.

Každý moslim sa vykonáva päť povinných modlitieb. Ak ich nevykoná musí mať objektívne dôvody. Prvou modlitbou je modlitba ranná salát al-fadžr, ktorá sa koná na svitaní. Poludňajšia modlitba salát az-zuhr sa koná v okamihu, keď slnko zostupuje k zenitu až do doby, keď je na polovičnej ceste k západu. Odpoludňajšia modlitba salát al-asr je stanovená na dobu konca obdobia medzi poludňajšou modlitbou a až do západu slnka. Modlitba pri západe slnka salát al-maghríb sa koná od západu slnka až keď zmiznú zore na západnom nebi. Večerná modlitba salát al-iša nastáva zhruba hodinu a pol po západe slnka. Na určovanie presných časov modlitieb existujú presné kalendáre.

DETI

Prorok Mohamed, ktorý je pre moslimov príkladom hodným nasledovania, bol otcom, nevlastným otcom a starým otcom. Svojimi slovami a skutkami ukázal, ako treba s deťmi zaobchádzať. Často mával na svojich kolenách malé deti, ktoré objímal a bozkával. Nikdy ich neudrel a nehovoril s nimi škaredo. Učil a vychovával deti milými slovami, láskavým dohováraním a dobrým zaobchádzaním.

V islame má dieťa svoje práva už pred narodením. Má právo byť počaté v manželskom zväzku. Islam preto podporuje všetkými dostupnými prostriedkami manželstvo, aby sa tak zabránilo splodeniu nemanželských detí. Dieťa má samozrejme právo na život, a preto otázka interrupcií v islame podlieha veľmi prísnym pravidlám a obmedzeniam. Povinnosťou rodičov voči dieťaťu je vybrať meno, ktoré je pekné a nie je hanlivé. Dieťa má okrem toho aj právo na dedičstvo po otcovi, ak otec zomrie ešte pred jeho narodením. Islam zaručuje deťom oboch pohlaví rovnaké právo na dojčenie, ako aj výživu, podporu a vzdelanie. Aj po možnom rozvode rodičov majú deti právo na výživné od otca.

Islam učí, že silné rodiny sú základom silnej spoločnosti. Zakazuje preto predmanželský a mimomanželský sex a odradzuje od rozvodu. Mladiství by nemali pohlavne dospievať príliš skoro a je veľmi nebezpečné, ak sú nútení vstúpiť do vzťahov s opačným pohlavím. Malé deti a dospievajúca mládež naďalej dostávajú lásku a vedenie doma. V rodinách a v spoločnosti so silným islamským presvedčením a pevnými morálnymi zásadami zriedkakedy vidíme problémy s odporujúcimi deťmi, ktoré sú v dnešnej dobe častým javom.

Vzťah medzi rodičmi a deťmi by mal byť založený na láske, starostlivosti, rešpekte a náklonnosti. Deti by mali svojich rodičov rešpektovať, ctiť si ich, milovať ich a pomáhať im. Rodičia by mali byť starostliví a láskaví k svojim deťom. Nemali by robiť rozdiely medzi synmi a dcérami a mali by s nimi zaobchádzať rovnocenne s láskou a dobrotivosťou. Po svadbe by rodičia nemali príliš zasahovať do rodinného života svojich detí. Mali by s nimi udržiavať kontakt, avšak na druhej strane by mali rešpektovať ich právo na súkromie.

POSTAVENIE ŽIEN V ISLAME

Mohamedovi záležalo na čiastočnom zrovnoprávnení žien. K svojim manželkám sa správal veľmi trpezlivo a zhovievavo. Často niektorú z nich brával na vojnovú výpravu a dal si od nej poradiť.

Podľa Koránu mali moslimské ženy právo dediť a mohli sa rozvádzať. Bolo to o niekoľko storočí skôr, ako získali túto možnosť európske ženy. Museli sa primerane zahaľovať, ale nikto od nich nežiadal, aby žili v oddelených častiach domov. Tieto zvyky sa u moslimov udomácnili tristo až štyristo rokov po Mohamedovej smrti a prišli k nim z kresťanskej Byzancie. Tam ženy žili v oddelených častiach domov a museli sa zahaľovať, aby mužov nenavádzali na hriech. Podľa Koránu sú muži i ženy rovnocenní pred Bohom, s rovnakými povinnosťami a zodpovednosťou.

V Koráne je povolená polygamia. V časoch, keď moslimovia zomierali v bojoch proti neveriacim a ženy ostávali bez svojich ochrancov, mohol mať každý muž štyri ženy, no musel sa k nim správať rovnako a nesmel uprednostňovať jednu pred druhou. Ženy sa zúčastňovali na verejnom živote a niektoré z nich dokonca bojovali podľa starého arabského zvyku aj vo vojne. Preto ženy spočiatku nepovažovali islam za náboženstvo, ktoré by ich utláčalo, avšak neskôr sa presadili v moslimskej spoločnosti patriarchálne vzťahy.

