Izák

Izák je syn úsmevu, požehnaný Jahveho, alebo ako ho nazývajú svätopisci syn prisľúbenia. Býval v Negebe pri studni Lachai Roi, ako cudzinec v Gerare, keď v kraji nastal hlad. V gerare sa opakoval podobný prípad ako s Abrahamom. Izák tak isto predstavuje Abimelechovi svoju ženu ako sestru a dostáva ju nedotknutú naspäť. V Bersabe kope studne a preto uzatvára s Abimelechom z Gerary zmluvu ohľadom studní. Nomádsky život končí. Izák zomiera v Kriahth Arbe pri Hebrone kde ho pochovávajú jeho synovia Ezau a Jakub pochovávajú do hrobky otcov v Mekpele. To čo hovorí sveté písmo o Izákovi, môžeme
pokojne pripísať k Abrahámovi a na druhej k Jakubovi. Pri pozornom čítaní Biblie má však postava Izáka napriek všetkému osobnú, vlastnú charakteristiku. Izák je silný zjav otcovskej nežnosti a dobroty, osobnej, aktívnej a hrdinskej viery. Nuž tak začnime pekne od začiatku a to od samotného narodenia.

Pán si spomenie na sáru a urobí čo sľúbil „ Sára počala a porodila Abrahámovi syna vo svojej starobe- v čase ktorý jej predpovedal Boh. Abrahám nazval svojho syna Izákom- Syn Prísľubu. A milosti vyžaruje všade radosť a úsmev. Pre nás je dôležitý tento Boží smiech, ktorý dáva meno Izákovi. Boží usmev je radosť, milosť, spasenie, ktoré Boh dáva svojmu stvoreniu od začiatku dejín spásy. S poslednou ozvenou tohto úsmevu sa stretávame v Ježišových slovách, ktorý v plnosti uskutočnuje prisľúbenia v skutočnom Potomkovi prisľúbenia : „Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň i videl a zaradoval sa“ (Jn 8,56)

V Izákovi vidí Abrahám skutočného potomka, ktorý vypĺňa prisľúbenie a prináša radosť celému svetu, Ježiša Krista. O Abrahámovi nemožeme hovoriť bez toho aby sme nespomenuli vzrušujúci čin, vrchol viery, jeho obetu syna Izáka. Udalosť ktorá pre otca Abraháma znamená zlatý súmrak večera a dáva velebný záver jeho životu, je pre Izákovho otca aj rannou zorou, plnou nádeje a svetla, začiatkom života, ktorý prináša požehnanie prijaté v jeho mladosti. Na hore Morja nešlo len o Abrahámovú obetu, ale aj Izákovú obetu. Zviazanie Izáka sa považuje podľa judeistických prameňov za pravú a skutočnú obetu. Na otázku Izáka : Kde je baránok pripravený na zápalnú obetu ( Gn 22,7)

Abrahám hovorí podľa targumu : „Je pripravený božský baránok na obetu. Ak nebude, ty sám budeš obetným baránkom...“ Izák hovorí Abrahámovi svojmu otcovi : „ Silno ma zviaž, aby som svojimi pohybmi neurobil obetu nezákonnou.“ Obeta musí byť dokonaná úplná ( Lv 22,21 n )

Tento hlboko spasiteľný význam zviazanie Izáka, dobre poznajú prví veriaci, konvertiti zo židovstva a dostáva sa aj do teológie novozákonných svätopiscov, ktorí uskutočnenie tohto všetkéo vidia v Ježišovi Kristovi. Izák je vlastne najvernejší a najsilnejší predobraz veľkonočného tajomstva, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Jeho osoba je ako predobraz služobníka Jahveho, Chudobného Jahveho, ktorý prijíma obetu , a najlepšie predobrazuje Kristovu Smrť. Na susednom vrchu, v blízkosti hory Morja,
bude obetovaná dokonalá obeta, najčistejšia obeta lásky, ktorej Izák je len predobrazom. Izák nesúci drevo na obetu a Ježiš nesúci Kríž vystupuje na vrch kde bude priviazaný a ukrižovaný. Lenže vtedy nezaznie hlas Anjela aby zastavil obetovanie, ani sa nenájde baránok, ktorý by bol obetovaný namiesto neho. Ježiš zomiera ako nevinná obeť, ako Boží baránok , ako obeta
lásky k Otcovi a ľuďom.


