Svet podľa pápeža stojí na križovatke. Musí riešiť dva kľúčové problémy, a to problém nerovnosti a problém chudoby. Narušila sa základná bunka spoločnosti-rodina. Egoizmus podkopáva vzájomné medziľudské vzťahy a solidaritu. Konzumizmus ovláda spoločnosť, ľudia strácajú skutočný zmysle života, vzniká duchovná prázdnota. Pápež uznáva pozitívnu úlohu trhu, súkromného vlastníctva, podnikania, úlohu tvorivých síl. Správne fungovanie trhu však predpokladá rámcové podmienky, ktoré musí určiť a zabezpečiť štát. Trh správne môže fungovať len v určitom mravnom prostredí, v ktorom vládne spravodlivosť a poctivosť a existuje základný spoločenský konsenzus. Takéto chápanie hospodárstva nazývame sociálnym trhovým hospodárstvom.
V roku 1995 vydal Ján Pavol II. ďalšiu encykliku Evangelium vitae (Evanjelium života) a v roku 1998 encykliku Fides et ratio (Rozum a viera). Vo všetkých encyklikách pápež spája slobodu, sociálnu spravodlivosť a solidaritu. Kritizuje kapitalistický neoliberalizmus, ktorý podriaďuje človeka slepým zákonom trhu a spôsobuje, že chudobné krajiny sú ešte chudobnejšie a bohaté ešte bohatšie. V januári 1998 na historickej návšteve Kuby hovoril, že moderný štát nesmie vytvoriť svoje politické základy ani z ateizmu, ani z náboženstva. Podľa jej názoru súčasťou príčin mnohých a vážnych sociálnych a ľudských problémov, ktoré trápia svet a Európu, sú tiež degeneratívne prejavy kapitalizmu. Kresťanským sociálnym učením v histórii otriasli tri dejinné udalosti:

1. reformácia, ktorá spôsobila sekularizáciu cirkevného majetku v protestantských krajinách
2. Veľká francúzka revolúcia a sekularizačné snahy osvietenských panovníkov
3. socialistický systém, ktorý aktivity cirkvi obmedzil na kostoly a chrámy

Sociálne učenie cirkvi sa prakticky uplatňuje najmä v pomoci tým, ktorí to potrebujú, v charitatívnej činnosti, v pomoci slabším, v ošetrovateľskej činnosti.
Pápež Benedikt XVI. v roku 2006 vydal svoju prvú encykliku Boh je láska. Encyklika má dve časti. V prvej pápež varuje, že láska (erotická) medzi mužom a ženou sa stáva tovarom. Mala by byť súčasťou väčšej duchovnej lásky v rámci manželstva. Pápež hovorí o agoje a erose. Agoja je najvyššou formou lásky, ktorá vyžaduje obetovanie, v protiklade k erosu, čo je fyzické, erotické priťahovanie. V druhej časti, na ktorej začal pracovať ešte predchodca Ján Pavol II. venuje sa vzťahu cirkvi a sveta. Cirkev nemá nahrádzať štát, ani zaplietať sa do politických bojov. Nemôže však zostať nečinná v boji za spravodlivosť. Cirkev bude pokračovať vo svojej charitatívnej činnosti. Spravodlivá spoločnosť musí byť produktom politiky, a nie cirkvi. Úlohou cirkvi je otvoriť myseľ a vôľu požiadavkám obecného. Encykliky sú pápežskými listami cirkvi a svetu.

Pápežské encykliky:
Pápež, Počet encyklík
Benedikt XIV. (1740-1758) 13
Pius IX. (1846-1878) 38
Lev XIII. (1878-1903) 86
Pius X. (1903-1914) 16
Benedikt XV. (1914-1922) 12
Pius XI. (1922-1939) 32
Pius XII. (1939-1958) 41
Ján XXIII. (1958-1963) 8
Pavol VI. (1963-1978) 7
Ján Pavol II. (1978-2005) 14
Benedikt XVI. (2005-) 1