Okultizmus a Mágia

Okultizmus a mágia


Mágia je psychobiofyzika starovekých národov a spolu s alchýmiou a astrológiou patrí medzi najstaršie náuky ľudstva. Všetky tieto tri vedy boli základom pre vznik modernej biofyziky, astronómie a chémie. Boli taktiež nazvané okultnými vedami, nakoľko ako vedy tajné neboli a ani nesmeli byť prístupné každému. Význam slova mágia znamená "moc", alebo "veľkosť". V základnom ponímaní mágie treba rozlišovať dva pohľady na danú vedu. Prvým je pohľad okultistický (hermetický) a druhým je pohľad antropologický (kvázi vedecký). Antropologickému pohľadu sa venovať vôbec nebudem, nakoľko je zavádzajúci a zaoberá sa prevažne ľudovým čarodejníctvom.

Korene mágie pochádzajú z Egypta, Perzie, Babilónie a Indie. Tu nastáva ďalšie delenie smerov mágie podľa kultúr. Do Európy prenikol najviac smer Egyptský a Indický vďaka dochovaným dokumentom. Postavme mágiu do ďalších troch rovín. Prvým je svet fyzický, ďalej svet astrálny a nakoniec svet duchovný.

Rovina fyzického vnímania je svetom hmotným, hmatateľným, viditeľným... Rovina astrálna pracuje a využíva astrálneho tela, astrálnych bytostí a komunikácie s nimi, vytváranie nových astrálnych bytostí (elementálov a lariev). Túto rovinu môžeme tiež nazvať psychurgia. Poslednou je rovina duchovná. Jedná sa o formu vyššej mágie a tou je teurgia. Definícia teurgie sa dá vysvetliť asi nasledovne: "Teurgia je druh mágie, kde mág pracuje na vyššej úrovni a pri svojich magických operáciách využíva bytostí vysoko inteligentných, ktoré sa tiež nazývajú géniovia."

Čo je okultizmus? Slovo "okult" pochádza z latinského slova "occultus", čo znamená "skryté, tajné, tajomné". Okultizmus sa teda zaoberá tajomnými a skrytými vecami, nadprirodzenými démonskými silami, ako aj konaním a udalosťami, ktoré nie je možné vysvetliť bežne dostupnými spôsobmi. Pod okultizmus možno zaradiť napríklad: astrológiu, čarovanie, mágiu, psychotroniku, satanizmus, špiritizmus (styk s mŕtvymi), veštenie, čítanie z dlane, používanie kúzelného stolíka, vešteckých kariet, virgule, krištáľovej gule, apod.

Existujú dva extrémy, ktorým by sme sa ako kresťania mali vyhnúť. Jedným je popieranie existencie satana a duchovných bytostí (démonov) s ním spojených, a tým aj popieranie skutočnosti, že môžu vplývať na náš svet. Druhým extrémom je mať o nich nezdravý záujem, či prehnaný strach z nich - vidieť "čertovo kopýtko" za všetkým, čo sa deje okolo nás. Z tohto dôvodu je potrebné, aby sme sa pri našom štúdiu základov kresťanstva zaoberali aj okultizmom. Biblia svedčí o tom, že prebieha zápas medzi kráľovstvom Božím a kráľovstvom satana (Zj 12,7). Niektorí ľudia si satana predstavujú ako chlpatú bytosť s chvostom, kopytami, rohami, ako toho, kto má v rukách vidly a smrdí sírou a dymom. Nie div, že táto predstava je pre moderného človeka smiešna a neprijateľná.

Takáto bytosť by nikdy nepresvedčila značnú časť inteligentných nebeských anjelov, aby sa postavili proti Bohu a pridali na jeho stranu. Je treba si uvedomiť, že máme do činenia s múdrym a rafinovaným protivníkom, ktorý nielen majstrovsky používa svoje schopnosti, ale aj zneužíva neznalosť ľudí. Nadprirodzeno existuje a s ním aj skutočné bytosti, ktoré žijú v inom rozmere reality. Na jednej strane Boh sa nás snaží presvedčiť, že spôsob, ktorým riadi vesmír, je dobrý, a ukázať nám, že všetko, čo nám hovorí, je zmysluplné. Naproti tomu satan sa nás snaží zviesť na svoju stranu, do vzbury a odboja proti Bohu, oklamať nás svojimi polopravdami a lžami, a tak nás zničiť (Ján 8,44). Boh nám však v tomto zápase všemožne pomáha: "Na to sa zjavil Syn Boží, aby maril skutky diablove." (1 Ján 3,8) Odmietnuť všetky biblické odkazy na satana, démonov či anjelov s tým, že ide o prejavy primitívneho, a teda nevedeckého a poverčivého