Izák je syn úsmevu, požehnaný Jahveho, alebo ako ho nazývajú svätopisci syn prisľúbenia. Býval v Negebe pri studni Lachai Roi, ako cudzinec v Gerare, keď v kraji nastal hlad. V gerare sa opakoval podobný prípad ako s Abrahamom. Izák tak isto predstavuje Abimelechovi svoju ženu ako sestru a dostáva ju nedotknutú naspäť. V Bersabe kope studne a preto uzatvára s Abimelechom z Gerary zmluvu ohľadom studní. Nomádsky život končí. Izák zomiera v Kriahth Arbe pri Hebrone kde ho pochovávajú jeho synovia Ezau a Jakub pochovávajú do hrobky otcov v Mekpele. To čo hovorí sveté písmo o Izákovi, môžeme
pokojne pripísať k Abrahámovi a na druhej k Jakubovi. Pri pozornom čítaní Biblie má však postava Izáka napriek všetkému osobnú, vlastnú charakteristiku. Izák je silný zjav otcovskej nežnosti a dobroty, osobnej, aktívnej a hrdinskej viery. Nuž tak začnime pekne od začiatku a to od samotného narodenia.
Pán si spomenie na sáru a urobí čo sľúbil „ Sára počala a porodila Abrahámovi syna vo svojej starobe- v čase ktorý jej predpovedal Boh. Abrahám nazval svojho syna Izákom- Syn Prísľubu. A milosti vyžaruje všade radosť a úsmev. Pre nás je dôležitý tento Boží smiech, ktorý dáva meno Izákovi. Boží usmev je radosť, milosť, spasenie, ktoré Boh dáva svojmu stvoreniu od začiatku dejín spásy. S poslednou ozvenou tohto úsmevu sa stretávame v Ježišových slovách, ktorý v plnosti uskutočnuje prisľúbenia v skutočnom Potomkovi prisľúbenia : „Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň i videl a zaradoval sa“ (Jn 8,56)
V Izákovi vidí Abrahám skutočného potomka, ktorý vypĺňa prisľúbenie a prináša radosť celému svetu, Ježiša Krista. O Abrahámovi nemožeme hovoriť bez toho aby sme nespomenuli vzrušujúci čin, vrchol viery, jeho obetu syna Izáka. Udalosť ktorá pre otca Abraháma znamená zlatý súmrak večera a dáva velebný záver jeho životu, je pre Izákovho otca aj rannou zorou, plnou nádeje a svetla, začiatkom života, ktorý prináša požehnanie prijaté v jeho mladosti. Na hore Morja nešlo len o Abrahámovú obetu, ale aj Izákovú obetu. Zviazanie Izáka sa považuje podľa judeistických prameňov za pravú a skutočnú obetu. Na otázku Izáka : Kde je baránok pripravený na zápalnú obetu ( Gn 22,7)
Abrahám hovorí podľa targumu : „Je pripravený božský baránok na obetu. Ak nebude, ty sám budeš obetným baránkom...“ Izák hovorí Abrahámovi svojmu otcovi : „ Silno ma zviaž, aby som svojimi pohybmi neurobil obetu nezákonnou.“ Obeta musí byť dokonaná úplná ( Lv 22,21 n )
Tento hlboko spasiteľný význam zviazanie Izáka, dobre poznajú prví veriaci, konvertiti zo židovstva a dostáva sa aj do teológie novozákonných svätopiscov, ktorí uskutočnenie tohto všetkéo vidia v Ježišovi Kristovi. Izák je vlastne najvernejší a najsilnejší predobraz veľkonočného tajomstva, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Jeho osoba je ako predobraz služobníka Jahveho, Chudobného Jahveho, ktorý prijíma obetu , a najlepšie predobrazuje Kristovu Smrť. Na susednom vrchu, v blízkosti hory Morja,
bude obetovaná dokonalá obeta, najčistejšia obeta lásky, ktorej Izák je len predobrazom. Izák nesúci drevo na obetu a Ježiš nesúci Kríž vystupuje na vrch kde bude priviazaný a ukrižovaný. Lenže vtedy nezaznie hlas Anjela aby zastavil obetovanie, ani sa nenájde baránok, ktorý by bol obetovaný namiesto neho. Ježiš zomiera ako nevinná obeť, ako Boží baránok , ako obeta
lásky k Otcovi a ľuďom.
Zasnúbenie Izáka s Rebekou.
Starec Abrahám, vedomý si blízskej smrti, posiela svojho verného sluhu do PAdam Aramu, aby v jeho rode vyprosil dievča pre syna Izáka.
Pred odchodom žiada sluhu pod prísahou, aby jeho synovi Izákovi priviedol ženu z jeho rodu a tak zachoval čistotu potomstva, čistotu viera aby nedovolil, žeby Izák odišiel zo zeme ktorú im Boh predurčil. ( Gn 24,3 ) Požiada ho o zvláštny spôsob prísahy dotykom časti tela – nositeľov života, aby takto naznačil nábožensku črtu a neporušiteľnosť prísahy. Za Izákovú manželku bola vybraná Rebeka. Svadobnú zmluvu urobil brat Laban a matka Melcha. Zdá sa že už otec nežil. Keď rebeka súhlasila, opustila so zvláštnym požehnaním rodičovský dom a prišla do Kanaánu, k studnici Lachaj Roi, kde býval Izák. Vtedy mal izák 40 rokov, keď si vzal Rebeku. Izák odišiel k Abimelechovi, filištínskemu kráľovi do Gerary. V zemi nastal hlad. Vtedy sa Jahve zjavil Izákovi a povedal mu: „ Nezostupuj do Egypta, ostaň v zemi ktorú ti určím. Zdržuj sa ako príšelec v tejto zemi, lebo ja budem s tebou a požehnám ťa, tebe i tvojmu potomstvu chcem dať všetky tieto zeme, aby som splnil prísahu, ktorou som sa zaviazal tvojmu otcovi Abrahámovi. Izák postaví šiatre v Gerarskej doline a tam sa usadí. Voda je v tých časoch veľmi vzácna, životodárna. Od nej závisí život rastlín, živočíchov i človeka.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie