Kresťanské sociálne učenie nachádza svoju podoby v prednáškach, knihách, vedeckých statiach, ale predovšetkým v pápežských encyklikách. Sociálne učenie má svoje preddejiny a vlastné dejiny. Vlastné dejiny sa začínajú encyklikou Rerum novarum z roku 1891. Základom sociálneho učenia je učenie Nového zákona. Z toho vyplývajú základné životné postoje, a to viera, nádej a láska. Sociálne učenie katolíckej cirkvi v 16. a 17. storočí rozpracovali utopický socialisti (T. More, T. Companella, G. Bonnet de Mabby, Morelly). Učenie sa rozvíja najmä v období prechodu manufaktúrnej výroby na strojovú kapitalistikú veľkovýrobu (pri vzniku masovej nezamestnanosti). Formulácie kresťanského sociálneho učenia sa v 19. storočí objavujú najmä v krajinách s katolíckou tradíciou a tiež v tých, kde ostrosť sociálnych problémov a protikladov vystupovali najvýraznejšie. Bolo to najmä vo Francúzku (abbé Felicite de Lammenais formuloval tzv. kresťanský socializmus v r. 1848) a v Nemecku (biskup von Emanuel Ketteler napísal spis Robotnícka otázka a kresťanstvo). Cieľom týchto prác nebolo odstránenie trhovej ekonomiky, ale jej poľudštenie a zmierenie nezamestnanosti a chudoby.
Prvá buržoázna revolúcia v Anglicku zvrhla feudálne zriadenie a nastolila kapitalizmus na základe trhovej ekonomiky. Priemyselná výroba cez uplatnenie substitúcie výrobných faktorov mala okrem pozitív i negatívny dosah na zamestnanosť. Obrovský rast ziskov priniesol aj armádu nezamestnaných a tým chudobu, čo vyústilo do sociálneho napätia a vyostreného triedneho boja.
V tom čase v roku 1891, si cirkev uvedomuje sociálno-ekonomické a politické súvislosti najmä po zasadnutí II. Internacionály, keď socialistické hnutie v štátoch nadobúda podobu masových hnutí. V zložitej dobe vydal pápež Lev XVI. prvú encykliku Rerum novarum (Príchod novej doby). Táto encyklika je o robotníckej otázke, o biede, chudobe, beznádejnom položení občanov, do ktorej ich uvrhol „drahý kapitalizmus“. Pápež požaduje zásahy štátu do ekonomiky najmä pri ochrane bezmocných a biednych. Trieda boháčov, ktorá je silná sama o sebe, nepotrebuje verejnú ochranu. Prvá encyklika je zásadným dokumentom sociálneho učenia katolíckej cirkvi. Cirkev ponúka riešenie sociálnych problémov spoločným úsilím štátu, cirkvi, odborov a svojpomocných organizácií. Rozdelenie spoločnosti na dve triedy, ktoré majú protirečivé ekonomické záujmy s rozličným postavením, podnietilo vznik sociálnch teórií (napr. i Karla Marxa). V encyklike je nekompromisné stanovisko proti teórii marxistického socializmu a zdôvodnené sociálne učenie cirkvi ako východisko z ťažkej sociálnej krízy. Vychádza z úvahy o potrebe spravodlivejšieho usporiadania demokratickej spoločnosti. Súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné, umožňuje človeku hmotne zabezpečiť seba i svoju rodinu, podnecuje ľudí nielen do práce, ale aj do rozvoja pracovnej iniciatívy a podnikania. Odmieta dosahovanie úplnej spoločenskej rovnosti. Partnerský vzťah (štát, odbory, cirkev) môže problémy riešiť, pretože títo partneri sa majú snažiť o dobro všetkých občanov. Odsúdil názory, ktoré veľké sociálne rozdiely zdôvodňujú pôsobením zákonov trhovej ekonomiky, proti ktorým sa nedá nič robiť. Cirkev vidí problém v nerovnoprávnom postavení pracujúcich voči podnikateľom pri uzatváraní pracovných zmlúv. Lev XIII. Zdôraznil vzájomnú spätosť práce a kapitálu, pričom práca nie je schopná vytvoriť nič bez kapitálu, ale ani kapitál bez práce. Práca vraj nie je obyčajný tovar, preto sa jej ohodnotenie nemôže určovať len vzťahom ponuky a dopytu na trhu práce. Pri určovaní výšky mzdy treba zohľadniť jej osobitosti. Spravodlivá mzda musí byťtaká vysoká, aby umožnila rodinám pracujúcich dôstojný život. Sociálna encyklika Rerum novarum vyvolala vo svete veľký ohlas, ale nebola kladne hodnotená celou spoločnosťou. Reakcie boli rôznorodé a často protirečivé.
Pri 40.výročí vydania prvej encykliky, a tiež v dôsledku významných ekonomických zmien, ktoré sa uskutočnili, bola vydaná encyklika Pia XI. Quadragesimo anno (40 rokov po) v roku 1931. Pápež v nej ľútostne konštatuje, že sa nepodarilo vytvoriť partnerstvo medzi prácou a kapitálom, medzi buržoáziou a proletariátom tak ako to odporúčala prvá encyklika. Vypukla Veľká hospodárska kríza, ktorá zachvátila celý svet a uvrhla pracujúcich do veľkej biedy. Cieľom encykliky bolo odhaliť korene tejto neznesiteľnej biedy. Sociálna encyklika hovorí o nebývalom raste ekonomiky, ktorý však vytvoril protirečenia nielen medzi prácou a kapitálom, ale aj medzi jednotlivými krajinami. V tejto súvislosti sa spomína i učenie J. M. Keynesa s teóriou štátneho intervencionizmu.
Pius XI. Hovorí o zvyšovaní zisku akýmkoľvek spôsobom a o využívaní akýchkoľvek prostriedkov na to. Namiesto voľného trhu nastúpila hospodárska diktatúra (monopoly, rentieri, finančná oligarchia, manažeri). Pius XI. hovorí aj o spravodlivej mzde, ktorá má:
a) zabezpečiť pracujúcim a ich rodinám dôstojný život
b) umožniť podnikateľom dôstojný život na úrovni ich postavenia v spoločnosti a podmienky na ďalšie podnikanie a nesmie byť príčinou rastúcej nezamestnanosti
c) podporovať všeobecný hospodársky záujem a umožniť podnikateľom vytvárať nové pracovné miesta.
