Odtiaľto odchádza Izák do Beer- šeby Tej istej noci sa mu zjavil Jahve a povedal mu : „ Ja som Boh Abraháma, tvojho otca. Neboj sa lebo ja som s tebou. Požehnám ta a rozmnožím tvoje potomstvo kvôli môjmu služobníkovi Abrahámovi“ postavil tam oltár a vzýval meno pánovo. Izák a rebeka teda prosili o deti. Boh vyslišal ich modlitbu a rebeka počala a porodila dvojčatá Ezaua a Jakuba.

Keď Eyau dorástol, stal sa lovcom, človekom pustatiny žije y Lovu. Ak máa štastie, uloví divinu ak ho štastie nesprevádza ostáva hladný a musí si vyžobrať u druhých. Je silný, odolný a schopný na najťahšie námahy. Človek improvizácie a inštinktu. Úplný protiklad svojho otca. Otec ho predsa miluje ako svojho prvorodeného a aj pretože má rád divinu.

Na druhej strane Jakub bol človek krotký, tichý a býva v stane. Stal sa pastierom a roľníkom. Neimprovizuje, ale myslí na zajtrajšok, na budúcnosť. Je viac podobný otcovi ale otec ho predsa nemá tak rád ako jeho brata. On je skôr matkin miláčik.

Jedného dňa sa vráti Ezau hladný z lovu pretože nič nechytil, a Jakub práve pripravoval chutnú šošovicovú polievku a tu ho jeho brat poprosil o ňu.. tu sa prejavila povaha bratov Ezau je človek okamihu kdež Jakub je človek budúcnosti, a tu Jakub využije jeho hlad a povie mu že mu dá tu polievku iba v tom prípade že sa vzdá svojho práva prvorodeného. A tu ho ľahkovážne Ezau počúvne pretože už pár dní poriadne nejedol. Ale Jakub si chce byť úplne istý a tak požiada aby zaprisahal to čo sľúbil a on
tak učinil.

Izák je už starý a slepý a preto chce dať do poriadku svoje účty, zrieknuť sa úlohy predstaviteľa rodu a prenechať tento post svojmu prvorodenému synovi Ezaovi. Tu si Izák zavolá svojho prvorodeného a nakáže mu aby šiel do lesa a ulovil pre neho nejakú divinu a potom mu z nej propravil chutný pokrm ktorý má rád. Nuž tu rebeka nezaprie svoju náklonosť k Jakubovi a náhodne vzpočuje rozhovor Medzi Izákom a Ezauom. Tu príde Rebeka k jakubovi a povie mu o všetkom čo práve počula nuž
tu chce Rebeka pomocť a zároveň naplniť jahveho proroctvo tu mu nakáže aby šiel vzal 2 kozľatá a zabil ich a priniesol ich matke. Ona už z neho pripravý otcovi chutný pokrm taký aký ma otec rád, Tu však je potrebné aby Jakub spravil ešte jednú lesť, lebo vedel že síce Otec je slepí ale aj tak ma dobrý hmat a tak by ho mohol spoznať tak si navlečie kožušiny na ruky aby bol rovnako zarastený ako Ezau. Tak nastane tá osudná chvíľa a Jakub predstúpi pred svojho Otca a predstaví sa mu ako Ezau. Izák sa začuduje že tak skoro stihol uloviť zverinu tu Jakub vraví že sám Jahve ho požehnal a doprial mu aby mu divá zver vošla sama do cesty. Nuž ale tu je Izák v rozpakoch a zavolá si Jakuba bližšie aby sa hmatom presvedčil či je to doopravdu jeho prvorodený syn Ezau, ale Izákovi sa to stále nezdá pretože ruky sú Ezaove ale hlas Jakubov a tak sa ešte raz opýta či naozaj jeho syn Ezau, tu mu rázne Jakub odpovie: „ Áno som to ja otec čo ma nepoznávaš“ Tu sa Izák upokojil, keď dojedol povedal nech pred neho Jakub predstúpi keď tak učinil Jakub ho pobozkal a Izák ho požehnal.

Požehnanie znamená zemskú úrodnosť a plodnosť, ktorá závisí od dostatočnej vlahy v Palestíne, nadvládu Jakuba nad jeho bratmi. Prekliatie aj požehnanie jednotlivca závisí od jeho vzťahu k Jakubovi a k jeho potomstvu.. Len čo sa Jakub vzdialil od Otca, prišiel Ezau z lovu pripravil z neho chutný pokrm a predstúpil s ním k svojmu otcovi.

V tu ránu Izák spoznáva podvod a že vlastne požehnal nesprávneho syna. Ezaovi všetko dochádza a veľmi je z toho zúfalý lebo si spomenie na prísahu, ktorú dal Jakubovi. Tu sa však Ezau domáha Otca či si nenajde pre neho nejaké požehnanie, avšak požehnanie ktoré dal Jakubovi sa už nedá zmeniť a tak Izák pochopí Božiu voľu a skloní sa pred ňou. Avšak po neustálom domáhaní sa Izák vysloví ešte jedno požehnanie ale ono to v skutočnosti znie skôr ako prekliatie.

„ Tvoje sídlisko bude ďaleko od žitnej pôdy a ďaleko od nebeskej rosy zhora. Bude ťa živiť meč, slúžiť však budeš svojmu bratovi. Len keď sa budeš túlať bez domova, zhodíš jeho jarmo na svoje šije“ ( Gn 27,30-40)

V oboch požehnaniach sú v skratke aj charakteristiky dvoch národov a to synov Jakubovích ktorí žijú v úrodnej Palestíne a Ezauov rod kde obývajú púštne kraje a musia používať meč aby sa uživili. Krádeže, násilia, zbojstvo sú ako keby osudom ich života.


Izáková smrť.

Ezau znenávidel pre toto všetko svojho brata Jakuba a pomýšľal na pomstu. Po smrti svojho otca chcel zabiť Jakuba. Tu Rebeka znova zasahuje prikazuje Jakubovi, aby ihneď utekal do Haranu k jej bratovi Labanovi. Po dlhej neprítomnosti sa Jakub
vráti k svojmu otcovi Izákovi do Mamre do Kirjat- čiže Hebronu, ale matka už bola mŕtva. Smrť Izáka opisuje svätopisec takto : „ Keď Izák mal 180 rokov, pominul sa, zomrel starý a uspokojený životom a pripojil sa k svojmu ľudu. Jeho synovia Ezau a Jakub ho spoločne pochovali a zmierili sa“.