Zasnúbenie Izáka s Rebekou.

Starec Abrahám, vedomý si blízskej smrti, posiela svojho verného sluhu do PAdam Aramu, aby v jeho rode vyprosil dievča pre syna Izáka.

Pred odchodom žiada sluhu pod prísahou, aby jeho synovi Izákovi priviedol ženu z jeho rodu a tak zachoval čistotu potomstva, čistotu viera aby nedovolil, žeby Izák odišiel zo zeme ktorú im Boh predurčil. ( Gn 24,3 ) Požiada ho o zvláštny spôsob prísahy dotykom časti tela – nositeľov života, aby takto naznačil nábožensku črtu a neporušiteľnosť prísahy. Za Izákovú manželku bola vybraná Rebeka. Svadobnú zmluvu urobil brat Laban a matka Melcha. Zdá sa že už otec nežil. Keď rebeka súhlasila, opustila so zvláštnym požehnaním rodičovský dom a prišla do Kanaánu, k studnici Lachaj Roi, kde býval Izák. Vtedy mal izák 40 rokov, keď si vzal Rebeku. Izák odišiel k Abimelechovi, filištínskemu kráľovi do Gerary. V zemi nastal hlad. Vtedy sa Jahve zjavil Izákovi a povedal mu: „ Nezostupuj do Egypta, ostaň v zemi ktorú ti určím. Zdržuj sa ako príšelec v tejto zemi, lebo ja budem s tebou a požehnám ťa, tebe i tvojmu potomstvu chcem dať všetky tieto zeme, aby som splnil prísahu, ktorou som sa zaviazal tvojmu otcovi Abrahámovi. Izák postaví šiatre v Gerarskej doline a tam sa usadí. Voda je v tých časoch veľmi vzácna, životodárna. Od nej závisí život rastlín, živočíchov i človeka.
Odtiaľto odchádza Izák do Beer- šeby Tej istej noci sa mu zjavil Jahve a povedal mu : „ Ja som Boh Abraháma, tvojho otca. Neboj sa lebo ja som s tebou. Požehnám ta a rozmnožím tvoje potomstvo kvôli môjmu služobníkovi Abrahámovi“ postavil tam oltár a vzýval meno pánovo. Izák a rebeka teda prosili o deti. Boh vyslišal ich modlitbu a rebeka počala a porodila dvojčatá Ezaua a Jakuba.

Keď Eyau dorástol, stal sa lovcom, človekom pustatiny žije y Lovu. Ak máa štastie, uloví divinu ak ho štastie nesprevádza ostáva hladný a musí si vyžobrať u druhých. Je silný, odolný a schopný na najťahšie námahy. Človek improvizácie a inštinktu. Úplný protiklad svojho otca. Otec ho predsa miluje ako svojho prvorodeného a aj pretože má rád divinu.

Na druhej strane Jakub bol človek krotký, tichý a býva v stane. Stal sa pastierom a roľníkom. Neimprovizuje, ale myslí na zajtrajšok, na budúcnosť. Je viac podobný otcovi ale otec ho predsa nemá tak rád ako jeho brata. On je skôr matkin miláčik.

Jedného dňa sa vráti Ezau hladný z lovu pretože nič nechytil, a Jakub práve pripravoval chutnú šošovicovú polievku a tu ho jeho brat poprosil o ňu.. tu sa prejavila povaha bratov Ezau je človek okamihu kdež Jakub je človek budúcnosti, a tu Jakub využije jeho hlad a povie mu že mu dá tu polievku iba v tom prípade že sa vzdá svojho práva prvorodeného. A tu ho ľahkovážne Ezau počúvne pretože už pár dní poriadne nejedol. Ale Jakub si chce byť úplne istý a tak požiada aby zaprisahal to čo sľúbil a on
tak učinil.

Izák je už starý a slepý a preto chce dať do poriadku svoje účty, zrieknuť sa úlohy predstaviteľa rodu a prenechať tento post svojmu prvorodenému synovi Ezaovi. Tu si Izák zavolá svojho prvorodeného a nakáže mu aby šiel do lesa a ulovil pre neho nejakú divinu a potom mu z nej propravil chutný pokrm ktorý má rád. Nuž tu rebeka nezaprie svoju náklonosť k Jakubovi a náhodne vzpočuje rozhovor Medzi Izákom a Ezauom. Tu príde Rebeka k jakubovi a povie mu o všetkom čo práve počula nuž
tu chce Rebeka pomocť a zároveň naplniť jahveho proroctvo tu mu nakáže aby šiel vzal 2 kozľatá a zabil ich a priniesol ich matke. Ona už z neho pripravý otcovi chutný pokrm taký aký ma otec rád, Tu však je potrebné aby Jakub spravil ešte jednú lesť, lebo vedel že síce Otec je slepí ale aj tak ma dobrý hmat a tak by ho mohol spoznať tak si navlečie kožušiny na ruky aby bol rovnako zarastený ako Ezau. Tak nastane tá osudná chvíľa a Jakub predstúpi pred svojho Otca a predstaví sa mu ako Ezau. Izák sa začuduje že tak skoro stihol uloviť zverinu tu Jakub vraví že sám Jahve ho požehnal a doprial mu aby mu divá zver vošla sama do cesty. Nuž ale tu je Izák v rozpakoch a zavolá si Jakuba bližšie aby sa hmatom presvedčil či je to doopravdu jeho prvorodený syn Ezau, ale Izákovi sa to stále nezdá pretože ruky sú Ezaove ale hlas Jakubov a tak sa ešte raz opýta či naozaj jeho syn Ezau, tu mu rázne Jakub odpovie: „ Áno som to ja otec čo ma nepoznávaš“ Tu sa Izák upokojil, keď dojedol povedal nech pred neho Jakub predstúpi keď tak učinil Jakub ho pobozkal a Izák ho požehnal.

Požehnanie znamená zemskú úrodnosť a plodnosť, ktorá závisí od dostatočnej vlahy v Palestíne, nadvládu Jakuba nad jeho bratmi. Prekliatie aj požehnanie jednotlivca závisí od jeho vzťahu k Jakubovi a k jeho potomstvu.. Len čo sa Jakub vzdialil od Otca, prišiel Ezau z lovu pripravil z neho chutný pokrm a predstúpil s ním k svojmu otcovi.

V tu ránu Izák spoznáva podvod a že vlastne požehnal nesprávneho syna. Ezaovi všetko dochádza a veľmi je z toho zúfalý lebo si spomenie na prísahu, ktorú dal Jakubovi. Tu sa však Ezau domáha Otca či si nenajde pre neho nejaké požehnanie, avšak požehnanie ktoré dal Jakubovi sa už nedá zmeniť a tak Izák pochopí Božiu voľu a skloní sa pred ňou. Avšak po neustálom domáhaní sa Izák vysloví ešte jedno požehnanie ale ono to v skutočnosti znie skôr ako prekliatie.

„ Tvoje sídlisko bude ďaleko od žitnej pôdy a ďaleko od nebeskej rosy zhora. Bude ťa živiť meč, slúžiť však budeš svojmu bratovi. Len keď sa budeš túlať bez domova, zhodíš jeho jarmo na svoje šije“ ( Gn 27,30-40)

V oboch požehnaniach sú v skratke aj charakteristiky dvoch národov a to synov Jakubovích ktorí žijú v úrodnej Palestíne a Ezauov rod kde obývajú púštne kraje a musia používať meč aby sa uživili. Krádeže, násilia, zbojstvo sú ako keby osudom ich života.


Izáková smrť.

Ezau znenávidel pre toto všetko svojho brata Jakuba a pomýšľal na pomstu. Po smrti svojho otca chcel zabiť Jakuba. Tu Rebeka znova zasahuje prikazuje Jakubovi, aby ihneď utekal do Haranu k jej bratovi Labanovi. Po dlhej neprítomnosti sa Jakub
vráti k svojmu otcovi Izákovi do Mamre do Kirjat- čiže Hebronu, ale matka už bola mŕtva. Smrť Izáka opisuje svätopisec takto : „ Keď Izák mal 180 rokov, pominul sa, zomrel starý a uspokojený životom a pripojil sa k svojmu ľudu. Jeho synovia Ezau a Jakub ho spoločne pochovali a zmierili sa“.