Jozef

V jeho živote nebolo nič zázračné, neobyčajné, mimoriadne. Boh ako keby v historií jeho života ani nepôsobil. Ako keby všetko prebiehalo zhodou okolností, štastnou náhodou pre toho mladíka v kvete síl a štastia. Boh síce nezasahuje do dejín zázračným spôsobom, ale v samotných udalostiach môžeme vidieť jeho ruku. Jozef si skutočne zasluhuje čestný titul ako človek prozreteľnosti, záchranca Izraela.

Tento príbeh o Jozefovi nás privádza do pocitu ako keby sme čítali nejakú rozprávku alebo dobrodružný román, ale nepôsobí ako živá skutočná osoba.

Život Jozefa:

Jozef, urastený a krásny podobne ako Ráchel, je láskou svojho otca, robí mu radosť, lebo bol dieťaťom jeho staroby a pripomínal mu milovanú Ráchel. Má rád aj Benjamína, svojho miláčika, ale on mu pripomínal skôr smrť milovanej manželky. Svoju lásku k Ráchel preniesol na svojho syna Jozefa. Dá mu zhotoviť pestrofarebnú tuniku na znak pocty, dôstojnosti a nadovšetko svojej lásky. Nuž a týmto činom sa stáva Jozef nenávidený medzi bratmi. Okrem toho Jozef sa stáva otcov dôverník. Nenávidí neprávosť a hriech nuž a keď raz donáša na bratov ako sa správali tak týmto činom si ich vyslovene znepriatelí. Jozef sa prejavuje ako dieťa milosti, na ktorom spočíva Jahveho duch. Je charizmatický rojko a vykladač snov.

Snívalo sa mu : Keď raz bratia viazali snopy na poli, zrazu sa jeho snop postaví a všetky naokolo sa mu klaňajú. A tak isto sa mu sníva o tom že slnko mesiac a všetkých jedenásť hviezd sa mu klaňajú. Otec veľmi premýšla o týchto snoch pretože vidí zatým Božiu ruku.

Bratia čakali na vhodný okamih, aby mohli Jozefa zabiť a tak sa ho zbaviť. Keď jeho bratia pásli neďaleko Sichemu, otec ho poslal aby ich navštívil aby im priniesol lásku a osobitné otcové pozdravy. Keď prišiel k bratom utekal k ním v ústrety, aby ich objal a vybozkával.

Nuž len čo ho bratia videli hneď sa radili ako by sa ho zbavili či ako by ho zabili. Júda nájde prijateľnejšie riešenie pre všetkých . Práve prechádzala karavána Izmaelitov alebo Madiacov, ktorá zoztupovala do Egypta s nákladom drahocenných výrobkov, rôznych voňaviek, balzamu a voňavej smoly, ktorú v Egypte veľmi použivajú. Najlepšie bude ak Jozefa predajú a ruky si nezašpinia krvou. Bratia sa zhodnú. Vytiahnú Jozefa z púštneho väzenia a predajú ho. Otcovi pošlú pestrofarebnú tuniku zakrvavenú krvou kozlaťa desivý, cynický, zločinný odkaz či toto nieje Jozefova tunika.

Jozefa ako mladého otroka kúpil Putifar, ktorý bol faraonovým dvoranom a veliteľom jeho osobnej stráže. S Jozefom bol však pán a pomáhal mu na každom kroku. Putifar videl že je s ním jeho Boh a že mu požehnáva všetko čo chytí do rúk, Jozef si čoskoro získal dôveru Putifara a ten ho následne učinil správcom svojho domu a zveril mu úplne všetko takže hospodárstvo prekvytalo a Pán domu sa nemusle starať o nič.

Jozef bol mladík krásneho výzoru a veru veľmi pritahoval Putifarovú neukojenú ženu. Zo dňa na ďen obletovala mladíka. Mladík sa tomu úspešne vzpieral. Keď nepomáhali slová tak sa pokúsi premôcť ho silou, pritiahne si ho k sebe a šepne mu aby s ňou spal. Jozef sa vytrhne z jej obiatia ale tak ze jeho plášť nechá v jej rukách. Z urazej ženy sa stáva strašná pomstiteľka. Vášnivá láska sa premieňa v ešte vášnivejšiu nenávisť. Nuž a tak aj zo strachu aby ju Jozef nepredbehol zo svojou pravdivou výpoveďou, spustí krik a privolá všetko služobníctvo a všetkým vraví ako sa ju Jozef pokúšal znásilniť.

Keď príde pán domu aj jemu vypovie tento falošný príbeh, ktorý si z nenávisti k Jozefovi tak podlo vymyslela. Pán uvrhne Jozefa do žalára. Jozef musí ísť do väzenia v okovách, väzenie v tej dobe veľakrát znamenalo istú smrť, ale Jozef vchádza plný pokoja a vnútorného svetla vedomí si svojej neviny. Jozef nieje sám pretože je sním pán a neopustí ho ani v tomto ťažkom čase. Našiel milosť v očiach spávcu veznice a časom si ho obľúbi. Stáva sa akýmsi tešiteľom vezňov. Pravdepodobne považoval Jozefa za nevinného. Jedného dňa do vezenia prišli aj pekár a čašník. Čašníka a pekára obvinili z velezrady a budú tam dovtedy dokiaľ sa neukončí vyšetrovanie.