Tak ako celé islamské učenie, aj zahaľovanie žien sa odvoláva na Korán. „Hidžab“ pochádza z arabského slova „hadžaba“, čo znamená ukrytie, zahalenie. Toto zahaľovanie má pôvod vo veršoch Koránu: „Prorok, povedz manželkám svojim, dcéram svojim i veriacim ženám, aby k sebe priťahovali závoje! A toto bude najvhodnejšie k tomu, aby boli poznané a neboli urážané. Boh je zľutujúci sa a mocný.“ Podobné verše však nájdeme aj v Biblii. Moslimkám, ale i kresťankám bola daná povinnosť zahaľovať sa. Pôvod tohto príkazu je myšlienka, že žena ponúka príliš zmyselnosti a preto bude aj pre ňu lepšie, keď sa bude cudne obliekať. Nebude tak priťahovať mužské pohľady, môže sa lepšie cítiť a nič ju nebude ohrozovať.

ISLAM VO SVETE

Na Slovensku prevažuje chybný názor, že väčšina moslimov sú Arabi, hoci tvoria asi iba dvadsať percent zo svetovej islamskej populácie. Najviac moslimov žije v Indonézii, Bangladéši, Pakistane, Indii, Perzii a v Turecku. Až potom nasledujú jednotlivé arabské krajiny. Táto chybná predstava sa rozšírila možno preto, že islam vznikol na Arabskom polostrove a bohoslužobným jazykom moslimov je arabčina. Islam je multietnickým náboženstvom a rozšírený je najmä v Ázii až do sibírskej tajgy a v Afrike až po rovník.

V ostatných rokoch sa toto náboženstvo šíri aj v Európe, najmä vo Francúzsku a v Holandsku, vďaka prílivu obyvateľov z bývalých kolónii, ale aj v Nemecku. Veľa moslimov žije aj v USA.

ISLAM NA SLOVENSKU

K prvým kontaktom Slovanov žijúcich na území dnešného Slovenska dochádza už začiatkom 9. storočia. Zväčša ide o cudzokrajných kupcov alebo cestovateľov.

Neskôr sa začali organizovať križiacke výpravy, ktoré mali „oslobodiť sväté miesta v Palestíne“. V časoch vlády Žigmunda Luxemburského začína na hranice Uhorska doliehať moc Osmanských Turkov. Žigmund zorganizoval križiacku výpravu, tú však Turci v roku 1396 v bitke pri Nikopole rozdrvili. Nepomohla ani križiacka výprava za čias kráľa Vladislava, ktorá bola v roku 1444 pri Varne taktiež porazená. Osmanská ríša expandovala a ukrajovala z uhorského územia. V roku 1526 porazil sultán Suleyman Kanuni uhorské vojská v bitke pri Moháči. Odvtedy Osmani čoraz viac prenikali na územie Uhorska a dostali sa až na dnešného južné Slovensko: V Budíne si vybudovali nový pašalik a odtiaľ spravovali aj časť územia Slovenska. Obyvatelia, ktorí neboli moslimského vierovyznania, museli platiť stanovenú daň, za čo im bola poskytnutá ochrana. Začiatkom 17. storočia moc Osmanskej ríše poklesla, jej rozmach nastal opäť po vojne v rokoch 1663-4, kedy sa Osmani dostali až do dnešných Nových Zámkov a tam si vybudovali stredisko nového pašaliku. Z územia Slovenska ustúpili až po prehranej bitke pri Viedni v roku 1683. Ich prítomnosť v Uhorsku trvala približne 150 rokov a svojim životným štýlom poznačila aj tunajšie obyvateľstvo.

V súčasnosti, na rozdiel od susedných krajín, žije na Slovensku pomerne málo moslimov. Zo staršej generácie sú to väčšinou Arabi, Kurdi a príslušníci subsaharských etník, absolventi našich vysokých škôl, ktorí sa u nás usadili a založili si rodiny. Z mladších ide väčšinou o utečencov z Afganistanu, Pakistanu, Indie alebo z bývalej Juhoslávie, prípadne bývalého Sovietskeho zväzu.

Islam nie je podľa slovenského práva registrovanou cirkvou. Odhaduje sa, že na Slovensku žije niekoľko stoviek moslimov aktívne praktizujúcich vieru. Podľa internetovej stránky www.islam.sk modlitebňa (mešita) sa nachádza v Bratislave v Mlynskej doline.

ZÁVER

Štúdium odbornej literatúry k tejto téme mi poskytlo množstvo podnetov na zamyslenie o islamskom náboženstve a spracovávanie tejto témy pomohlo rozšíriť aj môj jednostranný pohľad na túto kultúru, ktorá je pre obyvateľov Európy veľmi vzdialená.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk