ÚVOD

V tejto práci som sa rozhodla venovať islamu, nakoľko je to pre našu kultúru relatívne vzdialené náboženstvo. Ani jedného náboženstva sa obyvatelia Európy a USA neobávajú tak ako islamu. Predstava mnohých ľudí o tomto náboženstve je, že podporuje terorizmus, dosadzuje k moci autoritárske režimy, podnecuje občianske vojny a utláča ženy. V tejto práci by som chcela rozšíriť tento jednostranný pohľad na islam a priblížiť ho aj z inej stránky, nakoľko toto náboženstvo obsahuje oveľa bohatšie a komplexnejšie myšlienky než jeho fundamentalistické extrémy.

ISLAM

Islam je arabské pomenovanie jedného z najväčších monoteistických náboženstiev. Vyznávači islamu - moslimi - majú vlastné obrady, sústavu dogiem, sväté písmo, náboženské právo, svoju filozofiu i svoje svätyne a modlitebne ako každé iné náboženstvo. Moslimi, podobne ako kresťania, veria v jediného Boha, súdny deň, anjelov, prorokov osud a sväté knihy.

HISTÓRIA VZNIKU A PODSTATA ISLAMU

Vznik islamu sa datuje do roku 610. Počas mesiaca ramadána sa arabský obchodník Muhammad ibn’Abdalláh (v slovenskom prepise známy ako Mohamed) ako každý rok utiahol do jaskyne na vrchole hory Hirá neďaleko od mesta Mekka, aby sa postil a modlil. V noci dvadsiateho siedmeho ramadána mal Mohamed zjavenie. Zobudil sa v prítomnosti hrozivej bytosti, ktorá ho dusila a nútila ho nahlas vysloviť prvé slová arabského zjaveného Písma. Neskôr mal nové zjavenia, avšak prvé dva roky sa Mohamed o tejto náboženskej skúsenosti zveroval iba svojej žene Chadídži a jej bratancovi Varakovi ibn Naufalovi, ktorý bol kresťanom. Mohameda už dlhšie trápil stav arabskej spoločnosti. Členovia kmeňa z ktorého pochádzal v honbe za majetkom zanedbávali staré kmeňové zvyklosti pomáhať slabším a chudobnejším a Mekka i celý Arabský polostrov sa zmietali v bratovražedných kmeňových vojnách. V roku 612 Mohamed začal kázať a postupne získaval stúpencov, ktorí boli rovnako ako on nespokojní s odcudzovaním sa arabskej tradícii a s prehlbujúcou sa sociálnou nerovnosťou. Spočiatku si ani neuvedomoval, že založil nové náboženstvo. Chcel iba obnoviť starú vieru v jediného Boha – Alláha. Kritizoval hromadenie majetku a požadoval, aby tí, čo majetok majú, podelili sa s ním so slabšími a chudobnejšími. Prorokoval, že kmeň vezme skaza ako všetky nespravodlivé spoločnosti, v ktorých sa porušovali zákony spolužitia.

Podstata nového učenia bola obsiahnutá v Písme, ktoré sa nazývalo Korán z arabského al-kur’án – prednášanie, recitovanie. Korán sa spočiatku šíril iba ústnym podaním. Alah údajne zjavoval Mohamedovi Korán verš po verši až dvadsaťjeden rokov. Mnohé verše bezprostredne reagovali na problémy, ktoré sa vyskytli v komunite veriacich. Mohamedovi druhovia jeho zjavenia postupne zapísali, čím vzniklo unikátne slovesné dielo.

Nové náboženstvo bolo nazvané islám, čo znamená „odovzdanie sa do vôle Božej“. Jeho vyznávači sa podrobili božiemu príkazu, že človek musí byť k blížnemu svojmu spravodlivý, láskavý, nesmie sa vyvyšovať. Toto podrobenie symbolizuje rituálna modlitba salát. Polohy tela pri modlitbe boli mali pripomenúť arogantným Mekkčanom, že sa treba zbaviť pýchy a sebectva a že človek pred Alahom nič neznamená. V súlade s učením Koránu moslimi odovzdávali náboženskú daň alebo almužnu chudobným zakát, ktorej výška závisela od majetku a príjmov. Počas posvätného mesiaca ramadánu, keď Alah začal zjavovať korán, sa bolo treba postiť. Aj tento pôst mal veriacim pripomenúť strádanie chudobných.

Sociálna spravodlivosť bola základným cieľom islamu. Moslimi mali vytvoriť komunitu – ummu – ktorej členovia mali vzájomne spolucítiť a spravodlivo si deliť bohatstvo. Korán pokladá za zbytočné meditovať nad nejakými ťažko pochopiteľnými dogmami, zakladá sa na úprimnej snahe žiť tak, ako Alah chce (džihád).

Mohamed nehlásal náboženskú neznášanlivosť, jeho posolstvo bolo to isté ako posolstvo Abraháma, Mojžiša, Dávida, Šalamúna a Krista. Nikdy nepožadoval od židov a kresťanov, aby prijali islam. V Koráne sa doslovne uvádza: „K náboženstvu nemožno nikoho nútiť“ a židov a kresťanov nazýva ahl al-kitáb, čo možno voľne preložiť ako „ľudia, čo už dostali Božie zjavenie“.

K Mohamedovi sa spočiatku pridalo málo ľudí, mnohým jeho zjavenia pripadali ako rozprávky.